Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 02. 11. 2024


Spomienka na Všetkých zosnulých veriacich
Meniny má: Pamiatka zosnulých

Čítanie na dnes (306. deň):

1Mach 3,1-4,61


1 Miesto neho nastúpil jeho syn Júda, zvaný Machabejec.

2 Podporovali ho všetci jeho bratia a tiež všetci, ktorí sa pridali k jeho otcovi, a s rozradostnenou mysľou bojovali za Izrael.

3 Naširoko-ďaleko preslávil svoj národ, ako obor obliekol si pancier, opásal si zbroj vojenskú, do bojov šiel, hájil tábor mečom.

4 Levovi sa podobal svojimi činmi, levíčaťu, revúcemu po koristi.

5 Sliedil po vierolomníkoch a vyháňal ich, pálil utláčateľov svojho ľudu.

6 Strach pred ním zachvacoval zradcov, všetci zločinci sa strachovali, takže jeho pričinením darila sa spása.

7 Roztrpčoval mnohých kráľov, Jakuba však potešoval svojimi činmi. Jeho pamiatka bude navždy požehnaná.

8 Prešiel júdske mestá, vyhubil z nich bezbožníkov. Odvrátil hnev od Izraela.

9 Preslávil sa na kraj sveta...

10 Apolonius zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu.

11 Keď sa o tom Júda dozvedel, vytiahol proti nemu, porazil ho a zabil. Aj mnoho ranených padlo, ostatní utiekli.

12 Zmocnili sa však ich koristi. Júda si vzal Apoloniov meč a nosieval ho do boja po všetky dni.

13 Keď sa dopočul Seron, veliteľ sýrskeho vojska, že Júda zhromaždil mužov, zástup verných, ktorí sú pripravení tiahnuť s ním do boja,

14 povedal: "Urobím si meno a preslávim sa v kráľovstve ak budem bojovať proti Júdovi a jeho prívržencom, ktorí pohrdli kráľovým rozkazom.

15 Odhodlal sa teda na útok. Tiahlo s nim aj silné vojsko bezbožníkov, aby mu pomohli pomstiť sa na Izraelitoch.

16 Keď sa priblížili k Bethoronskému priesmyku, Júda im vytiahol s hŕstkou naproti.

17 Ale keď zbadali vojsko, ktoré sa valilo proti nim, povedali Júdovi: "Ako sa budeme môcť pustiť do boja my, hŕstka, proti toľkej presile? A okrem toho sme dnes nevládni; veď sme ešte nič nejedli!"

18 Júda odvetil: "Aj niekoľkí môžu ľahko obkľúčiť mnohých, lebo Bohu nebies je celkom jedno, či vyslobodzuje mnohými alebo iba niekoľkými.

19 Víťazstvo v boji nezávisí na množstve vojska, lebo z neba prichádza sila.

20 Oni idú proti nám plní hlavatosti a pýchy, aby znivočili nás, naše manželky a naše deti a aby nás olúpili.

21 My však bojujeme za svoje životy a zákony.

22 On sám ich rozdrví pred našimi očami. Vy sa ich teda nebojte!"

23 Len čo dohovoril, náhle na nich udrel a Seron bol zničený aj so svojím vojskom.

24 Prenasledovali ho od Bethoronského priesmyku až na rovinu. A padlo z nich na osemsto mužov. Ostatní utiekli na filištínske územie.

25 I začali sa obávať Júdu a jeho bratov a úzkosť doľahla na okolité národy.

26 Jeho meno sa dostalo až ku kráľovi a o Júdových bojoch rozprával celý svet.

27 Keď kráľ Antiochus dostal správu o týchto udalostiach, vzplanul hnevom. Poslal a pozbieral všetky bojové sily svojho kráľovstva, (zhromaždil) veľmi silné vojsko.

28 Otvoril svoju pokladnicu dal na celý rok žold svojim oddielom a prikázal im, aby boli pripravení na každú službu.

29 Tu spozoroval, že mu zlata z pokladníc ubudlo a že dôchodky z krajiny sú malé pre odboj a biedu, ktorú spôsobil v krajine tým, že potláčal odveké zvyky.

30 Preto sa obával, že nebude mať dosť, ako už neraz, na výlohy a dary, ktoré rozdával štedrou rukou a hojnejšie než predošlí králi.

31 V tejto veľkej bezradnosti si zaumienil, že vytiahne do Perzie, pričom bude po provinciách vyberať dane a tak si znovu nahromadí množstvo peňazí.

32 Zanechal Lyziáša, jedného z najváženejších šľachticov ako správcu kráľovských záležitostí (na území) od rieky Eufrat až po egyptské hranice

33 a poveril ho výchovou svojho syna Antiocha, kým sa nevráti.

34 Odovzdal mu polovicu vojska aj slonov a dal mu plnú moc, aby konal všetko, čo si zaumienil. Pokiaľ ide o júdske a jeruzalemské obyvateľstvo, prikázal mu,

35 aby vyslal proti nim vojsko, žeby bola moc Izraela úplne zlomená, zvyšok Jeruzalema zničený a ich pamiatka z toho mesta vykorenená.

36 Po celom ich území mal osadiť cudzincov a lósom im rozdeliť krajinu.

37 Kráľ vzal druhú polovicu vojska a roku stoštyridsiateho siedmeho vytiahol zo svojho hlavného mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a tiahol náhornými krajmi.

38 Lyziáš vybral Ptolemea, syna Dorymenesovho, Nikarona a Gorgiáša, udatných to mužov z kráľových dôverníkov,

39 a poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vtiahli do Júdska a zničili ho podľa kráľovho rozkazu.

40 Vyrazili teda so všetkou brannou mocou, a keď ta došli, utáborili sa na rovine pri (osade) Emauz.

41 Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, vzali si veľmi mnoho striebra a zlata aj sluhov a šli do tábora kupovať Izraelitov za otrokov. Pripojilo sa k nim aj sýrske a filištínske vojsko.

42 Keď Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo pohromy je stále väčšie a že vojská sa už utáborujú blízko ich územia, a keď sa dozvedeli o kráľovom rozkaze, ktorým nariadil úplnú skazu ľudu,

43 povedali si navzájom: "Postavme sa proti zničeniu svojho ľudu; bojujme za svoj národ a svätyňu!"

44 Zišli sa dovedna, aby boli pripravení do boja a tiež aby sa modlili a vyprosili si milosrdenstvo a zľutovanie.

45 Jeruzalem bol neobývaný ako pustatina. Nikto z jeho detí nevchádzal ani nevychádzal: Pošliapaná bola svätyňa... Cudzozemci bývali na hrade... Útulkom bol pre pohanov... Odňatá bola radosť Jakubovi, píšťala a citara sa odmlčali.

46 Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa bývala kedysi miestom modlitby pre Izrael.

47 Postili sa ten deň, obliekli sa do vrecovín, sypali si popol na hlavy a roztrhli si odev.

48 I otvorili Knihu zákona podobne ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel.

49 Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky a povolali nazirejcov, ktorým vypršala lehota.

50 Potom hlasne volali k (Bohu) v nebi: "Čo máme robiť s týmito? Kam ich zaviesť?

51 Tvoja svätyňa je pošliapaná a znesvätená a tvoji kňazi buď žialia, alebo sú pobití.

52 Hľa, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili! Ty vieš, čo zamýšľajú s nami.

53 Akože budeme môcť obstáť pred nimi, ak nám nepomôžeš ty, Bože?"

54 Potom zahlaholili na trúbach a zakričali mocným hlasom.

55 Nato Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov

56 a vyzval tých, čo si práve stavali dom, alebo sa ženili, alebo vysádzali vinohrad, ako aj bojazlivcov, aby sa každý vrátil domov, ako hovoril Zákon.

57 Potom sa dalo vojsko do pohybu. Utáborili sa južne od Emauz.

58 Tu prehovoril Júda: "Pripravte sa a bojujte udatne! Ráno sa postavte do boja proti týmto pohanom! Veď sa zišli proti nám aby zničili nás a našu svätyňu!

59 Lepšie bude, keď zomrieme v boji, akoby sme sa mali dívať na biedu nášho národa a svätyne.

60 Ale nech sa stane tak, ako je (Božia) vôľa na nebi!"

1 Gorgiáš vzal päťtisíc pešiakov a tisíc vybraných jazdcov a vyrazil s nimi v noci,

2 aby napadol Židov v ich tábore a porazil ich nenazdajky. Hradné mužstvo mu pritom robilo doprovod.

3 Keď sa Júda o tom dozvedel, okamžite odtiahol so svojimi bojovníkmi, aby porazil kráľovské vojsko pri Emauzoch,

4 pokým boli oddiely ďaleko od jeho tábora.

5 A tak Gorgiáš v noci napadol Júdov tábor, ale nikoho tam nenašiel. I pátral po nich po horách, lebo sa nazdával: "Oni utekajú pred nami."

6 Len čo sa rozodnilo, zjavil sa Júda s tritisíc mužmi na rovine. Nemali, pravda, toľko štítov a mečov, ako by si boli želali,

7 keď videli silne opevnený pohanský tábor a vôkol neho jazdcov, ktorí boli vycvičení v boji,

8 ale Júda hovoril svojim mužom: "Neľakajte sa ich množstva a nebojte sa ich útoku!

9 Rozpomeňte sa, ako sa zachránili naši otcovia, keď ich prenasledoval faraón s vojskom!

10 Volajme k nebu, aby sa zmiloval nad nami a rozpomenul sa na zmluvu s našimi otcami a aby dnes porazil toto vojsko pred našimi očami!

11 Nech zvie celý pohanský svet, že Izrael má svojho vykupiteľa a osloboditeľa!"

12 Keď cudzinci zdvihli oči a videli, ako sa (Židia) hrnú proti,

13 vytiahli z tábora do boja. Vtom Júdovi mužovia zatrúbili

14 a rozpútal sa boj. Pohania boli porazení a utiekli do roviny.

15 Všetci oneskorenci popadali mečom; ostatných prenasledovali až po Gezeron, až po idumejské, azotské a jamnijské roviny. Padlo z nich asi tritisíc mužov.

16 Keď sa Júda vrátil s vojskom z prenasledovania,

17 povedal ľudu: "Nebažte po koristi, lebo ešte na nás čaká boj!

18 Blízo nás je Gorgiáš s vojskom na pohorí. Len sa teraz držte proti našim nepriateľom a bojujte proti nim! Potom si môžete spokojne pobrať korisť."

19 Kým Júda ešte hovoril, už sa zjavil akýsi oddiel, ktorý vyliezal z pohoria.

20 Hneď zbadal, že ich (ľudia) museli utrpieť porážku, lebo tábor bol v plameňoch a dym celkom zjavne prezrádzal, čo sa stalo.

21 Pri tomto pohľade ich pojal veľký strach. A keď zazreli ešte aj Júdovo vojsko na rovine, pripravené do boja,

22 utiekli všetci do filištínskej krajiny.

23 Júda sa potom vrátil vyplieniť tábor. A nabrali si mnoho zlata, striebra, modrého a červeného purpuru a mnoho iných cenností.

24 Pri návrate prespevovali chválospevy a plesali k nebu: "Je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky."

25 Toho dňa nastalo veľké vyslobodenie pre Izrael.

26 Všetci cudzinci, ktorí sa zachránili, prišli k Lyziášovi a oznámili mu všetko, čo sa stalo.

27 Keď to počul zarazil sa a zmalomyseľnel, pretože sa Izraelu nestalo podľa jeho priania a tiež preto, že nesplnil kráľov rozkaz.

28 Preto nasledujúceho roku zobral Lyziáš šesťdesiattisíc vybraných mužov a päťtisíc jazdcov do boja proti nim.

29 Vtiahli do Idumey a utáborili sa v Betsure. Júda sa postavil proti nim s desaťtisíc mužmi.

30 Keď videl silné vojsko, modlil sa takto: "Buď zvelebený, záchranca Izraela, ktorý si (kedysi) odrazil útok obra rukou svojho služobníka Dávida a tábor Filištíncov si vydal do rúk Šaulovho syna Jonatána a jeho zbrojnoša.

31 Zovri toto vojsko rukou svojho izraelského ľudu, nech vyjdú na hanbu so svojím vojskom a jazdectvom!

32 Zastraš ich! Zoslab ich bezočivú odvahu! Nech sa trasú pre svoju porážku!

33 Poraz ich mečom mužov, ktorí milujú teba, aby ťa piesňami zvelebovali všetci, ktorí poznali tvoje meno!"

34 Potom vyrazili proti sebe a v boji padlo asi päťtisíc mužov z Lyziášovho vojska.

35 Keď Lyziáš videl porážku svojich oddielov, ale aj odvahu Júdovho vojska, ako je odhodlané buď čestne žiť, alebo zomrieť, odtiahol do Antiochie. Najímal však žoldnierov, aby mohol s posilneným vojskom nanovo vtrhnúť do Judey.

36 Vtedy povedal Júda a jeho bratia: "Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!"

37 I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion.

38 Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané.

39 Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu.

40 Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu.

41 Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým, čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu.

42 Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov,

43 ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene (užívané pri modlárstve) na nečisté miesto.

44 Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety,

45 prišli na dobré riešenie, (že sa rozhodli) zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali

46 a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč.

47 Potom, podľa predpisu zákona dopravili neokresané kamene a postavili nový oltár podľa predošlého vzoru.

48 Takisto vybudovali svätyňu a posvätili vnútrajšok chrámu a nádvoria.

49 Zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl.

50 A tak pálili na oltári kadidlo, zapálili na svietniku lampy a v chráme zažiarilo (svetlo),

51 položili na stôl chleby a zavesili opony, a tak šťastne dokončili celé svoje podujatie.

52 Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac kislev, stoštyridsiateho ôsmeho roku včasráno vstali

53 a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalne obety.

54 Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený so spevmi za zvuku citár, hárf a cimbalov.

55 Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a zvelebovali (Boha) na nebi, ktorý im doprial toto šťastie.

56 Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostnenou mysľou prinášali celostné žertvy a obety vďaky a chvály.

57 Zlatými vencami a štítkami vyzdobili priečelie chrámu; obnovili brány a komôrky a porobili k nim dvere.

58 V ľude zavládla mimoriadne veľká radosť, pretože bola odstránená potupa, (spôsobená) pohanmi.

59 Júda, jeho bratia a všetci z Izraela rozhodli, aby sa každoročne slávili dni posvätenia oltára osem dní od dvadsiateho piateho mesiaca kisleva s veselosťou a radosťou.

60 V tom čase vybudovali okolo Sionského vrchu vysoké múry a silné veže, aby ich pohania, keby niekedy došli, nezbúrali (tak ľahko) ako predtým.

61 Tiež tu postavili posádku, aby strážila (miesto). Na obranu (krajiny) opevnili aj Betsuru, aby mal národ pevnosť proti Edomsku.

Hebr 4,1-13


1 Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja!

2 Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli.

3 A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: "Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!", hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.

4 Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: " V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel."

5 A tu zasa: "Nevojdú do môjho pokoja!"

6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium; nevošli pre neposlušnosť,

7 znova určuje istý deň, "Dnes", keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: "Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia."

8 Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni.

9 A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud.

10 Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.

11 Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.

12 Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.

13 A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Ž 119,145-152


145 Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma; chcem zachovať tvoje ustanovenia.

146 K tebe volám, zachráň ma; a budem plniť tvoje príkazy.

147 Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, na tvoje slová sa veľmi spolieham.

148 Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

149 Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

150 Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

151 Pane, ty si blízko a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

152 Odprvoti viem z tvojich prikázaní, že si ich ustanovil naveky.