Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 02. 03. 2024


Sobota po 2. pôstnej nedeli
Meniny má: Anežka

Čítanie na dnes (61. deň):

Lv 7,11-8,36


11 Toto je ustanovenie o pokojných obetách, ktoré sa prinášajú Pánovi:

12 Ak ju niekto prinesie na poďakovanie, k ďakovnej obete prinesie nekvasené, na oleji zapravené oblátky, nekvasené, olejom natreté pagáče a jemnú, s olejom zmiešanú na pečenie pripravenú múku.

13 S pečivom z nekvaseného cesta prinesie svoj obetný dar, obetné zviera, svoju ďakovnú obetu.

14 A z každého obetného daru prinesie Pánovi čiastku ako pozdvihovanú obetu; tá bude patriť kňazovi, ktorý vylieva krv pokojnej obety.

15 Mäso jeho ďakovnej pokojnej obety sa zje v deň obetovania, nič sa z neho nenechá do druhého dňa.

16 Ak sa obetný dar prinesie pre sľub alebo z dobrej vôle, nech sa mäso zje v ten istý deň, keď bola prinesená obeta, možno však z nej jesť aj na druhý deň.

17 Čo by však z mäsa žertvy ostalo na tretí deň, to sa musí celkom spáliť.

18 Ak by niekto jedol z mäsa svojej pokojnej obety aj na tretí deň, nebude sa to páčiť Pánovi a tomu, kto ju obetoval, obeta sa neuzná, ba bude sa považovať za ohavnosť, a kto z nej bude jesť, uvalí na seba previnenie.

19 Ani mäso, ktoré prišlo do styku s čímkoľvek nečistým, nesmie sa jesť, musí sa celé spáliť. A čo sa týka mäsa, každý, kto je čistý, môže jesť mäso.

20 Osoba, ktorá by jedla mäso z Pánových pokojných obiet, kým je postihnutá nečistotou, nech je taká osoba vyhubená zo svojho ľudu.

21 Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či je to nečistý človek alebo nečisté zviera alebo nečistý plaz, a predsa by jedol z mäsa pokojnej Pánovej obety, takáto osoba nech je vyhubená zo svojho ľudu."

22 Pán hovoril Mojžišovi:

23 "Povedz Izraelitom: Nesmiete jesť nijaký loj ani z hovädzieho dobytka, ani z ovce, ani z kozy.

24 Loj uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa môžete použiť na ľubovoľné ciele, nikdy však z neho nesmiete jesť.

25 Lebo každý, kto z vás bude jesť loj zvieraťa, ktoré sa môže obetovať Pánovi na zápalnú obetu, bude vyhubený zo svojho ľudu.

26 V nijakom svojom bydlisku nesmiete jesť nijakú krv, ani z vtáka, ani zo štvornohých zvierat.

27 Každý, kto by jedol nejakú krv, bude vyhubený zo svojho národa."

28 Pán hovoril Mojžišovi:

29 "Povedz Izraelitom: Kto prinesie pokojnú obetu Pánovi, bude obetovať zo svojej pokojnej žertvy príslušnú časť Pánovi.

30 Vlastnými rukami prinesie loj a prsia zápalnej obety, ktorá patrí Pánovi. Prsia prinesie na to, aby sa to podávalo na podávaciu obetu pred Pánom.

31 Loj spáli kňaz na oltári, prsia patria Áronovi a jeho synom.

32 Aj pravú lopatku z vašich pokojných obiet dáte kňazovi ako podávaciu obetu.

33 Pravá lopatka patrí tomu, kto z Áronových synov obetuje loj a krv pokojnej obety,

34 lebo pozdvihované prsia a lopatku si vezmem od Izraelitov z ich pokojných žertiev a dám ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako ustavičnú náležitosť zo strany Izraelitov.

35 To je podiel Árona a jeho synov na Pánovej zápalnej obete od toho dňa, keď sa im dovolil priblížiť, aby slúžili Pánovi ako kňazi.

36 Určil im ho Pán - aby ho od Izraelitov dostávali - v deň, keď ich pomazal. To je večné ustanovenie pre všetky pokolenia."

37 Toto sú ustanovenia o celostných žertvách, o potravinových obetách, o obetách za hriech a obetách podlžnosti, o obetách posvätenia a pokojných žertvách,

38 ktoré Pán Mojžišovi prikázal na vrchu Sinaj, keď Izraelitom na púšti nariadil prinášať obetné dary Pánovi.

1 Pán hovoril Mojžišovi:

2 "Vezmi Árona a jeho synov, rúcha, olej na svätenie, býčka za hriech, dva barany a kôš nekvasených chlebov

3 a zhromaždi celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia!"

4 A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Pospolitosť sa zhromaždila pri vchode do stánku zjavenia s

5 a Mojžiš povedal pospolitosti: "Toto je to, čo nariadil Pán!"

6 Nato rozkázal pristúpiť Áronovi a jeho synom a poumýval ich vodou.

7 Potom mu (Áronovi) obliekol ľanovú rízu, opásal ho pásom, obliekol mu plášť, dal mu efód, ovinul ho šnúrkou efódu a pevne ho naň priviazal,

8 pripevnil naň náprsník a do náprsníka vložil urim a tumim,

9 na hlavu mu založil mitru a na mitre spredu upevnil zlatú tabuľku, svätý diadém, ako Mojžišovi nariadil Pán.

10 Potom vzal Mojžiš olej na svätenie a pomazal svätostánok a všetko, čo v ňom bolo, a posvätil to.

11 Sedem ráz ním pokropil aj oltár a pomazal oltár aj jeho náradie, umývadlo a jeho podstavec, aby ich posvätil.

12 Potom nalial oleja svätenia na Áronovu hlavu a pomazal ho, aby ho posvätil.

13 Potom Mojžiš prikázal pristúpiť Áronovým synom a poobliekal ich do ľanových ríz, opásal ich pásom a položil im na hlavy čiapky, ako Mojžišovi rozkázal Pán.

14 Potom dal priviesť býčka na obetu za hriech a Áron a jeho synovia vložili ruky na hlavu obetného býčka za hriech.

15 Mojžiš ho zabil, vzal krv a prstom pomazal rohy oltára a takto očistil oltár od hriechu, ostatnú krv však vylial ku spodku oltára. Takto ho posvätil tým, že ho očistil od poškvrny.

16 Nato vzal všetok loj z vnútorností, lojovú vrstvu spod pečene a obe obličky s lojom a sám Mojžiš to spálil na oltári.

17 Býka však, jeho kožu, jeho mäso a jeho trus, úplne spálil mimo tábora, ako Mojžišovi rozkázal Pán.

18 Potom priviedol barana na celostnú žertvu Áron a jeho synovia položili na baranovu hlavu ruky,

19 Mojžiš ho zabil a krv rozlial okolo oltára.

20 Potom barana rozsekal na kusy a Mojžiš spálil hlavu a kusy na oltári.

21 Vnútornosti a nohy poumýval vodou a takto Mojžiš spálil na oltári celého barana. Bola to celostná žertva príjemnej vône, zápalná obeta pre Pána, ako Mojžišovi prikázal Pán.

22 Nato priviedol druhého barana, barana posvätenia, a Áron a jeho synovia vložili ruky na hlavu barana.

23 Potom ho Mojžiš zabil, vzal z jeho krvi a potrel Áronovi pravý boltec ucha, ako i palec pravej ruky a veľký palec pravej nohy.

24 Potom kázal pristúpiť Áronovým synom a Mojžiš potrel krvou ich pravé ucho a palec na ich pravých rukách i palce na pravých nohách, ostatnú krv rozlial okolo oltára.

25 Nato vzal loj, mastný chvost, všetok loj z vnútorností, lojovú vrstvu spod pečene, obe obličky s ich lojom a pravú lopatku;

26 z koša nekvasených chlebov, ktorý stál pred Pánom, vzal zasa nekvasený chlieb, na oleji zaprávaný pagáč a jednu oblátku a položil to k lojovým kusom a pravej lopatke.

27 Toto všetko dal potom Áronovi a jeho synom do rúk, aby to podávali ako podávaciu obetu pred Pánom.

28 Potom to zobral z ich rúk a spálil to na oltári zápalných obiet. Toto bola obeta posvätenia na príjemnú vôňu, zápalná obeta pre Pána.

29 Nato Mojžiš vzal prsia a podával ich ako podávaciu obetu pred Pánom. To bol Mojžišov podiel z barana posvätenia, ako Mojžišovi prikázal Pán.

30 Potom Mojžiš vzal z oleja posvätenia a z krvi, ktorá sa dostala na oltár, a pokropil tým Árona a jeho rúcho, aj jeho synov a rúcho jeho synov, a tak posvätil Árona, jeho rúcho, jeho synov i rúcho jeho synov.

31 Potom Mojžiš povedal Áronovi a jeho synom: "Uvarte mäso pri vchode do stánku zjavenia a tam ho jedzte s chlebom svätenia, čo je v koši, ako mi prikázal Pán, keď povedal: "Nech ho jedia Áron a jeho synovia!"

32 Čo však z chleba a z mäsa zvýši, musí sa úplne spáliť.

33 Sedem dní sa nevzdialite od vchodu do stánku zjavenia až do dňa, keď sa skončí vaše svätenie. Sedem dní potrvá vaša vysviacka.

34 Čo sa konalo dnes, Pán prikázal konať aj ďalej, aby sa vám získalo odpustenie.

35 Sedem dní, deň a noc, zostaňte pri vchode do stánku zjavenia a zachovávajte Pánovo nariadenie, aby ste nepomreli, lebo taký príkaz som dostal."

36 A Áron i jeho synovia urobili všetko, čo prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Mk 11,1-26


1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov

2 a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte.

3 A keby vám niekto hovoril: "Čo to robíte?", povedzte: "Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti."

4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho.

5 Niektorí z t ch, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?"

6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.

7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol.

8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli.

9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"

11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad.

13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg.

14 I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli.

15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice.

16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.

17 A učil ich: "Nie je napísané: "Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy"? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."

18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.

19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.

20 Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa.

21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol."

22 Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha.

23 Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: "Zdvihni sa a hoď sa do mora," a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.

24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.

25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (

26 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)

Ž 28,1-9


1 Dávidov žalm. Pane, k tebe volám; Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý, aby som sa pre tvoje mlčanie nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti.

2 Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu.

3 Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi alebo s tými, čo páchajú zlo, čo blížnym hovoria o pokoji, ale ich srdce je plné zloby.

4 Nadeľ im podľa ich skutkov a podľa ničomnosti ich výmyslov. Odplať im podľa diela ich rúk, odmeň ich podľa zásluhy.

5 Pretože si nevšímajú skutky Pánove a dielo jeho rúk, zničí ich a nepostaví už viac.

6 Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju úpenlivú prosbu;

7 Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem.

8 Pán je sila svojho ľudu a útočište spásy pre svojho pomazaného.

9 Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.