Hľadaný výraz: Oz 10,1-11,11
Kniha proroka Ozeáša, 10. kapitola
1 Bujným viničom je Izrael, rodí dostatok ovocia; čím viac ovocia mal, tým mal viac oltárov, čím lepšie sa viedlo jeho krajine, tým lepšie mal pomníky.
2 Rozhárané srdce majú, teraz si to odnesú: On im dodrúzga oltáre, porozbíja pomníky.
3 Lebo teraz povedia: "Nemáme kráľa, lebo Pána sa nebojíme, a kráľ, čože nám pomôže?"
4 Hovoria reči, prisahajú krivo, uzavierajú zmluvy, a súd rastie ako jedovatá byľ po brázdach na poli.
5 O teľa Betavenu sa občania Samárie trasú, veď smúti preň jeho ľud a jeho kňazi nad ním kvília, pre jeho slávu, ktorá ho opustila.
6 Aj to prevlečú do Asýrska ako dar veľkému kráľovi; Efraim utŕži hanbu, zahanbí sa pre svoju myseľ Izrael.
7 Zničená bude Samária, jej kráľ je ako trieska na povrchu vody.
8 Spustošené budú hriešne výšiny, zločin Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: "Prikryte nás!" a kopcom: "Padnite na nás!" Preorte úhor!
9 Odo dní Gabay hrešíš, Izrael! Tam zastali! Nestihne ich vojna v Gabae proti synom zločinným?
10 "Podľa svojej túžby som ich karhal, i zhromaždia sa proti nim národy, keď ich pripútam k ich dvom hriechom.
11 Efraim je krava cvičená, ktorá rada mláti, no ja som prešiel cez jej krásnu šiju, zapriahnem Efraim, bude orať (Júda), Jakub si bude brániť.
12 Sejte si podľa spravodlivosti, žnite podľa lásky, preorte si úhor, je čas hľadať Pána, kým príde a naučí vás spravodlivosti.
13 Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.
14 Strhol sa lomoz v tvojom ľude, všetky tvoje pevnosti spustošia, tak ako spustošil Šalman Bet-Arbelu v deň vojny. Matku roztrieskali spolu s deťmi.
15 Takto naložím, Betel, s vami pre zlobu vašich zločinov.
Kniha proroka Ozeáša, 11. kapitola
1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.
2 Volali ich, lenže odchádzali od nich, obetovali bálom a modlám pálili kadidlo.
3 A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem.
4 Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.
5 Nevráti sa do egyptskej krajiny, lež Asýr bude jeho kráľom, lebo sa nechceli obrátiť.
6 Meč sa rozbehne po jeho mestách, vynivočí jeho vyberaných a pre ich zámery ich strávi.
7 Môj ľud je naklonený odpadnúť odo mňa; volajú ho na výšinu, no pritom ho nedvíhajú. Pán znovu zhromaždí svojich
8 Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael, ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie.
9 Nevylejem svoj rozpálený hnev, neznivočím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba; a nevojdem do mesta.
10 Nech idú za Pánom; bude volať ako lev; až on bude volať, s triaškou pribehnú synovia od západu.
11 Pribehnú ako vták z Egypta a ako holub z asýrskej krajiny a ubytujem ich v ich domoch - hovorí Pán.
