Kniha proroka Ozeáša - kapitola 11
1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.
2 Volali ich, lenže odchádzali od nich, obetovali bálom a modlám pálili kadidlo.
3 A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem.
4 Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.
5 Nevráti sa do egyptskej krajiny, lež Asýr bude jeho kráľom, lebo sa nechceli obrátiť.
6 Meč sa rozbehne po jeho mestách, vynivočí jeho vyberaných a pre ich zámery ich strávi.
7 Môj ľud je naklonený odpadnúť odo mňa; volajú ho na výšinu, no pritom ho nedvíhajú. Pán znovu zhromaždí svojich
8 Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael, ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie.
9 Nevylejem svoj rozpálený hnev, neznivočím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba; a nevojdem do mesta.
10 Nech idú za Pánom; bude volať ako lev; až on bude volať, s triaškou pribehnú synovia od západu.
11 Pribehnú ako vták z Egypta a ako holub z asýrskej krajiny a ubytujem ich v ich domoch - hovorí Pán.
