Hľadaný výraz: Ex 21,1-22,31; Mk 2,18-3,30; Prís 5,1-14
Exodus, 21. kapitola
1 Toto sú právne ustanovenia, ktoré im predložíš:
2 Ak si kúpiš hebrejského otroka, nech ti slúži šesť rokov a v siedmom roku odíde bezplatne slobodný.
3 Ak prišiel sám, sám aj odíde. Ak bol už ženatý, odíde s ním aj jeho žena.
4 Ak mu však pán dal ženu a ona mu porodila synov a dcéry, žena aj s deťmi patria pánovi a len on sám odíde.
5 Ak však otrok vyhlási: "Milujem svojho pána, svoju manželku a svoje deti a neodídem na slobodu,"
6 jeho pán ho privedie pred Boha, potom ho zavedie k dverám alebo verajam a jeho pán mu šidlom prepichne ucho. A bude jeho otrokom naveky.
7 Ak niekto predá svoju dcéru za nevoľnicu, ona neodíde, ako odchádzajú otrokyne.
8 Ak sa znepáči svojmu pánovi, ktorý si ju vybral, nech jej dovolí vykúpiť sa. Nesmie ju však predať cudziemu národu, ak sa od nej odvrátil.
9 Ak ju určí svojmu synovi, bude s ňou zaobchádzať podľa práva dcér.
10 Ak by si vzal ešte ďalšiu, túto neukráti ani na jedle, ani na šatstve, ani na manželskom obcovaní.
11 Ak jej neposkytne tieto tri veci, tak ona môže voľne odísť bez toho, žeby niečo platila.
12 Ten, kto niekoho udrie tak, že ho zabije, musí zomrieť.
13 Ak to však neurobil úmyselne, ale azda Boh to dopustil, tak ti ustanovím miesto, kde sa bude môcť utiecť.
14 Kto zločinne a úkladne zabije svojho blížneho, aj od môjho oltára ho odtrhneš, aby zomrel.
15 Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musí zomrieť.
16 Kto ukradne človeka a predá ho, alebo ho bude mať vo svojej moci, musí zomrieť.
17 Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť.
18 Ak sa mužovia pohádajú a jeden udrie druhého kameňom alebo nejakým ťažším predmetom tak, že ten síce nezomrie, ale bude ležať na lôžku,
19 ak potom vstane a bude chodiť vonku o palici, tak ten, čo ho udrel, bude bez trestu; nahradí však tamtomu, čo zameškal, a zaplatí, čo sa vynaložilo na jeho liečenie.
20 Kto tak udrie svojho otroka alebo svoju slúžku palicou, že zomrie pod jeho rukou, treba ho prísne potrestať;
21 ak ostanú jeden alebo dva dni nažive, nepodlieha nijakému trestu, lebo oni sú jeho majetkom.
22 Ak sa mužovia medzi sebou bijú a potom udrú tehotnú ženu tak, že jej odíde plod, ale nenastane nešťastie, tak ten zaplatí toľko, koľko od neho bude žiadať manžel ženy - a dá to podľa rozhodnutia sudcov.
23 Ale ak nastane nešťastie, tak dáš život za život,
24 oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu,
25 popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, hrču za hrču.
26 Ak niekto udrie svojho otroka alebo svoju slúžku po oku a zničí mu ho, za jeho oko daruje mu slobodu.
27 Ak vybije svojmu otrokovi alebo svojej slúžke zub, prepustí ho za jeho zub na slobodu.
28 Ak býk tak pokole muža alebo ženu, že zomrú, býk sa musí ukameňovať a jeho mäso sa nesmie jesť. Majiteľ býka však nepodlieha trestu.
29 Ale ak býk už predtým klal a majiteľ nedozeral naň, hoci bol na to upozornený, ak zmárnil muža alebo ženu, bude ukameňovaný a aj jeho majiteľ musí zomrieť.
30 Ak sa mu však uloží peňažitá pokuta, tak za svoj život zaplatí také výkupné, aké sa mu uloží.
31 Keď pokole chlapca alebo dievča, naloží sa s ním podľa tých istých ustanovení.
32 Ak býk pokole otroka alebo slúžku, tak sa jeho pánovi zaplatí tridsať strieborných šeklov a býk sa ukameňuje.
33 Keď niekto nechá otvorenú cisternu, alebo ak niekto vykope cisternu a nezakryje ju, a ak potom do nej padne býk alebo osol,
34 tak majiteľ cisterny zaplatí v peniazoch náhradu jeho majiteľovi, odhynutý (kus) však bude jeho.
35 Keď niečí býk pokole býka niekoho iného tak, že zahynie, tak živého býka musia predať a s jeho cenou sa rozdelia, s uhynutým sa tiež rozdelia.
36 Keď sa však vedelo že býk kole a jeho majiteľ nedozeral naň, tak zaplatí úplnú náhradu, býka za býka a uhynutý (kus) bude celý jeho.
Exodus, 22. kapitola
1 Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec.
2 Ak pristihnú zlodeja, keď sa dobýva do domu, alebo keď ho podkopáva, a porania ho tak, že zomrie, ten, čo ho poraní, nebude vinný za jeho krv.
3 Ale ak to urobí po východe slnka, je vinný za jeho krv. - Zlodej musí dať náhradu. Ak však nemá nič, treba ho predať za ukradnutú vec.
4 Keď sa ukradnutá vec, býk, osol alebo ovca nájde u neho živá dá dvojnásobnú náhradu.
5 Ak niekto urobí škodu na poli alebo na vinici, alebo pustí svoj statok a ten sa pasie na cudzom poli, nahradí najlepším zo svojho poľa a najlepším zo svojej vinice. (Podľa odhadu škody.)
6 Ak sa vznieti oheň, zachváti tŕnie a potom spáli obilie v stohoch alebo ešte na poli, ten, kto oheň rozložil, nahradí škodu.
7 Ak si dá niekto inému do úschovy peniaze alebo iné cenné predmety a niekto ich v jeho dome ukradne, tak zlodej, ak sa nájde, nahradí to dvojnásobne.
8 Ak sa však zlodej nenájde, tak majiteľ domu sa dostaví pred sudcov (a odprisahá), že nesiahol po majetku svojho blížneho.
9 V prípade každej sprenevery, či už ide o býka, osla, ovcu, plášť alebo o čokoľvek, čo sa stratilo a majiteľ by o tom tvrdil: "To je ono!", záležitosť oboch príde pred sudcov. A ten, koho sudcovia vyhlásia za vinníka, musí svojmu blížnemu dať dvojnásobnú náhradu.
10 Ak niekto dá inému do opatery osla, býka alebo ovcu, alebo hocijaké dobytča a ono odhynie alebo sa dokaličí alebo ho odvlečú tak, že to nik nevidel,
11 medzi oboma rozhodne prísaha pred Pánom, že nesiahol na majetok svojho blížneho. Majiteľ sa musí s tým uspokojiť a ten nemusí dať náhradu.
12 Ak mu ho však ukradli, dá majiteľovi náhradu.
13 Ak mu ho roztrhali, nech ho donesie na dôkaz. Za roztrhané nemusí dávať náhradu.
14 Kto si od iného niečo vypožičia a dokaličí sa to alebo odkape, tak musí dať, ak majiteľ nebol pri tom, plnú náhradu.
15 Keď bol však majiteľ pri tom, nemusí dávať náhradu. Ak bolo najaté, dostane jeho nájomné.
16 Kto zvedie pannu, ktorá nebola zasnúbená, a bude s ňou obcovať, zaplatí svadobný dar a vezme si ju za manželku!
17 Ale ak mu ju jej otec nijako nechce dať, zaplatí toľko, koľko sa dáva panne do vena!
18 Čarodejnicu nenecháš nažive!
19 Kto bude obcovať so zvieraťom, musí zomrieť!
20 Kto prináša obetu bohom, okrem jedinému Pánovi, prepadne kliatbe smrti!
21 Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine!
22 Vdove a sirote nebudete krivdiť!
23 Ak im budeš krivdiť a oni budú volať ku mne, ja isto vypočujem ich volanie,
24 vzbĺkne môj hnev a pobijem vás mečom. Potom budú vaše ženy vdovami a vaše deti sirotami.
25 Ak požičiaš niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, peniaze, nebudeš sa k nemu správať ako vydierač! Nebudeš od neho žiadať úroky!
26 Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka!
27 Veď je to jeho jediný odev, jeho jediná prikrývka na jeho telo. V čom by spal? Ak bude ku mne volať, vypočujem ho, lebo som milosrdný.
28 Sudcov nebudeš znevažovať a kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!
29 Z hojnosti svojho humna a z muštu svojho lisu neotáľaj odvádzať!
30 Prvorodeného zo svojich synov dáš mne! Takisto urobíš so svojím dobytkom a ovcami! Sedem dní ostane u svojej matky, na ôsmy deň ho odovzdáš mne!
31 Budete mi svätými ľuďmi! Mäso z roztrhaného na poli nebudete jesť! Hodíte to psom!
Kniha prísloví, 5. kapitola
1 Syn môj, všímaj si moju múdrosť a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch,
2 aby si si uchránil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie.
3 Cudzinkine pery sú medom z plásta tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej.
4 Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený.
5 Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie.
6 Nekráča cestou života, jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom.
7 Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst!
8 Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia,
9 aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi,
10 aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky.
11 Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo,
12 a musel by si doznať: "Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním,
13 ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili?
14 Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu."
Evanjelium podľa Marka, 2. kapitola
18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?"
19 Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť.
20 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
21 Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia.
22 A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov."
23 V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.
24 Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?"
25 On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina?
26 Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?"
27 I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.
28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou."
Evanjelium podľa Marka, 3. kapitola
1 Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou.
2 A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať.
3 Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!"
4 A tamtých sa opýtal: "Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali.
5 S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela.
6 Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey
8 i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
9 Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil.
10 Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli.
11 Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!"
12 Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
13 Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu.
14 Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať
15 s mocou vyháňať zlých duchov:
16 Šimona, ktorému dal meno Peter,
17 Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu,
18 ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského
19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.
20 Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť.
21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."
22 Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: "Je posadnutý Belzebulom" a: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov."
23 On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: "Ako môže satan vyháňať satana?
24 Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť,
25 a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť.
26 Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec.
27 Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.
28 Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali.
29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom."
30 Lebo hovorili: "Je posadnutý nečistým duchom."
