Evanjelium podľa Jána - kapitola 5
1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí.
3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
4 (...ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.)
5 Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov.
6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: "Chceš ozdravieť?"
7 Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde."
8 Ježiš mu vravel: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"
9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota,
10 preto Židia hovorili uzdravenému: "Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!"
11 Ale on im odvetil: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: "Vezmi si lôžko a choď!"
12 Pýtali sa ho: "A kto je ten človek, čo ti povedal: "Vezmi a choď?"
13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
14 Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie."
15 A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
16 A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
17 Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem."
18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
19 Ježiš im vravel: "Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.
21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.
22 A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi,
23 aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.
24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.
26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.
27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.
28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas
29 a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
31 Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé.
32 Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.
33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde.
34 Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení.
35 On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
36 Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec.
37 A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli
38 a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.
39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne.
40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
41 Slávu od ľudí neprijímam.
42 Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.
43 Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali.
44 Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!
45 Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej.
46 Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal.
47 Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!"
