Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 27. 01. 2023


Piatok 3. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Bohuš

Čítanie na dnes (27. deň):

Jób 4,12-7,22


12 Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi...

13 Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.

14 Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.

15 A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.

16 Zastal... Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:

17 "Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?"

18 Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,

19 tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.

20 Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.

21 Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.

1 Krič, či niekto odpovie ti! Na ktorého z duchov sa obrátiš?

2 Pošetilca ničí roztrpčenosť, blázna zasa žiarlivosť zabije.

3 Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok.

4 Jeho deti blaho nedosiahnu, v bránach zdeptajú ich, zástancu nemajú.

5 Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie.

6 Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy.

7 Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry.

8 Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.

9 Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!

10 Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí.

11 Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.

12 Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu.

13 Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia.

14 Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci.

15 Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára,

16 takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.

17 Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj!

18 On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj.

19 Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne.

20 Za hladu ťa zachráni od smrti, pred ostrím meča za vojny.

21 Pred šľahmi jazyka sa skryješ, neľakneš sa skazy, keď ťa stihne.

22 Vysmeješ sa z nešťastia, z hladomoru, ani zemskej zveri sa báť nebudeš.

23 Ale aj s poľným kamením budeš zmluvu mať, aj poľná zverina bude žiť s tebou v pokoji.

24 Uvidíš, že tvoj stan je bez poruchy, a keď prídeš domov, nepochybí tam nič.

25 Spoznáš, že tvoje potomstvo je početné a tvojich výhonkov je ako bylín na poli.

26 Do hrobu zostúpiš vo vysokom veku, ako keď vŕšia snopy v pravom čase.

27 Pozri, toto sme skúsili a tak to je. Počúvni a vezmi si to k srdcu!"

1 Jób odpovedal:

2 Bár by môj nárek presne odmeraný bol, s ním biedu moju bár, by zvážili!

3 Veru by ona morský piesok prevážila, nuž preto moje slová roztrpčené sú.

4 Veď vo mne šípy Všemocného (utkveli), že môj duch saje ich jed do seba a Božie hrôzy bojujú proti mne.

6 Čo chuti nemá, možno jesť bez soli? A bielko vajca má chuť nejakú?

7 Tak sa moja duša nechce dotknúť toho a moje srdce si pokrm zhnusilo.

8 Bár by sa mi moja žiadosť splnila (raz) a čo dúfam, Pán mi dožičil!

9 Bár by sa Pánovi rozmliaždiť ma chcelo a rukou hybkou vyrvať z koreňov!

10 Tak by mi radosť akási ostala a jasal bych aj v mukách ukrutných, že nezaprel som slová Svätého.

11 Kde silu beriem, že schopný som vydržať? A načo ešte život držím si?

12 Je moja sila akoby zo skaly a moje telo ako zo spieže?

13 Či niet pre mňa už nijakej záchrany a odňatá mi je každá opora?

14 Veď nešťastného musí priateľ ľutovať, hoci pred Všemocným bázeň potratil.

15 Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,

16 ktoré ľadmi skalené bývajú a snehy v sebe skryté mávajú,

17 lež v horúčavách zaraz opľasnejú a v čase pále stadiaľ tratia sa.

18 To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.

19 Vyzerajú ich pocestní temanskí a tlupy sábske na ne čakajú.

20 Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, že došli až k nim, sklamali sa však.

21 Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.

22 Či vravel som vám: Dajte mi voľačo, darujte mi čosi z imania!?

23 Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?

24 poučte ma a ja budem mlčať. Ak som v niečom schybil, vysvetlite mi!

25 Veď priame slová sú také pôsobivé, lež vaše hany čože dokážu?

27 Aj o sirotu by ste losovali a priateľa by ste predali.

28 Nuž ráčte a obráťte sa teraz ku mne, nebudem vám luhať do očí.

29 Len poďte sem a nech sa krivda nedeje! Len poďte, tu je ešte moja statočnosť!

30 Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?

1 Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?

2 Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,

3 tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.

4 Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? a do súmraku iba zmietam sa.

5 Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.

6 Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.

7 Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.

8 Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.

9 Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,

10 už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.

11 Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.

12 vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?

13 Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,

14 aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.

15 Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.

16 Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.

17 Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,

18 že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?

19 Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť!

20 Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?

21 Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?

22 Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude."

Mt 19,1-15


1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.

2 Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

3 Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: "Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?"

4 On odpovedal: "Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril

5 a povedal: "Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele"?

6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje."

7 Povedali mu: "Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?"

8 Odpovedal im: "Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak.

9 A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží."

10 Jeho učeníci mu povedali: "Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa."

11 On im povedal: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.

12 Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí."

13 Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali.

14 Ježiš im povedal: "Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo."

15 Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

Ž 17,1-5


1 Dávidova modlitba. Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú. Nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných.

2 Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; tvoje oči vidia, čo je správne.

3 Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.

4 Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.

5 Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, aby moje nohy nezakolísali.