Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 27. 11. 2021


Sobota 34. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Milan

Čítanie na dnes (331. deň):

Múd 10,1-12,27


1 Ona prvostvoreného otca sveta chránila, kým bol ešte stvorený len sám, vytrhla ho z jeho poklesku;

2 dala mu tiež silu vládnuť nad všetkým.

3 Nespravodlivý však v svojom hneve od nej odpadol; zhynul zášťou bratovražednou.

4 Keď preň prišla na zem potopa, zas to bola múdrosť, ktorá prinášala záchranu, keďže na slabučkom dreve spravodlivého previedla.

5 Keď sa pre všeobecnú zločinnosť porozdeľovali národy, ona našla spravodlivého, uchovala ho bez úhony pred Bohom a zachovala ho silným napriek jeho útrpnosti so synom.

6 Pri záhube bezbožníkov ona zachránila spravodlivého, keď on utekal pred ohňom, čo padal na Päťmestie.

7 Po nich, na svedectvo zločinu, púšť dosiaľ ostala, z ktorej sa vše dymí, stromy, čo v nevhodný čas nesú ovocie, a pomník neveriacej duše, vyčnievavý soľný stĺp.

8 Keďže obchádzali múdrosť, nielenže si škodili tým, že nepoznali, čo je šľachetné, lež aj živým zanechali pomník svojej pochabosti, aby to, čo popáchali, neostalo ukryté.

9 Múdrosť naopak zachránila od lopôt tých, ktorí jej slúžili.

10 Ona spravodlivého vodila po rovných cestách, keď pred bratovým hnevom utekal, dala mu zrieť Božie kráľovstvo, udelila mu znalosť svätých vecí, cez námahy ho priviedla k zámožnosti, rozmnožila plody jeho roboty.

11 Bývala mu na pomoci proti hrabivosti utláčateľov a dopomohla mu k bohatstvu.

12 Ochraňovala ho od nepriateľov, pred prenasledovateľmi mu poskytovala bezpečnosť, v ťažkom boji mu dopomáhala k víťazstvu, aby poznal, že bohabojnosť je mocnejšia ako všetko (ostatné).

13 Ona predaného spravodlivca neopustila, ale ochraňovala ho pred hriechom.

14 Zostúpila s ním do žalára, neopustila ho v okovách, kým mu nepriniesla žezlo kráľovské a moc nad jeho utláčateľmi. Usvedčila zo lží jeho ohováračov, a udelila mu večnú slávu.

15 Ona vymanila od národa utláčateľov ľud svätý a rod bezúhonný.

16 Vošla do duše Božieho sluhu, takže zázrakmi a znameniami hrozným kráľom odolal.

17 Svätým za ich práce dala mzdu a viedla ich cestou zázračnou.

18 Vo dne bola pre nich prístreším, v noci svetlom hviezd.

19 Previedla ich morom Červeným, odprevadila ich cez náramnú vodu. Ich nepriateľov však potopila vo vlnách a zas ich vyvrhla z morských priehlbín.

20 A tak spravodliví olúpili bezbožných. Tvoje sväté meno, Pane, ospevovali, velebili svorne tvoju ruku víťaznú.

21 Lebo múdrosť otvorila ústa nemých, výrečnými urobila jazyky nemluvniat.

1 Ich podujatia završovala úspechom pod vedením svätého proroka.

2 Prešli púšťou neobývanou, na neschodných miestach stavali si stany.

3 Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.

4 Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba a dostali vodu zo strmého skaliska, uhasenie smädu zo žulového kameňa.

5 Čím boli ich nepriatelia trestaní, toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.

6 Miesto rieky ustavične tečúcej, zamútenej krvou nečistou

7 ako trest za rozkaz vraždiť deti, dal si im hojnosť vody nečakane

8 a predošlým smädom si im ukázal, ako prísne si potrestal ich nepriateľov.

9 Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní, poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom, v hneve trestaným.

10 Ich si skúšal ako otec napomínaním, tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.

11 Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení,

12 stihol ich totiž dvojaký zármutok a ston, keď sa rozpamätali na minulosť

13 Lebo keď počuli, že ich trestmi sa tamtým pomáha, pocítili Pána.

14 Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom, museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec, keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.

15 Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy, ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný, poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,

16 aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.

17 Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke, čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty, poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,

18 či novostvorenú zver, ľútu, neznámu, ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu, alebo vypúšťa dym smradľavý, alebo vystreľuje z očí iskry desivé,

19 takže nielen útok jej ich mohol zničiť, ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.

20 Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť pomstou tvojou stíhaní, dychom tvojej moci odviati. Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko. Boh tresce mierne

21 Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc. Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?

22 Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.

23 Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.

24 Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.

25 Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?

26 Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života,

1 veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom.

2 Preto mierne karháš tých, čo poblúdia, napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.

3 Lebo si nenávidel tých, čo dávno obývali tvoju svätú zem,

4 pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva, bezbožného modlárstva,

5 taktiež boli nemilosrdnými vrahmi dietok, črevožrútmi na obetnorn hodokvase, (kde sa jedlo) ľudské mäso a krv, pretože sa dali zasväcovať uprostred šialencov,

6 tiež preto, že boli rodičmi, čo vlastnoručne zabíjali bezmocné deti, a rukou našich otcov chcel si ich vyhubiť,

7 aby v Božích dietkach mala osadníkov, akých zasluhuje krajina, ktorá ti je zo všetkých najdrahšia.

8 Lež aj ich si šetril, že to boli ľudia, nuž poslal si osy sťaby svojho vojska predchodcov, aby ich postupne ničili.

9 Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť,

10 trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie, hoc si vedel, že ich pôvod je zlý a ich zloba vrodená, že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení,

11 od počiatku boli totiž zlorečeným semenom. Ani nie z obavy pred niekým nechal si bez trestu to, čo spáchali.

12 A kto ti smie povedať: ,,Čo si to urobil?", alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť? Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých?

13 Lebo okrem teba nieto Boha, ktorý by sa staral o všetko, žeby si prv dokazovať musel, že si nespravodlivo nesúdil.

14 Ani kráľ a ani uchvatiteľ moci nemôže ti vyčítať pre tých, ktorých si potrestal.

15 Pretože však ty si spravodlivý, spravodlivo všetko usporadúvaš; odsúdiť však toho, kto trest nezasluhuje, ty pokladáš za vec s tvojou mocou nezrovnateľnú.

16 Tvoja moc je totiž základ spravodlivosti; a že vládneš nad všetkými, pôsobí, že si voči všetkým plný ohľadu.

17 Lebo ty len vtedy ukazuješ svoju silu, keď ľudia neveria v dokonalosť tvojej moci, a tých, čo ju poznajú, tresceš za odbojnosť.

18 Ty však, hoci si mocný panovník, súdiš láskavo a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou, lebo kedy len chceš, máš moc poruke.

19 Takým počínaním si poučil svoj ľud, že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný. Svojim synom dal si nádej radostnú, že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia.

20 Lebo ak si nepriateľov svojich detí, ktorí boli hodni smrti, s toľkým ohľadom, ba s prosbou trestával, že si im dal čas i príležitosť odvrátiť sa od zlého,

21 S koľkou zhovievavosťou si potom súdil svojich synov, ktorých otcom si dal pod prísahou zmluvy plné krásnych prísľubov!

22 Kým nás teda karháš, šľaháš našich nepriateľov desaťtisíc ráz, by sme mali na pamäti tvoju dobrotivosť, keď my súdime, a keď zasa budeme my trestaní, aby sme tiež zľutovanie čakali.

23 Preto si nespravodlivých, tých, čo prežili svoj život pochabo, trestával ich vlastnými ohavnosťami.

24 Veď až priďaleko zablúdili na chodníkoch omylu: Pokladali za bohov, čo medzi zvieratami je najodpornejšie a najopovrhovanejšie a sťa nerozumné deti dávali sa zavádzať.

25 Preto si tiež na nich, ako na deti, čo rozum nemajú, poslal smiešny trest.

26 Tí však, ktorí takým smiešnym trestom nedajú sa napraviť, tí musia okúsiť súd hoden Boha.

27 Lebo keď sa na nich, na domnelých bohov, skrze ktorých boli trestaní, sami vo svojom utrpení zlostili, videli, že pravý Boh je ten, ktorého prv poznať odopierali. Preto ich stihol tiež najkrajnejší trest. Nerozumnosť modlárstva hl. -

2Pt 1,1-21


1 Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista:

2 Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.

3 Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou.

4 Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť.

5 A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili čnosť, k čnosti poznanie,

6 k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť,

7 k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku.

8 Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista.

9 Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov.

10 Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete.

11 Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

12 Preto vám to budem stále pripomínať, hoci to viete a ste utvrdení v pravde, ktorú teraz máte.

13 Ale považujem za správne prebúdzať vás napomínaním, kým som v tomto stánku.

14 Viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi to aj zjavil náš Pán Ježiš Kristus.

15 No postarám sa, aby ste si aj po mojom odchode často pripomínali tieto veci.

16 Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby.

17 On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: "Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie."

18 A tento hlas sme my počuli; zaznel z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu.

19 Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica.

20 Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad.

21 Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.

Ž 135,1-12


1 ALELUJA. Chváľte meno Pánovo, chváľte ho, služobníci Pánovi,

2 ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha.

3 Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;

4 veď si Pán vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastníctvo.

5 Ja viem, že Pán je veľký, že náš Boh je nad všetkými bohmi.

6 Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach.

7 Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, zo svojich komôr vypúšťa vetry.

8 On pobil prvorodených Egypta, ľudí aj zvieratá.

9 Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.

10 On porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov:

11 Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych.

12 A ich krajinu dal do dedičstva, do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.