Dnes je 29. 11. 2022
Utorok po 1. adventnej nedeli
Meniny má: Vratko
Čítanie na dnes (332. deň):
Múd 13,1-16,29
1 Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela,
2 ale oheň, vietor, či letmý vzduch, hviezdny okruh, či vodu náramnú, alebo svetlá nebies pokladali za bohov, čo riadia svet.
3 Keď už, zvedení ich krásou, pokladali ich za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy.
4 A keď už ich moc a pôsobivosť budila v nich úžas, mali poznať, o koľko mocnejší je ich Tvorca.
5 Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ.
6 Ale títo zasluhujú jednako len menšiu výčitku, veď oni blúdia hádam iba preto, lebo hľadajú a chcú nájsť Boha.
7 Keď sa zapodievajú jeho dielami, skúmajú ich a dávajú sa zviesť pohľadu, lebo to, čo vidia, také pekné je.
8 Lenže ani im nemožno odpustiť.
9 Lebo keď schopní boli toľkých znalostí, že mohli svet preskúmať, akože ešte prv nenašli tých vecí Vladára?
10 Nešťastní sú však a v mŕtve veci nádej skladajú tí, čo bohmi nazývajú diela ľudských rúk: Zlato, striebro, umelecké výtvory a podoby zvierat abo kameň márny, spracovaný rukou pradávnou.
11 Taký drevorubač, napríklad, spílil riadny strom, zručne z neho všetku kôru olúpal, spracoval ho a obratne spravil z neho užitočný nástroj pre domácu potrebu;
12 to, čo pri robote odpadlo, upotrebil na prípravu pokrmu;
13 akýsi odpadok však, ktorý sa už nedá na nič použiť, krivé drevo prerastené hrčami, vzal a vyrezával ledabolo pre kratochvíľu, sformoval ho zo zábavy bez prílišnej starostlivosti, dal mu ľudskú podobu,
14 alebo ho pripodobnil hocakému zvieraťu, zamazal ho hlinkou, líčidlom mu namaľoval do ružova pleť, pozatieral na ňom každú poškvrnu.
15 Potom mu zhotovil vhodný príbytok, postavil ho k stene a pripevnil železom.
16 Stará sa oň, aby nespadlo, veď vie, že si samo pomôcť nemôže, lebo je to soška, utisnutá na pomoc.
17 Jednako sa modlí k nemu za imanie, za ženu i za deti nehanbí sa osloviť to, čo bezduché je; vzýva za zdravie to, čo je bezmocné,
18 za život sa modlí k mŕtvemu, prosí o pomoc to, čo je bezvládne, za šťastlivú cestu to, čo ani nehne nohami,
19 pre zárobok, práce zdar a úspech svojej roboty žiada silu od toho, čo sám má ruky nevládne.
1 Iný zasa, čo sa hodlá plaviť po mori, čo sa chystá precestovať divé vlniská, vzýva drevo krehkejšie než loď, čo nesie ho.
2 Lebo túto vymyslela túžba po zisku, zhotovil ju umelecký dômysel.
3 Tvoja prozreteľnosť, Otče, vedie ju, lebo ty si aj po mori cestu dal, spoľahlivý chodník medzi vlnami.
4 Ukázať si chcel, že môžeš z čohokoľvek zachrániť, toho, čo nastúpi na loď, i keď nie je vycvičený námorník.
5 Ty chceš, aby ladom neležali diela tvojej múdrosti. Preto ľudia zverujú svoj život drevu nepatrnému, prejdú cez prúd na plti a nič sa im nestane.
6 Tak aj v praveku, keď pyšní obri hynuli, nádej sveta vyhľadala útočište na plti, a tak rukou tvojou riadená zanechala svetu pre nový rod semeno.
7 Požehnané drevo, ktoré slúži spravodlivosti.
8 Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou.
9 Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské.
10 Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest.
11 Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie, tiež kosílkou nohám nemúdrych.
12 Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života.
13 Lebo od počiatku neboli, ani večne nebudú.
14 Dostali sa na svet pre márnomyseľné ľudské blúznenie; preto im je náhly koniec súdený.
15 Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom, dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel, a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie.
16 Potom, po nejakom čase, sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac, napokon bol zachovaný ako zákon: klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári.
17 Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka, lebo bývavali príliš ďaleko, z diaľky si urobili o ich podobe predstavu a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného, aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať, akoby bol prítomný.
18 Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali.
19 On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší.
20 Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru, toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka, pokladal za bytosť hodnu bohocty.
21 Toto teda bolo živým na skazu, že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej, prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.
22 Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá.
23 Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch, ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami
24 nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom.
25 Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha,
26 prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš.
27 Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla.
28 Lebo buďto zúria na svojich zábavách, alebo prorokujú lož, alebo sa oddávajú nerestiam, alebo ľahkovážne prisahajú krivo.
29 Pretože sa spoliehajú na bezduchých bôžikov, nečakajú trest, keď prisahajú falošne.
30 Ale za oboje ich neminie spravodlivý trest preto, že si zle predstavovali Boha, keď sa pridŕžali bôžikov, i že krivo prisahali v lesti, opovrhujúc svätosťou.
31 Veď nie moc tých, na ktorých sa prisahá, ale trest, čo prináleží hriešnikom, stíha vždycky prestúpenia zločincov.
1 Ty však, Bože náš, si dobrý a si verný, si zhovievavý a všetko riadiš s milosrdenstvom.
2 I keď hrešíme, sme tvoji, známe tvoju moc; ale nezhrešíme, lebo vieme, že patríme tebe.
3 Lebo teba poznať, to je zvrchovaná spravodlivosť a uvedomiť si tvoju moc je koreň nesmrteľnosti.
4 Veď nás nezviedol zlý ľudský výmysel ani márna práca maliarov: Keď blázon pozrie na sochu pestro natretú farbami,
5 vzbudzuje v ňom dychtivosť, takže túži po bezduchej kráse neživého obrazu.
6 Milovníci zla a hodni takých nádejí sú tí, čo ich robia, aj tí, ktorí po nich túžia a ctia ich.
7 Hrnčiar namáhavo miesi mäkkú hlinu a robí z nej rozmanité predmety pre naše potreby; a z tej istej hliny robí nádoby, ktoré slúžia na slušné účely, lež i na opačné, všetky rovnako; hrnčiar rozhoduje o veci, na ktorý z tých dvoch cieľov treba použiť tú či
8 A tak robí s námahou zle vynaloženou z tej istej hliny ničotného bôžika: On, čo sám len pred nedávnom povstal zo zeme a zas onedlho musí vrátiť sa ta, odkiaľ vzatý bol, keď sa bude požadovať od neho späť duša, čo mu bola vypožičaná.
9 Ale nestará sa o to, že mu treba zomrieť čoskoro ani o to, že má krátky život pred sebou, ale preteká sa so zlatníkmi, so strieborníkmi, kovolejcov napodobňuje a pokladá si za slávu, že robí napodobeniny.
10 Jeho srdce je popol a jeho nádej ničotnejšia ako zem, jeho život je bezcennejší ako hlina,
11 lebo nepoznáva toho, kto ho utvoril, kto mu dušu vdýchol, ktorá pracuje, kto vložil do neho životodarný dych,
12 lež nazdáva sa, že náš život je detská hra a žitie je len trhovisko výnosné, lebo, vraví, treba na hocičom, hoc i na zlom zarábať.
13 Takýto vie lepšie než kto iný, že dopúšťa sa zlého, keď (z tej istej) hmoty zeme tvorí krehké nádoby i bôžikov.
14 Oni sú však všetci spochabení načisto a biednejší než nemluvňa, nepriatelia tvojho ľudu, ktorí ho zapriahli do jarma,
15 lebo všetky modly pohanov i oni pokladajú za bohov, ktorí ani oči nemajú, aby videli, ani nozdry, aby vdychovali vzduch, ani uši, aby počuli, ani prsty na rukách, aby hmatali, čo i nohy majú chôdze neschopné.
16 Veď ich utvoril človek, urobil ich taký, čo, i sám ma dušu vypožičanú. Lebo ani jeden človek nevie spraviť boha, čo by mu bol podobný.
17 Smrteľný však dokáže len čosi mŕtve spraviť modlárskymi rukami. Veď on lepší je než tí, ktorých uctieva, pretože on žije, ale oni nie.
18 Dokonca ctia najhnusnejšie zvieratá, lebo súdiac dľa ich nerozumu, tie horšie sú ako ostatné.
19 Ani pekné nie sú, žeby bolo možné mať v nich záľubu, ako sa to môže pri pohľade na zvieratá prihodiť. Takto stratili i chválu Boha, i jeho požehnanie. Osud Izraelitov a Egypťanov hl. -
1 Preto boli zaslúžene potrestaní podobnými (tvormi) a mučilo ich množstvo hávede.
2 Namiesto trestu urobil si dobre svojmu ľudu. Na ich vrúcnu žiadosť dal si im pokrm nevšedný - jarabice za jedlo,
3 aby tamtí, žiadostiví pokrmu, pre hnusobu (zvierat) na nich poslaných stratili aj prirodzenú chuť, títo však po chvíľkovom strádaní okúsili pokrm nevšedný.
4 Bolo totiž treba, aby tamtých stihol neodvratný nedostatok, lebo utlačovali, týmto bolo treba ukázať len, ako veľmi boli ich nepriatelia trápení.
5 Bo i keď sa vyrútili na nich zúrivé a divé zvieratá a keď boli kynožení pohryzením skrútenými hadmi, predsa tvoj hnev až do konca netrval.
6 Iba pre výstrahu postrašení boli na chvíľu, ale dostali znak spásy ako upomienku na príkazy tvojho zákona.
7 Lebo kto sa (k nemu) obrátil, zachránený bol, nie skrz to, čo videl, ale skrze teba, spasiteľa všetkých.
8 Nuž i týmto si našich nepriateľov presvedčil, že ty si ten, ktorý môžeš z každej biedy vytrhnúť.
9 Veď ich zabíjalo uhryznutie kobyliek a múch, a nedal sa nájsť liek na záchranu ich života, pretože si túto trýzeň zasluhovali.
10 Tvojich synov však neprevládli ani zuby jedovatých hadov, lebo tvoja milosrdnosť proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie.
11 Boli totiž uhryznutí (iba) preto, aby pamätali tvoje slová, skoro však boli zas uzdravovaní, aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia, a tak neprišli o tvoje dobrodenia.
12 Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko.
13 Veď ty máš moc nad smrťou i nad životom, zvádzaš k bránam podsvetia a zasa vyvádzaš.
14 Človek v svojej zlobe môže síce zabiť niekoho, ale dych (života), čo vyšiel, nemôže už priviesť späť ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.
15 Tvojej ruke však uniknúť je nemožné.
16 Na bezbožných, ktorí odopreli poznať ťa, doľahlo tvoje mocné rameno. Stíhali ich nezvyčajné lejaky, ľadovec, hrozné nečasy a bil do nich blesk.
17 A čo bolo najčudnejšie, vo vode, čo ináč všetko zaháša, zúril oheň ešte mocnejšie, lebo svet je bojovníkom za spravodlivých.
18 Občas totiž poľavil bes plameňov, aby nespálili zvieratá, čo boli poslané proti modlárom, ale aby sami navidomoči presvedčili sa, že ich stíha Boží súd.
19 Inokedy zasa vzplanuli i prostred vody silnejšie, než vzbĺka ináč oheň, aby znivočili plody modlárskej krajiny.
20 Miesto toho si ty živil svoj ľud chlebom anjelským, dával si im z neba hotový chlieb bez práce, ktorý poskytoval akýkoľvek pôžitok a spĺňal akúkoľvek chuť.
21 Lebo (tento) tvoj dar prejavoval tvoju nežnú lásku k tvojim deťom. Prispôsoboval sa chuti toho, čo ho požíval, premenil sa na to, čo kto chcel.
22 Sneh a ľad však odolali ohňu a neroztopili sa, aby zvedeli, že ten samý oheň, ktorý v krupobití plápolal a čo v lejakoch blýskal sa, zničil nepriateľom úrodu;
23 lenže (oheň) zabudol i na svoju vlastnú moc, aby sa len spravodliví mohli nasýtiť.
24 Lebo tvorstvo podriadené tebe, Tvorcovi, stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých a (zasa) ju zoslabuje, aby dobre činila tým, čo dúfajú v teba.
25 Tak aj vtedy slúžilo tvojmu daru, sýtiacemu všetkých, tým, že sa premieňalo vo všetko podľa želania tých, čo ho potrebovali.
26 Lebo tvojim deťom, ktoré miluješ, ó Pane, bolo treba skúsiť, že nie rozmanité plody živia človeka, ale tvoje slovo zachováva tých, čo v teba dúfajú.
27 Lebo to, čo neznivočil oheň, topilo sa priam, len čo ho zohrial letmý slnka lúč,
28 aby bolo známe, že tebe treba dobrorečiť ešte pred východom slnka a už na úsvite zjavovať sa pred tebou.
29 Lebo nádej nevďačníka roztopí sa ako zimný srieň a jak nepotrebná voda odtečie.
2Pt 2,1-22
1 V ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu.
2 Mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a pre nich budú potupovať cestu pravdy.
3 Vo svojom lakomstve budú vás vykorisťovať falošnými rečami. Ich odsúdenie sa pripravuje už oddávna a ich záhuba nedrieme.
4 Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu.
5 Ani starý svet neušetril, ale zachránil Noema, hlásateľa spravodlivosti, ako ôsmeho, keď priviedol potopu na svet bezbožných.
6 Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných.
7 Vyslobodil však spravodlivého Lota, ktorého trápil výstredný život nemravníkov.
8 Kým tento spravodlivý býval medzi nimi, trápilo jeho spravodlivú dušu, že musel deň čo deň počuť a vidieť ich nemravné skutky.
9 Pán však vie vytrhnúť nábožných zo skúšky a nespravodlivých ponechať na deň súdu na potrestanie;
10 a to predovšetkým tých, ktorí sa ženú za nečistými žiadosťami tela a pohŕdajú Pánom. Bezočiví opovážlivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam,
11 kým ani anjeli, hoci sú väčší čo do sily a moci, nevynášajú proti nim rúhavý výrok pred Pánom.
12 Títo však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na to, aby ich lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú. Zahynú vo svojej skazenosti
13 a proti svojej vôli dostanú odplatu za svoju neprávosť tí, čo za rozkoš pokladajú denné hýrenie; sú samá špina a škvrna a hýria roztopašne, keď v rozkošiach s vami hodujú.
14 Oči majú plné cudzoložstva a sú nenásytní po hriechu; zvádzajú nepevné duše a srdce majú vycvičené v lakomstve; sú to synovia kliatby.
15 Opustili priamu cestu a zablúdili, nasledovali cestu Balaama z Bosoru, ktorý si obľúbil odplatu za neprávosť.
16 Bol však pokarhaný za svoj priestupok. Nemé ťažné zviera sa ozvalo ľudským hlasom a zabránilo prorokovmu šialenstvu.
17 Tí ľudia sú pramene bez vody a mračná hnané víchricou; je im pripravená pošmúrna temnota.
18 Lebo reči majú pyšné a prázdne a zvádzajú žiadosťami tela a výstrednosťami tých, čo sotva unikli tým, čo žijú v blude.
19 Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil.
20 Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok.
21 Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo.
22 Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie: "Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil a umyté prasa váľa sa v blate zasa."
Prís 29,1-9
1 Človek, ktorý je (popri všetkom) dohováraní hlavatý, bude znezrady zničený a záchrany (preň) nebude.
2 Keď vládnu spravodliví, ľud sa raduje, no keď sa násilníci zmocnia vlády, národ lká.
3 Kto má rád múdrosť, naplňuje svojho otca radosťou, ten však, čo vydržiava pobehlice, prehajdáka majetok.
4 Kráľ spravodlivým (počínaním) upevňuje krajinu, lež borí ju, kto dane vydiera.
5 Človek, čo pochlebuje svojmu blížnemu, pred jeho krokmi rozprestiera sieť.
6 V priestupku zlého človeka (skrýva sa) osídlo, spravodlivý však plesá a je veselý.
7 Spravodlivý sa zaujíma o právo bedárov, bezbožník nemá (pre to) porozumenia.
8 Rozdúchavajú mesto lapaji, múdri však odvracajú srditosť.
9 (Ak) sa múdry muž súdi s mužom bláznivým, už či sa (ten) jeduje a či sa smeje, nedá mu pokoja.
