Dnes je 16. 05. 2025
Svätého Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka, RV: Svätého Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka – hlavného patróna diecézy
Meniny má: Svetozár
Čítanie na dnes (136. deň):
Rút 1,1-2,23
1 V čase, keď úradovali sudcovia, nastal v krajine hlad. Istý človek sa vysťahoval z júdskeho Betlehema, aby ako cudzinec žil na Moabských rovinách so svojou manželkou a dvoma synmi.
2 Muž sa volal Elimelech, jeho manželka Noemi a jeho dvaja synovia Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z júdskeho Betlehema, ktorí sa presťahovali na Moabské roviny, aby sa tam osadili.
3 Ale Noemin manžel Elimelech zomrel, a tak zostala sama so svojimi synmi.
4 Oni sa oženili s Moabkami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druhá Rút. Tak tam bývali asi desať rokov.
5 Ale aj títo dvaja, Machlon a Kiljon, jej umreli, takže po smrti svojich dvoch synov a po smrti manžela zostala táto žena sama (v cudzej krajine). -
6 Vydala sa teda spolu s nevestami na cestu späť z Moabských rovín, lebo sa na Moabskej rovine dopočula, že Pán milostivo navštívil svoj ľud a dal mu chlieb.
7 A tak zanechala miesto, kde dosiaľ bývala, a (šli) s ňou aj jej dve nevesty. Keď došli na cestu, ktorá viedla späť do júdskej krajiny,
8 Noemi povedala svojim dvom nevestám: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky! Nech vám Pán preukáže svoju lásku, akú ste prejavili (mojim) mŕtvym i mne!
9 Nech vám Pán dá, aby ste našli spočinutie každá v dome svojho manžela!" A pobozkala ich. Ale ony sa pustili do hlasitého plaču
10 a hovorili jej: "Vrátime sa s tebou k tvojmu národu!"
11 Noemi im odpovedala: "Vráťte sa, dcéry moje! Prečo by ste šli so mnou? Či sa mi ešte narodia synovia, aby sa stali vašimi manželmi?!
12 Vráťte sa, dcéry moje! Choďte len! Ja som už stará na vydaj. Veď keby som si povedala: Mám ešte nádej (na dieťa) a keby som ešte túto noc bola s mužom a porodila by som synov,
13 či chcete na nich čakať, až vyrastú? Či sa uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali za muža? Nie tak, dcéry moje! Moja trpkosť je omnoho väčšia ako vaša, lebo Pánova ruka vystúpila proti mne."
14 Tu sa znovu dali hlasite plakať: Pritom Orfa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút sa jej pridŕžala.
15 Povedala jej (Noemi): "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a k svojim bohom! Choď aj ty za svojou švagrinou!"
16 Ale Rút odpovedala: "Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom.
17 Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba."
18 Keď (Noemi) videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala ju nahovárať a odporúčať jej návrat k svojim.
19 Tak išli obidve spolu, až došli do Betlehema. Ako vošli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto a (ženy) si hovorili: "Nie je to Noemi?"
20 Ale ona im vravela: "Nehovorte mi už Noemi, ale volajte ma Mara, lebo veľkú trpkosť mi dal skúsiť Všemohúci!
21 Odišla som plná a Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda hovorite Noemi, keď Pán takto svedčí proti mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie."
22 Tak sa vrátila Noemi a jej moabská nevesta Rút, ktorá prišla spolu s ňou z Moabskej roviny. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.
1 Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz.
2 Moabka Rút povedala Noemi: "Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!" Ona jej odvetila: "Choď, dcéra moja!"
3 Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch. Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva.
4 A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: "Pán nech je s vami!" Oni mu odpovedali: "Požehnaj ťa Pán!"
5 Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: "Čia je to deva?"
6 Služobník, dozorca žencov, mu povedal: "To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny.
7 Aj ma požiadala: "Chcela by som zbierať klasy a paberkovať medzi snopmi po žencoch." Prišla a od včasného rána je na nohách, ani chvíľku nepobudla doma." -
8 Bóz sa prihovoril Rút: "Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc!
9 Oči (maj upreté) na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!"
10 Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: "Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?"
11 Bóz jej odpovedal: "Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.
12 Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!"
13 Ona mu odpovedala: "Pane, našla som priazeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou služobnicou."
14 A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: "Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!" Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo.
15 Keď vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: "Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí!
16 Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!" -
17 Tak zbierala klásky do večera a keď mlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa.
18 Keď jej svokra videla, koľko nazbierala, a keď okrem toho vyňala a podala, čo jej zvýšilo, keď sa nasýtila,
19 vravela jej svokra: "Kdeže si zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný človek, ktorý sa staral o teba!" Vtedy oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: "Meno muža, u ktorého som dnes pracovala, je Bóz."
20 Noemi povedala svojej neveste: "Nech Pán požehná človeka, ktorý neodoprel svoju dobrotu ani živým, ani mŕtvym!" A vravela ďalej: "Ten človek je naším príbuzným, jedným z tých, čo sú zaviazaní konať za nás krvnú pomstu."
21 A Moabka Rút rozprávala ďalej: "Aj to mi ešte povedal: "Drž sa mojich služobníkov, kým nedokončia celú moju žatvu!"
22 Noemi povedala svojej neveste: "Dobre je to, dcéra moja. Chodievaj von s jeho služobnicami a nik ťa nebude hrešiť na poli niekoho iného."
23 Tak sa držala pri zbieraní klasov Bózových služobníc až do ukončenia žatvy jačmeňa a žatvy pšenice. Potom bývala pri svojej svokre.
Jn 9,1-34
1 Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý.
2 Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?"
3 Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.
4 Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať.
5 Kým som na svete, som, svetlo sveta."
6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči
7 a povedal mu: "Choď, umy sa v rybníku Siloe," čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: "Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?"
9 Jedni tvrdili: "Je to on." Iní zasa: "Nie je, len sa mu podobá." On vravel: "Ja som to."
10 Pýtali sa ho teda: "Ako to, že sa ti otvorili oči?"
11 On odpovedal: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: "Choď k Siloe a umy sa!" Šiel som teda, umyl som sa a - vidím."
12 Pýtali sa ho: "Kde je ten človek?" Odpovedal: "Neviem."
13 Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom.
14 Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota.
15 Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: "Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím."
16 Niektorí farizeji hovorili: "Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: "Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?" A rozštiepili sa.
17 Znova sa teda pýtali slepého: "Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?" On odpovedal: "Je prorok."
18 Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov.
19 Opýtali sa ich: "Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?"
20 Rodičia odpovedali: "Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý.
21 Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba."
22 Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša; má byť vylúčený zo synagógy.
23 Preto jeho rodičia povedali: "Má svoje roky, jeho sa spýtajte."
24 Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: "Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik."
25 On odvetil: "Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím."
26 Spýtali sa ho teda: "Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?"
27 Odpovedal im: "Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?"
28 Vynadali mu a povedali: "Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci.
29 My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je."
30 Ten človek im odpovedal: "Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči.
31 Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu.
32 Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia.
33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť."
34 Povedali mu: "Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!" A vyhnali ho von.
Prís 12,8-17
8 Človeka chvália podľa jeho rozumu, ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať.
9 Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému, ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť.
10 Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka, najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné.
11 Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač, kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil.
12 Tvrdz oplanov sa rozváľa, lež koreň spravodlivých bude trváci.
13 Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník, spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.
14 Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.
15 Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu.
16 Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu, opatrný však tají (svoju) príkoru.
17 Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, (falošný svedok však prináša len) klam.
