Hľadaný výraz: Jer 31-32; Jn 5,25-47; Oz 12;
Kniha proroka Jeremiáša, 31. kapitola
1 V tom čase, hovorí Pán, budem Bohom všetkým rodom Izraela a oni budú mojím ľudom.
2 Toto hovorí Pán: Na pustatine našiel milosť národ, ušetrený mečom, do svojho odpočinku išiel Izrael."
3 Zďaleka sa mu zjavil Pán: "Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň.
4 Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa, panna, Izrael; ešte sa ozdobíš bubnami, vykročíš do tanca natešených.
5 Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie: čo sadzači zasadia, aj užijú.
6 Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici na vrchoch Efraima: "Hor' sa, poďme na Sion k Pánovi, svojmu Bohu!"
7 Lebo toto hovorí Pán: Jasajte pre Jakuba v radosti a plesajte nad hlavou národov! Rozhlasujte, oslavujte a hovorte: "Pán vyslobodil svoj ľud, zvyšky Izraela."
8 Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím; medzi nimi i slepých a chromých, samodruhé i šestonedieľky: veľký zástup sa vráti sem.
9 Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou, zavediem ich k potokom vôd po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený."
10 Národy, čujte slovo Pánovo; ohlasujte na ďalekých ostrovoch a vravte: "Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho a ustráži ho ako pastier stádo."
11 Áno, Pán vykúpi Jakuba, vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.
12 Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k darom Pánovým, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a statku. Ich duša bude ako zavodnená záhrada, nebudú viac mrieť túžbou.
13 Vtedy sa bude panna tešiť v tanci, mladíci a starci pospolu. "Ich smútok zmením na radosť, poteším ich, rozveselím po žiali.
14 Opojím dušu kňazov hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi" - hovorí Pán.
15 Toto hovorí Pán: "Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet."
16 Toto hovorí Pán: "Zabráň svojmu hlasu plač a svojim očiam slzy, veď tvoja námaha dostane odmenu, hovorí Pán, vrátia sa z nepriateľskej krajiny.
17 Je nádej pre tvoju budúcnosť - hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie.
18 Počujem Efraima vzdychať: "Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať ako neskrotený junec. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Pán, môj Boh!
19 Už som oželel svoj odpad, a keď som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti."
20 Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať" - hovorí Pán.
21 Postav si stĺpy, zasaď si kamene, daj pozor na cestu, na chodník, ktorým si kráčal; vráť sa späť, panna, Izrael, vráť sa sem do týchto svojich miest!
22 Dokedyže budeš blúdiť, dcéra odbojná? Veď Pán svtorí čosi nové na zemi: žena obkľúči muža.
23 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo: "Pán nech ťa požehná, spravodlivá niva, svätý vrch!"
24 A budú tam bývať spolu Júda a všetky jeho mestá, roľníci a sprievodcovia stád.
25 Áno, opojím unavenú dušu a každú roztúženú dušu naplním."
26 (Preto som sa zobudil a pozeral, môj sen mi bol sladký.)
27 Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat.
28 A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán.
29 V tých dňoch nebudú viac hovoriť: "Otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby."
30 Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.
31 Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu!
32 Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán.
33 Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.
34 Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: "Poznajte Pána!", pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem."
35 Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno:
36 "Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou, hovorí Pán, aj semä Izraela prestane byť národom predo mnou po všetky dni."
37 Toto hovorí Pán: "Ak sa hore dajú zmerať nebesá -
38 Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu.
39 Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe.
40 Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané."
Kniha proroka Jeremiáša, 32. kapitola
1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v desiatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša - to bol osemnásty rok Nabuchodonozora.
2 Vojsko babylonského kráľa vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremiáš bol však uväznený v strážnom nádvorí ktoré bolo v paláci júdskeho kráľa.
3 Uväznil ho júdsky kráľ Sedekiáš s výčitkou: "Prečo prorokuješ: "Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, zaujme ho!
4 Sedekiáš júdsky kráľ však neunikne moci Chaldejcov, ba určite sa dostane do rúk babylonského kráľa, bude s ním hovoriť z úst do úst a bude mu hľadieť z očí do očí.
5 Odvedie Sedekiáša do Babylonu a tam aj ostane, kým ho nenavštívim, hovorí Pán. Ak budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech."?"
6 eremiáš povedal: "Pán prehovoril ku mne takto:
7 Hľa, príde k tebe Hanameel, syn tvojho strýca Seluma, s návrhom: "Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote, veď máš na kúpu príbuzenské prednostné právo!"
8 Prišiel teda ku mne Hanameel, syn môjho strýca, ako povedal Pán, do strážneho nádvoria a povedal mi: "Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote na území Benjamínovom, veď ty máš prednostné právo nadobudnúť si ho, tebe patrí vymeniť ho, kúp si ho!" Vedel som, že je to Pánovo slovo.
9 Kúpil som teda od Hanameela, syna svojho strýca, pole, ktoré je v Anatote, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra.
10 Napísal som listinu, zapečatil som ju, pribral som svedkov a na vážkach som odvážil striebro.
11 Vzal som zapečatenú kúpnu zmluvu podľa predpisov a nariadení aj otvorenú zmluvu
12 a pred očami svojho bratanca Hanameela, pred očami v, kúpnej listine podpísaných svedkov a pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sa zdržovali v strážnom nádvorí, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiášovho syna Nériho.
13 A pred ich očami som dal Baruchovi tento príkaz:
14 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú kúpnu zmluvu, aj zmluvu otvorenú a ulož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas.
15 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto krajine kupovať domy, polia a vinohrady.
16 Keď som odovzdal kúpnu listinu Baruchovi, synovi Nériho, takto som sa modlil k Pánovi.
17 Ach, Pane, Jahve pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec.
18 Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je Pán zástupov!
19 Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;
20 ktorý si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robíš) na Izraeli i na ľuďoch a urobil si si meno, aké máš dnes,
21 a vyviedol si svoj ľud, Izrael, z egyptskej krajina znameniami a zázrakmi, mocnou rukou a vystretým ramenom i veľkou hrôzou.
22 A dal si im túto krajinu, ktorú si prísahou prisľúbil ich otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.
23 Prišli a zaujali ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nekráčali podľa tvojich príkazov, nič, čo si im kázal robiť, nerobili, nuž stíhal si ich všetkým týmto nešťastím.
24 Pozri, násypy postúpili až k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostáva do ruky Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Spĺňa sa, čo si povedal, a ty to uvidíš.
25 A ty si mi povedal, Pane, Jahve: "Kúp si to pole!", no mesto sa jednako dostáva do ruky Chaldejcov."
26 I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo:
27 "Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná?
28 Preto takto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora; zmocní sa ho!
29 Chaldejci, ktorí na toto mesto útočia, vniknú a podpália toto mesto a spália ho i domy, na strechách ktorých okiadzali Bála a liali nápojové obety cudzím bohom, aby ma dráždili.
30 Veď synovia Izraela a synovia Júdu robia od mladi iba to, čo je v mojich očiach zlé; synovia Izraela ma dielami svojich rúk iba dráždia - hovorí Pán.
31 Odkedy ho postavili, až po dnešný deň bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlosť, že si ho musím odstrániť spred tváre
32 pre všetku zlobu synov Izraela a synov Júdu, ktorú popáchali sami, ich králi, kniežatá, kňazi a proroci, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby ma dráždili.
33 Obrátili ku mne šiju, a nie tvár; jednostaj som ich poučoval, ale nepočúvali, výčitku neprijali.
34 Svoje ohavnosti umiestili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho zneuctili.
35 A postavili výšiny v údolí Ben Hinom, aby zasväcovali svojich synov a svoje dcéry Molochovi, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, žeby páchali túto ošklivosť a Júdu priviedli do hriechu."
36 Teraz teda toto hovorí Pán, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa pomocou meča, hladu a moru dostáva do ruky babylonského kráľa:
37 "Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti.
38 Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom.
39 A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po všetky dni báli pre svoje - a potom aj pre deti svojich detí - blaho.
40 Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro; vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili.
41 Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
42 Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím.
43 Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine o ktorej vy hovoríte: "Spustošená je, bez ľudí a zvierat, dostáva sa do ruky Chaldejcov."
44 Budú kupovať polia za peniaze, písať listiny, pečatiť a priberať svedkov v krajine Benjamínovej i v okolí Jeruzalema, v mestách Júdska, v horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, až obrátim ich osud" - hovorí Pán.
Kniha proroka Ozeáša, 12. kapitola
1 Klamstvom ma obkľúčil Efraim, lesťou dom Izraela a Júdu, Pán sa jednako pridal k nim, budú sa volať svätým ľudom Božím."
2 Efraim pasie za vetrom, za východným vetrom ženie sa celý deň, množí lož a pustošenie. S Asýrskom uzatvárajú zmluvu a vlečú olej do Egypta.
3 Pán má spor s Júdom, chce strestať Jakuba podľa jeho ciest, podľa jeho skutkov mu odplatí.
4 V lone podchytil svojho brata a vo svojej sile s Bohom zápasil.
5 Zápasil s anjelom a zvíťazil, plakal a uprosoval ho; v Beteli ho našiel, tam s ním hovoril.
6 Pán je Boh zástupov, Jahve je jeho meno.
7 Ty sa však vráť k svojmu Bohu, zachovaj lásku a spravodlivosť a ustavične vo svojho Boha dôveruj.
8 V ruke Kanaánu je falošná váha, rád utláča.
9 I hovorí Efraim: "Veru som zbohatol, nahonobil som si majetok." Všetky jeho zisky nevystačia mu pre hriech, ktorého sa dopustil.
10 "Ale ja som Pán, tvoj Boh, až od egyptskej krajiny; zasa ťa ubytujem v stanoch ako za dní slávnosti.
11 A hovoril som k prorokom, dal som mnohé videnia a prostredníctvom prorokov som v podobenstvách hovoril."
12 V hriešnom Galaáde boli ničomní, v Galgale obetovali býkom, aj ich oltáre budú ako hromady v brázdach na poli.
13 Jakub utiekol na polia Aramu, Izrael slúžil za ženu, za ženu strážil (stáda).
14 Ale prostredníctvom proroka vyviedol Pán Izrael z Egypta a prorok ho strážil.
15 Efraim ma trpko popudzoval; no uvrhne naň jeho krvilačnosť a vráti mu hanbu jeho Pán.
Evanjelium podľa Jána, 5. kapitola
25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.
26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.
27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.
28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas
29 a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
31 Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé.
32 Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.
33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde.
34 Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení.
35 On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
36 Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec.
37 A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli
38 a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.
39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne.
40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
41 Slávu od ľudí neprijímam.
42 Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.
43 Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali.
44 Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!
45 Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej.
46 Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal.
47 Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!"
