Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 12. 08. 2022


Piatok 19. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Darina

Čítanie na dnes (224. deň):

Kaz 4,1-6,12


1 (Keď) som sa obrátil, videl som všemožné utláčania, ktoré sa dejú pod slnkom. A hľa, všade (znel) nárek utláčaných, ktorí nemajú nikoho, kto by ich tešil. Z ruky ich utláčateľov (vychádzala) presila, (utláčaní) nemali nikoho, kto by ich mohol potešiť.

2 Za blaženejších som pokladal mŕtvych, čo už pomreli - než živých, ktorí ešte zostávajú nažive.

3 Ale za šťastnejšieho - ako ich obidvoch - mal som toho, kto doteraz ani nebol na svete: kto (totiž) nevidel dielo zloby, aké sa deje pod slnkom.

4 Všimol som si, ako všetka námaha a všetok zdar podnikania slúži iba na žiarlivosť jedného proti druhému. A tak aj tu je márnosť a honba za vetrom.

5 Pochabý si skladá ruky krížom a chce zožierať svoje vlastné telo.

6 "Lepšia je plná dlaň odpočinku ako plné päste námahy a honba za vetrom."

7 Keď som sa obrátil (iným smerom), aj tam som videl márnosť pod slnkom.

8 Tu žije niekto sám kto nemá pri sebe nikoho: ani syna, ani brata. A predsa si nevie stanoviť hranice námahe, ani sa mu oči nevedia nasýtiť majetkom. "Pre kohože sa namáham (takto), že svojej duši odopieram každý pôžitok?" Aj to je márnosť a biedne umáranie.

9 Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu,

10 a keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.

11 Aj sa (lepšie) zahrejú, ak dvaja ležia spolu, ale sám - akože sa môže zahriať sám?

12 Veď dvaja vedia premôcť samého, dvaja sa (skôr) postavia na odpor. Trojmo usúkaný povrazec sa nepretrhne tak chytro.

13 Lepšie je na tom chudobný, ale pritom múdry mladík, ako starší a nemúdry kráľ, ktorý sa už nedá nikomu poučiť.

14 Lebo keby tamten prichádzal aj z väzenia ujať sa svojho kráľovstva tento by bol aj pri kráľovskej (hodnosti) taký, ako kto sa v chudobe narodil.

15 Všímal som si všetkých žijúcich, čo kráčajú pod slnkom, ale už s iným mladíkom čo nastúpil namiesto tamtoho.

16 Nebolo konca všetkému ľudu všetkým, ktorým stál na čele, ale už pokolenie, čo príde po ňom, nebude sa z neho radovať. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

17 Daj si pozor na svoje kroky, keď ideš do domu Božieho. Pristúp čím bližšie, aby si počul - veď to je (cennejšia) obeta ako dar pochabých, lebo takí ani nevedia, že si počínajú zle. V

1 Nehovor ústami bez uváženia! Ani myseľ nech sa ti neprenáhli predniesť slovo pred Bohom! Lebo Boh je (vysoko) na nebi a ty si zasa na zemi. Preto nech nie je tvojich slov veľa.

2 Lebo (ako) spánok prichádza po mnohej námahe, tak má hlas pochabého zas mnoho rečí.

3 Ak sľubuješ Bohu sľub, nemeškaj s jeho vyplnením, lebo nemôže mať záľubu v pochabých; čokoľvek si teda sľúbil, to aj splň!

4 Lepšie sľub (vôbec) nerobiť, ako keby si sľúbil, a (sľub) nesplnil.

5 Nedovoľ svojim ústam, aby ti priviedli telo do hriechu, ani nehovor pred (Božím) poslom, že sa to a to stalo nevedomky. Prečo by sa mal Boh rozhnevať pre tvoje slovo? Navnivoč privedie dielo tvojich rúk!

6 Lebo kde je veľa snov, tam je aj mnoho márnivých slov - ty však maj bázeň pred Bohom!

7 Ak vídíš, že chudobný trpí útlak a ozbíjanie (vládne) namiesto práva a spravodlivosti v meste - nečuduj sa nijako takej veci! Lebo vyšší dohliada na vysokopostaveného a zasa nad nimi sú ustanovení vyšší (páni).

8 A z toho všetkého má krajina túto výhodu: na službu na istom území ustanovia si kráľa.

9 Kto miluje peniaze, nikdy nemá peňazí dostatok. Kto má rád nahromadený (majetok), nemá (dosť) zisku. (Ale) aj to je márnosť.

10 Ako sa (totiž) množí majetok, tak sa množia aj tí, čo z neho jedia. Akýže osoh má z neho jeho majiteľ? Iba toľko, že jeho oči hľadia naň.

11 Kto pracuje, má sladký spánok, či sa naje menej a či viac. Nasýtenosť však nedopraje boháčovi spať.

12 Je tu (aj iná) zlá choroba, ktorú som videl pod slnkom. (Je to) bohatstvo, ktoré sa majiteľovi zachová na jeho nešťastie.

13 Bohatstvo môže zahynúť, (ak s ním) narábajú zle; a ak sa mu narodí syn, nemá vo svojich rukách ničoho.

14 Ako nahý vyšiel zo života svojej matky, tak musí aj odísť, aký prišiel; neodnesie si nič zo svojej námahy, (ani toľko), čo by v hrsti uniesol.

15 Aj toto je zlá choroba: celkom tak, ako prišiel, musí odísť; a čo za osoh má taký, kto sa namáhavo hnal za vetrom?

16 Po všetky svoje dni vo tme jedával, v premnohej mrzutosti, chorobe a podráždenosti.

17 Ale hľa, čo som uznal za dobré a čo je (v živote ozaj) pekné: Ak si môže človek zajedať a popíjať a dopriať si blaženosti za všetku svoju námahu, ktorou sa trápil pod slnkom podľa počtu dní svojho života, ktorý mu udelil Boh lebo je to jeho podiel.

18 Aj to, ak niekomu z ľudí Boh udelil bohatstva, majetku (prehojne), a doprial mu možnosť užívať z neho a prevziať si tento svoj podiel, aby sa mohol radovať za všetky námahy; to je zaiste Boží dar - takáto (vec).

19 Človek totiž nemyslí príliš na dni svojho života, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.

1 Je tu (ešte iné) zlo, ktoré som videl pod slnkom a ktoré ťažko (dolieha) na človeka.

2  Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok a slávu, takže jeho duša nemá v ničom nedostatku, nech by si zažiadal čokoľvek, ale Boh mu už nedopraje možnosť, aby z toho mohol aj požívať, a niekto cudzí to požije. Hľa, toto je márnosť, toto je ozaj zlostná choroba!

3 Keby niekto splodil aj sto synov a sám by sa tiež dožil mnoho rokov, - dni jeho rokov by boli početné - duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo: tak si (o ňom) myslím, že je na tom lepšie nedochôdča ako on.

4 Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet) a zasa za tmy odchádza preč: jeho meno zakrýva temno.

5 Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo, ono však má (viac) pokoja ako tamten.

6 Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc, ale keby nebol nič dobré zažil ..., či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?

7 Všetka námaha človeka slúži jeho ústam - ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.

8 Akúže výhodu má múdry oproti pochabému? A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?

9 Lepšie je očami hľadieť (na dobro), ako by sa duša mala (túžbou) pominúť. Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.

10 Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.

11 Veď je veľmi mnoho rečí, ktoré len zväčšujú márnosť - čo to môže osožiť človekovi?

12 Lebo kto vie, čo je v živote dobré pre človeka. Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života, ktoré prežíva tieňu podobne? Ktože vie oznámiť človekovi, čo nastane po ňom pod slnkom?

1Kor 7,17-31


17 Len nech každý žije tak, ako mu určil Pán, každý, ako ho Boh povolal. Takto učím vo všetkých cirkvách.

18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech sa nevracia k neobriezke. Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať.

19 Obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní.

20 Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný.

21 Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti. Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi.

22 Lebo kto je povolaný v Pánovi ako otrok, je Pánov oslobodenec. Podobne kto je povolaný ako slobodný, je Kristov služobník.

23 Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí!

24 Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.

25 O pannách nemám Pánov príkaz, ale dávam radu ako taký, ktorý dosiahol milosrdenstvo u Pána, aby som bol verný.

26 Myslím teda, že je to dobré - pre terajšie ťažkosti -, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je.

27 Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu.

28 Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť.

29 A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali;

30 tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili;

31 a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.

Prís 19,23-20,4


23 Báť sa Pána (je užitočné) pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie.

24 Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju (späť).

25 Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.

26 Kto hubí otca, plaší mať, je synom ohavným a hanobným.

27 Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta, a zatúlaš sa od rozumných slov.

28 Ničomný svedok posmieva sa zákonu a ústa zloprajníkov hlcú neprávosť.

29 Na posmievačov sú pripravené prúty, na chrbty pochábľov však buchnáty.

1 Posmievač je víno (a) nezbedník je nápoj opojný, lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry nebýva.

2 Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.

3 Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor, lež každý blázon, sa zamieša (do škriepky)

4 Leňochovi sa nechce orať z jesene, (potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho).