Dnes je 30. 06. 2025
Pondelok 13. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Melánia
Čítanie na dnes (180. deň):
1Kr 22,1-54
1 Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi.
2 V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela.
3 Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: "Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa."
4 A Jozafata sa spýtal: "Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!"
5 Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!"
6 Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?" Odpovedali: "Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!"
7 Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?"
8 Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat odpovedal: "Nehovor tak, kráľu!"
9 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!"
10 Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi.
11 Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku."
12 A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."
13 Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!"
14 Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán."
15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!"
16 Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?"
17 Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: "Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!"
18 Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"
19 A tamten pokračoval: "Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane.
20 A Pán povedal: "Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?" Nato hovoril jeden tak, druhý onak.
21 Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: "Ja ho podvediem!" A Pán sa ho spýtal: "Ako?"
22 Odpovedal: "Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov." On povedal: "Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!"
23 Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie."
24 Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?"
25 Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval."
26 Kráľ Izraela povedal: "Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi
27 a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!"
28 Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán. ( A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!")
29 Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde.
30 Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja.
31 Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!"
32 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol
33 a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho.
34 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!"
35 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza.
36 Okolo západu slnka znelo táborom volanie: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny,
37 lebo kráľ zomrel!" Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii.
38 Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán.
39 Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
40 Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš. -
41 Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba.
42 Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho.
43 Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi.
44 Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.
45 S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji.
46 Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.
47 Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny.
48 V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca.
49 Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi.
50 Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: "Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach." Ale Jozafat nechcel.
51 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida. -
52 Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom.
53 Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.
54 Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.
Sk 19,1-40
1 Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov
2 a povedal im: "Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?" Oni mu odvetili: "Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý."
3 On sa opýtal: "Ako ste teda boli pokrstení?" Oni odpovedali: "Jánovým krstom.
4 Pavol povedal: "Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša."
5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.
6 A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali.
7 Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.
8 Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve.
9 Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu, odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v Tyrannovej škole.
10 To trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo.
11 A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy,
12 takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.
13 Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúsili vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi; a hovorili: "Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol."
14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza.
15 Ale zlý duch im povedal: "Ježiša poznám aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?"
16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní.
17 Dozvedeli sa o tom všetci Židia aj Gréci, čo bývali v Efeze. Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša.
18 Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa a priznávali svoje skutky.
19 A mnohí z tých čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili; keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných.
20 Tak mohutne sa šírilo a silnelo Pánovo slovo.
21 Po týchto udalostiach si Pavol zaumienil v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal: "Keď sa ta dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma."
22 Dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal do Macedónska a sám zostal istý čas v Ázii.
23 V tom čase nastalo nemalé pobúrenie pre Pánovu cestu.
24 Istý zlatník menom Demeter, čo vyrábal strieborné Dianine chrámiky, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok.
25 Zhromaždil ich, ako aj tých, čo sa zaoberali podobným remeslom, a povedal: "Muži, vy viete, že z tohoto remesla máme zisk.
26 A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii presvedčil a odvrátil veľký zástup, lebo hovorí, že to, čo zhotovujú ruky, nie sú bohovia.
27 A nielen tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že upadne, ale ani chrám veľkej bohyne Diany nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet."
28 Keď to počuli, zachvátil ich hnev a kričali: "Veľká je efezská Diana!"
29 V celom meste zavládol zmätok; schopili Pavlových sprievodcov Macedónčanov Gája a Aristarcha a všetci sa hromadne hnali do divadla.
30 Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili.
31 Aj niektorí aziarchovia, čo mu boli priateľmi, poslali za ním s prosbou, aby nešiel do divadla.
32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišli.
33 Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si rukou vyžiadal ticho a chcel vysvetľovať ľudu.
34 Ale keď zbadali, že je Žid, všetci jedným hlasom asi dve hodiny kričali: "Veľká je efezská Diana!"
35 Až mestský tajomník utíšil zástup a povedal: "Efezania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?!
36 Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne.
37 Lebo ste priviedli týchto ľudí, hoci sa nedopustili svätokrádeže, ani sa nerúhali našej bohyni.
38 Ak teda Demeter a jeho remeselníci majú niečo proti niekomu, na to sú verejné súdy a prokonzuli; nech sa tam žalujú.
39 Ak chcete niečo iné, možno to vyriešiť na zákonitom zhromaždení.
40 Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že nás za dnešok obvinia zo vzbury, lebo niet vinníka, a nemohli by sme zdôvodniť, prečo tento zhon." Ako to dopovedal, zhromaždenie rozpustil.
Prís 15,31-16,7
31 Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi.
32 Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu.
33 Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora.
1 Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď (dáva) Pán na jazyk.
2 Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.
3 Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery.
4 Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy.
5 Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde.
6 Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom.
7 Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka, pomerí aj jeho nepriateľov s ním.
