Dnes je 13. 12. 2024
Svätej Lucie, panny a mučenice
Meniny má: Lucia
Čítanie na dnes (348. deň):
Sir 40,1-43,37
1 Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.
2 Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),
3 (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho kto je uponížený v zemi a popole,
4 (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.
5 A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.
6 Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).
7 Poľakaný je videním svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny. Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.
8 (To je osud) každého tvora - od človeka až po dobytok - a hriešnika až sedemnásobný:
9 okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč, útlaky, hlad, skaza a pohromy.
10 Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci, veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.
11 Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti, ako sa vracajú všetky vody do mora
12 Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie, len poctivosť pretrvá naveky.
13 Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.
14 Raduje sa, kým vládze otvárať ruku, ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.
15 Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov, nečisté korene chraštia na strmých skalinách.
16 Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek, býva prv ako ostatné seno skášané.
17 Dobročinnosť je akoby požehnaný raj, lebo (zásluha) milosrdenstva pretrvá naveky.
18 Sladký je život pracovitého a pritom spokojného človeka, nájdeš poklad aj v takom (živote).
19 Deti a stavba mesta zachovajú meno človeka, ale nad to viac treba hodnotiť bezúhonnú ženu.
20 Hudba a víno rozveseľuje srdce, ale nad obidvoje viac treba ceniť lásku k múdrosti.
21 Píšťaly a lutny prinášajú sladkosť do piesne, ale prívetivý hlas má vyššiu hodnotu ako obidvoje.
22 Tvoje oko túži za pôvabom a krásou, ale zeleň siatín je nad oboje.
23 Priateľ a druh sa z času na čas zídu však viac ako oni znamenajú muž a žena.
24 Bratia si poskytnú pomoc v čase súženia, ale viac vyslobodenia ako oni prináša milosrdenstvo (iných).
25 Zlato a striebro dáva nohám pevne stáť: ale dobrá rada je nad to obidvoje.
26 Statky a moc (nad inými) pozdvihujú srdce, ale nad to cennejšia je bázeň pred Bohom.
27 Ak niekto má bázeň pred (Bohom), nebude mať nedostatok, pri jej (ochrane) netreba hľadať inú pomoc.
28 Bázeň pred Pánom je ako požehnaný raj, pokrytá je slávou nad všetku inú (slávu).
29 Synu, pokiaľ žiješ, chráň sa nedostatku, lebo lepšie ti je umrieť, ako v nedostatku žiť.
30 Ak niekto musí hľadieť na cudzí stôl, jeho život nemožno pokladať za život: Veď svoj život udržuje iba cudzím pokrmom.
31 Rozumný a dobre vychovaný muž sa (toho) uchráni.
32 V ústach nemúdreho sa nájde sladká výhovorka pre biedu, ale v jeho bruchu horí oheň.
1 Ó, smrť, aká trpká je spomienka na teba pre človeka, ktorý spokojne požíva svoje bohatstvo;
2 pre takého, čo žije si bezstarostne, ktorého cesty sú hladké vo všetkom a ktorý má ešte dosť sily, aby jedol (s chuťou).
3 Ó, smrť, aké dobré je tvoje ustanovenie pre bedára a takého človeka, ktorého opustili sily,
4 ktorý je zošlý vekom, ktorý sa musí starať o všetko a ktorý už (od života) nemá čo čakať a stratil všetku trpezlivosť.
5 Neľakaj sa zákona smrti! Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe:
6 to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí. Čože ťa môže prekvapiť, ak s tým súhlasí Najvyšší, či sa (dožiješ) desať, sto alebo tisíc rokov?
7 V podsvetí prestanú sa žalovať na život.
8 Z ohavných synov pochádzajú hriešni potomci, (ale takí budú aj tí), ktorí sa stýkajú s domom zlých.
9 Dedičstvo hriešnych synov vyjde navnivoč a ich rodu sa bude trvale držať potupa.
10 Na nečestného otca žaloby znášajú synovia, lebo jeho vinou sa dostali do hanby.
11 Beda vám, hriešni mužovia, ktorí ste opustili zákon najvyššieho Pána.
12 Keď sa aj rodením (množíte), prekliate je vaše zrodenie, a keď zomierate, kliatba je vaším podielom.
13 Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti, a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby.
14 Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo, no u zatratených aj meno zanikne.
15 Maj starosť o svoje dobré meno: ono ti skôr zostane ako tisíc vzácnych a veľkolepých pokladov.
16 Dobrý život má spočítané dni: dobré meno však zostane naveky.
17 (Synovia, svoje poučenie si zachovajte v pokoji!) Skrytá múdrosť a poklad, ktorý vidieť nemožno - akýže je osoh z obidvoch?
18 Lepší je ten, kto vie ukryť svoju nemúdrosť, ako ten, kto zakryje svoju múdrosť.
19 Pocíťte však zahanbenie pri tom, čo budem prednášať svojimi ústami.
20 Nie je dobre pýriť sa hanbou za všetko, ako je zas pravda, že nie všetci rovnako všetko schvaľujú.
21 Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo a pred vladárom a mocnárom (sa hanbite) za lož,
22 pred kniežaťom a sudcom za zločin; pred obcou a zástupom (ľudu) za priestupok (zákona),
23 pred priateľom a druhom za neprávosť a za krádež pred celým miestom, na ktorom bývaš,
24 aj za (spreneverenia) proti Božej, pravde a jeho zmluve, za opieranie lakťom pri jedení, za zneváženie toho, čo dávaš alebo prijímaš,
25 za mlčanie pri pozdrave, za pohľady na smilnicu, za odvrátenie svojej tváre od pokrvného.
26 Neodvracaj tvár od blížneho, (hanbiť sa treba) za odňatie čiastky, ktorú si nevrátil.
27 Nepozeraj po žene iného muža, ani nečíhaj po jeho otrokyni, ani sa nepostav k jej lôžku!
28 (Hanbi sa) pred priateľmi za potupné slová, a preto, keď máš dar, nerob pritom výčitky.
1 Neopakuj reč, ktorú si (raz) počul, (hanbi sa) za prezradenie reči, čo má byť ukrytá. Tak ťa skutočne nestihne zahanbenie a budeš obľúbený u všetkých ľudí. Za toto všetko sa nehanbi, ani neber na nikoho ohľad, aby si sa neprevinil:
2 za Zákon Najvyššieho a za jeho zmluvu, za súd, ktorým aj bezbožníka berieš do ochrany,
3 za (zúčtovanie) so spoločníkmi a spolucestujúcimi, za dary zo svojho majetku,
4 za rovnakú presnosť váh a závažia, za zisk, či bol väčší alebo menší;
5 za zisk pri kúpe a obchodovaní, za prísne vychovávanie synov, za to, že si ničomného otroka do krvi zbil po boku.
6 Pre ničomnú ženu je dobrá pečať.
7 Kde je mnoho rúk, tam zatváraj (veci): čokoľvek vydávaš, spočítaj si to a odváž, spíš si (presne), čo vydáš a prijmeš.
8 (Nehanbi sa) za pokarhanie nerozumného a pochabého, za starcov, ktorých mladí (radi) posudzujú: ak budeš dobre vychovaný vo všetkom, budeš obľúbený u všetkých ľudí.
9 Dcéra je pre otca skrytý poklad - treba ho strážiť, starosť o ňu odníma (všetok) spánok, aby mu azda v slobodnom stave nezostarla, a keď sa aj vydá za muža, aby sa mu nestala odpornou.
10 Tiež aby sa za svojho panenstva nepoškvrnila a v otcovskom dome sa nedostala do druhého stavu, aby sa nedopustila priestupku, keď už nažíva s mužom; alebo azda aby sa nestala neplodnou.
11 Zvýš svoju bdelosť nad dcérou, ktorá má sklon ku smilstvu, aby ťa nevyviedla na posmech pred tvojimi neprajníkmi. (Hanbil by si sa za to), že ťa ohovárajú po meste, že ti ľudia robia výčitky a že ťa zahanbila pred celým množstvom ľudu.
12 Neobdivuj krásu nikoho, ani sa nezdržuj v spoločnosti žien!
13 Lebo ako zo šiat vychádzajú mole, tak aj zo ženy (vzíde) neprávosť muža.
14 Lepší je neláskavý muž ako žena, čo robí dobrotu, a žena, čo zahanbuje a do potupy (privádza).
15 Chcem si spomenúť na Pánove diela a chcem rozhlasovať, čo som videl. Na rozkaz Pána vznikli všetky jeho diela.
16 Žiarivé slnko sa rozhliada po vesmíre, každé dielo je plné slávy Pánovej.
17 Či neustanovil Pán svätých na to, aby zvestovali jeho obdivuhodné diela? A či ich neustanovil všemohúci Pán, aby pevne stáli na jeho slávu?
18 Priepasť mora a ľudské srdce (rovnako) skúma a svojou mysľou postihne ich výmysly.
19 Lebo Pánovi je známa každá vedomosť, svojím pohľadom pozoruje znak vekov; oznamuje, čo pominulo, ako aj to, čo prichádza, a odhaľuje stopy, čo (vedú) k veciam ukrytým.
20 Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka, nijaká reč sa nemôže pred ním skryť,
21 Skvele usporiadal veľké diela svojej múdrosti on, ktorý bol pred vekmi a bude naveky.
22 Nič mu nebolo pridané, nič sa mu nemôže odňať, nepotrebuje, aby mu niekto radil.
23 Aké prevzácne sú všetky jeho diela, hoci je iba iskierka, čo môžeme vidieť.
24 Všetko to žije a trvá naveky; a nech by šlo o akúkoľvek potrebu, všetko poslúcha.
25 Všetko je usporiadané dvojmo: jedno je iné ako druhé, a nič neutvoril tak, aby bolo nedostatočné.
26 Dobro pevne zaistil každému (tvoru), ktože sa vie nasýtiť pohľadom na jeho slávu?
1 Okrasou výšin je obloha, krása neba poskytuje veľkolepý pohľad.
2 Slnko svojím zjavom pri východe hlása: je to podivné teleso a dielo Najvyššieho.
3 Napoludnie rozpaľuje zem, ktože môže obstáť pred jeho horúčosťou? Akoby udržoval pec pre diela, čo potrebujú horúčavu.
4 Slnko trojnásobne vypaľuje vrchy, pálčivé lúče vydychuje zo seba; a ako žiari svojimi lúčmi, až oslepuje oči.
5 Veľký Pán je jeho stvoriteľom, na jeho rozkaz urýchlene koná cestu.
6 Aj mesiac svieti na svoj čas. Ukazuje čas a je večným znakom.
7 Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň podľa svitu, ktorého ubúda po splne.
8 Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena, kým podivne narastie po svojom zániku.
9 Je odznakom pre tábor na výsosti, keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.
10 Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé, nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.
11 Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok, a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach.
12 Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskorn.
13 Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi, ruky Vznešeného ju rozopäli.
14 Svojím rozkazom urýchlene privádza sneh a podobne rýchlo zosiela blesky podľa svojho súdu.
15 Okrem toho otvára zásobárne a vyletujú (stadiaľ) mraky ako vtáky.
16 Vo svojej veľkosti ukladá mraky a rozdrobia sa na kamene krupobitia.
17 Pri jeho zjave sa otriasajú vrchy a keď sa mu páči, zaveje vietor od juhu.
18 Zvuk jeho hromobitia udrie o zem, keď dujú od severu víchrice a smršte veterné.
19 Ako sa vták spúšťa na zosadnutie, tak rozsieva sneh, ktorý poletuje dolu, ako keď sa usádzajú kobylky.
20 Jeho biely lesk obdivuje oko, no nad jeho prívalom sa až srdce strachuje.
21 Mráz - ako soľ - posýpa zem, a keď mrzne, akoby sa tvorili pichliače bodliaka.
22 Zaveje mrazivý vietor od severu a z vody namrzne kryštál, pokryje všetko, kde je viac vody, a voda sa odeje akoby pancierom.
23 A zasa (horúčosť) strávi všetko na vrchoch a vypaľuje púšť, akoby ohňom vypaľuje všetku zeleň.
24 Rýchlo prichádzajúce mraky prinesú všetkému osvieženie a keď spadne rosa, zmierňuje horúčavu (a osviežuje).
25 Na jeho rozkaz umĺkne vietor, stačí mu pomyslieť, aby sa utíšilo more; Pán vysadil (more) ostrovmi.
26 Námorní plavci vedia rozprávať o nebezpečenstvách (na mori): i keď iba počúvame o nich, tŕpneme.
27 Sú aj tam skvelé a podivné diela: rozličné druhy zverov, zvierat a obludné plemeno.
28 Skrze (neho) dosiahne plavec bezpečne cieľ (cesty), lebo jeho slovom bolo všetko usporiadané.
29 Mohli by sme premnoho hovoriť, no chybuje nám slovo, koniec všetkých rečí nech je: On je vo všetkom prítomný.
30 Keď ho treba oslavovať, na čo sa zmôžeme? Lebo on Všemohúci je väčší nad svoje diela.
31 Pocit hrôzy budí Pán, lebo veľmi veľký je, a jeho moc je obdivuhodná.
32 Oslavujte Pána, koľko len vládzete, on je ešte väčší, lebo obdivuhodná je jeho velebnosť.
33 Dobrorečte Pánovi a zvelebujte ho podľa svojej schopnosti, je väčší nad všetku chválu.
34 Pri jeho zvelebovaní vynaložte všetku svoju silu, aby to nebolo nedostatočné, ani tak ho nemôžete vystihnúť.
35 Ktože ho videl a môže o ňom rozprávať? A kto ho môže zvelebovať takého, aký je od počiatku?
36 Mnohé veci, väčšie od toho, (čo poznáme), sú skryté, lebo iba málo vidíme z jeho diel!
37 Všetko však urobil Pán a udelil múdrosť tým, ktorí si počínali nábožne.
Zjv 5,6-14
6 I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem.
7 On pristúpil a vzal knihu z pravice Sediaceho na tróne.
8 A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých,
9 a spievali novú pieseň: "Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa
10 a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať na zemi."
11 Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov
12 a volali mohutným hlasom: "Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie."
13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: "Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov."
14 A štyri bytosti volali: "Amen." A starci padli a klaňali sa.
Prís 30,11-23
11 Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí.
12 Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.
13 Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok.
14 Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského.
15 Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): "Daj! Daj!" Tri veci sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: "Dosť!"
16 Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: "Dosť!"
17 Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá.
18 Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):
19 púť orla na nebeskej (oblohe), púť hada na skale, púť lode morskou šíravou a (napokon) púť muža k mladici.
20 Taká je aj cesta cudzoložnej ženy: Naje sa, a (potom) si poutiera ústa a povie: "Neurobila som nič zlé."
21 Pre troje (vecí) chvie sa zem a štvoro nemôže zniesť (nijako):
22 Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta,
23 pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva, a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.
