Dnes je 17. 09. 2021
Piatok 24. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Olympia
Čítanie na dnes (259. deň):
Iz 62,1-66,24
1 Kvôli Sionu neumĺknem a kvôli Jeruzalemu neutíchnem, kým nevyjde ako žiara jeho právo a jeho spása nevzblčí sťa fakľa.
2 Národy uvidia tvoju spravodlivosť a všetci králi tvoju slávu; i budeš sa volať novým menom, ktoré ti určia Pánove ústa.
3 Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha.
4 Už ťa nebudú volať Opustená a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená, lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu a tvoju krajinu Vydatá, veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi a tvoja krajina dostane manžela.
5 Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ, a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude tvoj Boh.
6 Na tvojich múroch, Jeruzalem, ustanovil som strážcov: celý deň a celú noc nikdy nech nemlčia! Vy, ktorí upomínate Pána, nesmiete mať pokoja!
7 Nedajte mu pokoja, kým nepostaví, kým neurobí Jeruzalem ozdobou na zemi!
8 Pán prisahal na svoju pravicu a na svoje mocné rameno: "Iste nedám viac tvoje obilie tvojim nepriateľom za pokrm, ani cudzinci nebudú piť tvoj mušt, pre ktorý si sa ty namáhal.
9 Len tí, čo zbierali, budú ho jesť a budú chváliť Pána, len tí, čo ho oberali, budú ho piť v nádvoriach mojej svätyne."
10 Prejdite, prejdite cez brány, chystajte cestu pre ľud, rovnajte, rovnajte chodník, vyzbierajte skaly, vztýčte zástavu k národom!
11 Hľa, Pán oznamuje až do končín zeme: "Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoja spása. Jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním.
12 A budú ich volať Svätý ľud, Pánovi vykúpení. Ty sa však budeš zvať Hľadané, Mesto neopustené."
1 "Kto je to, čo prichádza z Edomu, z Bozry v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?" "Ja som, ktorý hlásam pravdu, mocný na spásu."
2 "Prečo je tvoja šata červená a tvoje rúcho ako šliapača v lise?"
3 "Lis som šliapal sám a z národov nebol nik pri mne. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zdrvil som ich vo svojej prchlivosti, nuž striekala ich vlaha na môj šat a celé rúcho som si poškvrnil.
4 Lebo som mal deň pomsty na mysli, a prišiel rok môjho vykúpenia.
5 Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil; vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno a podporila ma moja prchlivosť,
6 že som šliapal národy vo svojom hneve, opojil som ich svojou prchlivosťou a vylial som na zem ich vlahu."
7 Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať, Pánovu chvályhodnosť, pre všetko, čo nám Pán urobil, pre veľkú dobrotu k domu Izraela, čo im preukázal vo svojom zľutovaní a v množstve svojej milosti.
8 Veď povedal: "Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú! - a stal sa im spasiteľom
9 vo všetkom ich súžení. Nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sám. Vo svojej láske a útrpnosti ich sám vykúpil, zdvihol ich a nosil ich po všetky dávne dni.
10 Ale oni sa búrili a zarmucovali jeho ducha svätého; preto sa im zmenil na nepriateľa, a sám bojoval proti nim.
11 Spomenul si však na dávne dni, na Mojžiša a jeho ľud: "Kde je ten, ktorý vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je, ktorý vložil doň svojho ducha svätého,
12 čo za pravicu viedol Mojžiša svojím velebným ramenom, čo rozdvojil vody pred nimi, aby si urobil večné meno,
13 čo ich viedol hlbinami ako koňa púšťou bez potknutia?
14 Ako statok, čo zostupuje dolinou, tak ho viedol Pánov duch." Tak si viedol svoj ľud, aby si urobil slávnym svoje meno.
15 Pozri sa z neba a hľaď z príbytku svojej svätosti a veleby. Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc? Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie (sú zdržanlivé ku mne)? Veď ty si náš otec,
16 lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny.
17 Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe? Vráť sa kvôli svojim sluhom, kvôli kmeňom svojho dedičstva.
18 Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.
19 Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš, nad ktorými sa nevzýva tvoje meno. Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou.
1 Ako keď oheň páli raždie a voda vrie od ohňa, aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať, nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.
2 Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali, pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.
3 Od večnosti nepočuli, neslýchali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.
4 Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo, teba na tvojich cestách spomína. Hľa, ty si sa hneval - a my sme hrešili, boli sme stále v tom. Či budeme spasení?
5 Všetci sme boli ako poškvrnení, sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť a zvädli sme ako lístie, naše hriechy nás uniesli sťa vietor.
6 Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno, kto by sa vzbudil a chopil sa teba, lebo si schoval pred nami svoju tvár, oddal si nás moci našich hriechov.
7 Teraz však, Pane, ty si náš otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk.
8 Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi a nespomínaj na hriech naveky; hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.
9 Tvoje sväté mestá ostali púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem sa stal pustatinou.
10 Náš svätý a nádherný chrám, kde ťa chválievali naši otcovia, stal sa korisťou ohňa; všetko, čo nám bolo drahé, ostalo zboreniskom.
11 Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane? Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?
1 "Hľadali ma tí, čo sa nepýtali, našli ma tí, čo nehľadali. Vravel som: "Hľa, tu som, tu som!" národu, čo nevzýval moje meno.
2 Vystieral som ruky celý deň ku vzdorovitému ľudu, čo kráčal cestou nedobrou za svojimi predstavami,
3 k ľuďom, čo ma stále popudzujú do tváre. Ktorí obetujú v záhradách a na tehlách pália kadidlo,
4 čo vysedávajú v hrobkách a nocúvajú v jaskyniach, jedávajú mäso bravčové a nečisté kúsky sú v ich nádobách.
5 Čo hovoria: "Ostaň tam, neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý." Títo sú mi dymom v nose, ohňom, čo horí celý deň.
6 Hľa, je napísané predo mnou: Nebudem mlčať, kým som neodplatil.
7 Ale odplatím im do lona ich hriechy a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán; ktorí pálili kadidlo na vrchoch a zlorečili mi na kopcoch; nameriam im do lona za ich dávne skutky:"
8 Toto hovorí Pán: " Ako keď sa nájde mušt na strapci a povie sa: "Neznič to, lebo je v ňom požehnanie!", tak urobím kvôli svojim sluhom, aby nebolo všetko zničené.
9 Vyvediem z Jakuba potomstvo a z Júdu vládcu svojich vrchov, budú tam vládnuť moji vyvolení a moji sluhovia tam budú bývať.
10 Sáron bude košariskom stáda a dolina Achor ležiskom dobytka pre môj ľud, ktorý ma hľadal.
11 Vy však, čo ste opustili Pána, čo ste zabudli na môj svätý vrch, čo ste, prestierali stôl pre Gada a napĺňali nápoj Ménimu,
12 určím vás pod meč, všetci sa zhrbíte na popravu, lebo som volal, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepočúvali ste, lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé, a vyvolili ste si, čo som nechcel."
13 Preto Pán, Jahve, hovorí takto: "Hľa, moji sluhovia budú jesť ale vy budete hladovať,
14 hľa, moji sluhovia budú piť, ale vy budete žízniť, hľa, moji sluhovia sa budú radovať, a vy sa budete hanbiť, hľa, moji sluhovia budú plesať od blaženosti srdca, vy však budete volať od žalosti srdca a kvíliť budete zlomeným duchom.
15 A zanecháte svoje meno ako kliatbu mojim vyvoleným: Pán, Jahve, ťa usmrtí, ale svojich sluhov nazve iným menom.
16 Kto sa bude žehnať na zemi, bude sa žehnať verným Bohom a kto bude prisahať na zemi, bude prisahať na verného Boha, lebo budú zabudnuté dávne úzkosti, áno, budú skryté pred mojím zrakom.
17 Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem a na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu,
18 ale tešte sa a plesajte večne nad tým, čo som stvoril, lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie a jeho ľud na radosť!
19 Plesám nad Jeruzalemom, teším sa svojmu ľudu a už v ňom nebude počuť hlas plaču a hlas volania.
20 Nebude tam už párdňové dieťa ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, ale mladík zomrie storočný a hriešnik ako storočný bude prekliaty.
21 Budú stavať domy a bývať, budú sadiť vinice a jesť ich plod.
22 Nepostavia, aby iný býval, nezasadia, aby iný jedol, lebo ako vek stromu bude vek môjho ľudu a prácu svojich rúk užijú moji vyvolení.
23 Nebudú sa nadarmo ustávať a nebudú robiť pre hrôzu, veď sú požehnaný rod Pána a s nimi aj ich potomstvo.
24 Prv, než budú volať, ja odpoviem, ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.
25 Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden a lev sťa vôl bude žrať slamu; a had? - prach mu bude pokrmom... Nebudú škodiť a nebudú ničiť na celom mojom svätom pahorku," hovorí Pán.
1 Toto hovorí Pán: "Nebesá sú mojím trónom a zem podnožou mojich nôh. Aký je to dom, čo mi postavíte? Aké miesto pre môj odpočinok?
2 Veď toto všetko spravila moja ruka i stalo sa to všetko - hovorí Pán. A na takéhoto zhliadnem: na pokorného a zroneného duchom a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.
3 Kto poráža vola - zabije človeka, kto poráža ovcu - škrtí psa, kto obetuje pokrm - krv bravčovú, kto páli tymian - žehná modlu. Keď si oni volia vlastné chodníky a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,
4 nuž aj ja si zvolím ich nešťastie a privediem na nich ich hrôzy, pretože som volal, no neodpovedal nik, hovoril som, ale nepočúvali; robili, čo je zlé v mojich očiach, a to, čo som nechcel, si vybrali."
5 Počujte slovo Pánovo, ktorí sa trasiete pred jeho slovom: Vaši bratia, čo vás nenávidia, čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia: "Nechže sa oslávi Pán, nech vidíme vašu radosť! Oni však budú zahanbení.
6 Čuj! - hrmot z mesta! Čuj! - hlas Pána z chrámu, čo spláca odplatu svojim nepriateľom.
7 Porodila prv, než kvílila, prv, než ju obkľúčili bôle, porodila chlapca.
8 Kto takéto počul? Kto podobné videl? Či sa zem zrodí v jeden deň? Či sa národ narodí jedným razom? Že rodil, aj porodil Sion svojich synov?
9 "Či ja otvorím život a rodiť nedám? Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?" - hovorí tvoj Boh.
10 Tešte sa s Jeruzalemom a plesajte nad ním, všetci jeho milovníci, radujte sa s ním, radujte sa všetci, čo ste nad ním trúchlili.
11 Aby ste sali a nasýtili sa z pŕs jeho útechy, aby ste sŕkali a požívali z plnosti jeho slávy.
12 Lebo toto hovorí Pán: "Hľa ja prikloním k nemu pokoj ako rieku a slávu národov ako rozvodnený potok. Budete sať, v lone vás budú varovať a na kolenách vás budú láskať.
13 Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte.
14 Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce, kosti vám vypučia ako zeleň a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom, ale zúriť bude proti nepriateľom.
15 Lebo, hľa, Pán príde v ohni a jeho vozy sú ako búrka, aby priviedol v zápale svoj hnev a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.
16 Lebo ohňom bude súdiť Pán a svojím mečom každé telo a bude veľa tých, čo Pán porazí.
17 Tí, čo sa očisťujú v záhradách za kýmsi v prostriedku, ktorí jedia bravčové mäso a ošklivosť a myši, všetci spolu zahynú - hovorí Pán.
18 Ja však (poznám) ich skutky a myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a všetky reči; prídu a uvidia moju slávu.
19 Urobím na nich znamenie a pošlem z nich zachránencov k národom Taršišu, Púlu a Lúdu, ktorí naťahujú kušu, k Tubalu, Javanu, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o mne a nevideli moju slávu; i budú ohlasovať medzi národmi moju slávu.
20 A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Pán - tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu.
21 A aj z nich si vezmem za kňazov a levitov - hovorí Pán.
22 Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím - hovorí Pán - tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno
23 a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár - hovorí Pán.
24 I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumiera a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo.“
Gal 2,11-3,9
11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie.
12 Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky.
13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom.
14 Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: "Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!"
15 My sme rodení Židia nie hriešni pohania,
16 a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.
17 Ak sme aj my, čo hľadám ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie!
18 Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník.
19 Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž.
20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.
21 Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.
1 Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný!
2 Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?
3 Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?
4 Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo!
5 A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?
6 Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.
7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi.
8 Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: "V tebe budú požehnané všetky národy."
9 Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom.
Ž 107,33-43
33 Potoky na púšť premenil a na súš vodné pramene,
34 úrodnú zem na soľnú step pre zlobu jej obyvateľov.
35 A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.
36 Hladujúcich tam usadil i založili si trvalé bydlisko.
37 Obsiali polia a vysadili vinice a získali bohatú úrodu.
38 I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.
39 A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy pod ťarchou nešťastia a bolesti.
40 Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
41 Chudákov však z biedy povzniesol, ich rody ako stáda rozmnožil.
42 Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.
43 Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
