Hľadaný výraz: Sir 35-36; Lk 23,26-56; Tob 13-14;
Kniha Tobiáš, 13. kapitola
1 Tóbi napísal tento chválospev a povedal:
2 "Nech je zvelebený Boh, ktorý žije naveky a jeho kráľovstvo trvá po všetky veky. On trestá aj sa zmilúva, on zvrhuje až na dno podsvetia aj vyvádza z veľkej záhuby; a niet ničoho, čo by sa mohlo vymknúť z jeho ruky.
3 Oslavujte ho, synovia Izraela, pred všetkými národmi, lebo on vás medzi ne roztrúsil
4 a tam vám ukázal svoju vznešenosť. Velebte ho pred všetkým, čo žije, lebo on je náš Pán, náš Boh! On je náš Otec, náš Boh po všetky veky.
5 Bude vás trestať za vaše zločiny, ale zmiluje sa nad vami všetkými. Zhromaždí vás zo všetkých národov, uprostred ktorých ste boli rozptýlení.
6 Keď sa k nemu obrátite celým svojím srdcom a celou svojou dušou a budete sa držať jeho pravdy, vtedy sa obráti k vám a už neskryje pred vami svoju tvár.
7 Nuž, pozrite, čo s vami urobil, a oslavujte ho z plného hrdla. Velebte Pána spravodlivosti a chváľte Kráľa vekov.
8 Ja ho oslavujem v krajine môjho vyhnanstva a ohlasujem jeho silu a vznešenosť hriešnemu národu. Obráťte sa, hriešnici, a konajte pred ním spravodlivosť. Možno si vás obľúbi a preukáže vám milosrdenstvo.
9 Ja chválim môjho Boha a oslavujem nebeského Kráľa a vždy budem jasať nad jeho veľkosťou.
10 Nech všetci o ňom hovoria a vzdávajú mu chválu v Jeruzaleme! Jeruzalem, sväté mesto, Boh ťa potrestal za skutky tvojich synov, ale opäť sa zmiluje nad synmi spravodlivých.
11 Vzdávaj náležitú chválu Pánovi a dobroreč Kráľovi vekov. Opäť bude vybudovaný jeho stánok v tebe s radosťou,
12 aby v tebe rozveselil všetkých zajatcov a miloval v tebe úbohých po všetky veky vekov.
13 Jasné svetlo zažiari vo všetkých končinách zeme. Prídu k tebe mnohé národy z ďaleka, obyvatelia zo samého kraja zeme prídu k tebe, k príbytku tvojho svätého mena, a v rukách budú mať dary pre Kráľa nebies. Nespočetné pokolenia sa v tebe budú radovať a meno vyvoleného mesta bude trvať na veky vekov.
14 Prekliati nech sú všetci, čo ťa urážajú. Prekliati budú všetci, čo ťa ničia a rúcajú tvoje hradby, i všetci, čo boria tvoje veže a podpaľujú tvoje príbytky. Ale blahoslavení budú naveky tí, čo sa ťa boja.
15 Nuž, raduj sa a plesaj nad synmi spravodlivých, lebo sa všetci zhromaždia a dobrorečiť budú večnému Pánovi. Blažení sú, čo ťa milujú, blažení tí, čo sa tešia z tvojho pokoja!
16 Blažení všetci, ktorí sa zarmucujú nad tebou, nad všetkým, čo ťa zastihlo, lebo sa budú v tebe radovať a uvidia všetku tvoju radosť až naveky. Dobroreč, duša moja, Pánovi, veľkému Kráľovi,
17 lebo bude postavený Jeruzalem a v tomto meste Boží dom po všetky veky. Šťastný budem, ak ostane niekto z môjho rodu a uvidí tvoju slávu a bude velebiť nebeského Kráľa! Brány Jeruzalema budú postavené zo zafíru a smaragdu a všetky tvoje múry z drahých kameňov. Veže Jeruzalema budú postavené zo zlata a jeho hradby z rýdzeho zlata. Ulice Jeruzalema budú vydláždené karbunkulom a kameňom ofírskym.
18 Brány Jeruzalema sa budú ozývať radostnými piesňami a vo všetkých jeho domoch budú volať: "Aleluja. Nech je zvelebený Boh Izraela! A požehnaní tí, čo budú velebiť jeho sväté meno naveky a navždy!"
Kniha Tobiáš, 14. kapitola
1 Tu končia slová Tóbiho chválospevu. Zomrel v pokoji stodvanástich rokov a pochovali ho s poctami v Ninive.
2 Šesťdesiatdva rokov mal, keď stratil zrak. A keď ho opäť nadobudol, žil v hojnosti a konal skutky milosrdenstva. A neprestával zvelebovať Boha a oslavovať Božiu veľkosť.
3 Keď zomieral, zavolal svojho syna Tobiáša a prikázal mu: "Syn môj, vezmi svojich synov
4 a choď do Médska, lebo ja verím Božiemu výroku, ktorý vyslovil Nahum nad Ninive. To všetko sa stane a príde na Asýrsko a na Ninive tak, ako hovorili proroci Izraela, ktorých poslal Boh. Nič nebude zrušené z ich výrokov, všetko sa splní na svoj čas. V Médsku bude väčšia istota ako v Asýrsku a ako v Babylone. Ja to viem a verím, že všetko, čo povedal Boh, sa splní a uskutoční a nevypadne ani slovíčko z proroctiev. Všetkých našich bratov, čo ešte bývajú v izraelskej krajine, rozptýlia a odvedú ďaleko z ich požehnanej zeme. Celá izraelská krajina bude pustá, aj Samária a Jeruzalem budú pusté, a Boží dom bude v žalostnom stave: vypália ho a istý čas bude spustnutý.
5 Ale Boh sa opäť zmiluje nad nimi a vráti ich do izraelskej krajiny. Zasa vybudujú Boží dom, i keď nie ako ten prvý, kým sa nenaplní určený čas. Potom sa vrátia zo svojho zajatia všetci, postavia nádherný Jeruzalem, a v ňom postavia Boží dom, ako o ňom hovorili proroci Izraela.
6 Všetky národy na celej zemi sa obrátia a budú sa úprimne báť Boha. Všetci zanechajú svoje modly, ktoré ich zvádzali do bludov, a dobrorečiť budú večnému Bohu v spravodlivosti.
7 Všetci synovia Izraela, ktorí sa v tých dňoch vyslobodia a úprimne si spomenú na Boha, zhromaždia sa a prídu do Jeruzalema. Naveky a v bezpečí budú bývať v Abrahámovej krajine a dostanú ju do vlastníctva. Radovať sa budú tí, čo milujú Boha úprimne, tí však, čo páchajú neprávosť a hriech, zmiznú z povrchu zeme.
8 A teraz vám, deti, nariaďujem: Slúžte Bohu úprimne a robte, čo sa mu páči. Aj svoje deti učte, aby žili spravodlivo a preukazovali milosrdenstvo, aby pamätali na Boha a zvelebovali jeho meno úprimne a z celej svojej sily v každom čase.
9 Ty však, syn môj, odíď z Ninive a nezostávaj tu!
10 Odo dňa, keď pochováš svoju matku vedľa mňa, neostávaj na jeho území. Lebo vidím, že je v ňom veľa neprávosti a že sa v ňom pácha veľa podvodov a nik sa za to nehanbí. Pozri, syn môj, čo urobil Nadab Achikarovi, ktorý ho vychoval. Nepriviedol ho zaživa pod zem? Ale Boh obrátil potupu do tváre vinníka: Achikar sa vrátil na svetlo a Nadab vošiel do večnej tmy, lebo sa pokúšal Achikara zabiť. Keďže Achikar preukazoval milosrdenstvo, unikol z osídla smrti, ktoré mu nastavil Nadab, a Nadab padol do osídla smrti, ktoré ho zahubilo.
11 Vidíte teda, deti moje, aký účinok má milosrdenstvo a kam vedie neprávosť: že ona zabíja. A už ma moja duša opúšťa..." Položili ho na lôžko, zomrel a pochovali ho s poctami.
12 Keď zomrela aj matka, Tobiáš ju pochoval vedľa otca. Potom odišiel on aj jeho žena do Médska a býval so svojím tesťom Raguelom v Ekbatanách.
13 V starobe sa s úctou staral o nich a pochoval ich v médskych Ekbatanách a stal sa dedičom Raguelovho majetku tak, ako aj svojho otca Tóbiho.
14 Zomrel vážený vo veku stosedemnásť rokov.
15 Ale prv, ako zomrel, počul o skaze Ninive a videl jeho obyvateľov odvlečených do Médska, keď ich zajal médsky kráľ Kyaxares, a velebil Boha za všetko, čo urobil obyvateľom Ninive a Asýrska. Prv ako zomrel, mohol sa teda radovať nad Ninive, a zveleboval Pána, Boha, po všetky veky vekov.
Kniha Sirachovcova, 35. kapitola
1 Kto zachováva Zákon, prináša časté obety.
2 Je to spasiteľná obeta, ak niekto dbá na prikázania a ďaleký zostáva všetkej neprávosti.
3 Zmiernu obetu prináša za neprávosti a odprosuje za hriechy, kto sa vzdiali od neprávosti.
4 Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku, a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.
5 Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti, a uzmierenie za hriechy je v tom, ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.
6 Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!
7 Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.
8 Obeta spravodlivého je tuk na oltári a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.
9 Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu) a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.
10 S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!
11 Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!
12 Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva, s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.
13 Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí; a on ti môže odplatiť sedemnásobne.
14 Neprinášaj podlé veci za obetu, lebo také ani neprijme.
15 Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.
16 Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným a vypočuje prosbu ukrivdeného.
17 Modlitbou siroty neopovrhne, ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.
18 Či netečú slzy po tvári vdove a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?
19 Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.
20 Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť), jeho modlitba sa približuje až k oblakom.
21 Modlitba pokorného preniká oblaky: ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti, ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.
22 A Pán ho nebude odkladať, ale spravodlivosť prizná spravodlivým, lebo si počína podľa práva, a Všemohúci nebude voči (nespravodlivým) zhovievavý, ale bolestným (úderom) zasiahne im chrbát.
23 Aj pohanom odplatí pomstou, až kým nezahubí množstvo pyšných a nerozláme berly nešľachetných;
24 kým neodplatí všetkým podľa ich činov, ako urobil za činy Adama a za jeho opovážlivosť;
25 kým neprisúdi spravodlivým súdom svojmu ľudu a svojím milosrdenstvom nerozveselí spravodlivých.
26 Boh sa vie hojne zľutovať v čase súženia, (zakročí), akoby (prichádzali) kvapky za veľkého sucha.
Kniha Sirachovcova, 36. kapitola
1 Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru a zhliadni na nás a ukáž nám jasnosť svojho milosrdenstva!
2 Uvrhni svoju bázeň na pohanov, ktorí nejdú za tebou, aby poznali, že okrem teba niet Boha, a nech ohlasujú tvoje veľké činy!
3 Pozdvihni svoju ruku proti cudzím národom, aby uzreli tvoju všemohúcnosť!
4 Ako si sa na nás ukázal svätým pred ich pohľadom, tak zasa ukáž pred nami, aký vieš byť mocný proti nim,
5 aby poznali teba, ako sme my poznali, že niet Boha okrem teba, Pane.
6 Obnov podivné znamenia, zopakuj zázraky!
7 Osláv svoju ruku a pravé rameno!
8 Prebuď svoju rozhorčenosť a vylej svoj hnev!
9 Vyhub protivníka a znič nepriateľa!
10 Urýchli čas a pamätaj (urobiť utrpeniu) koniec, aby rozprávali o tvojich obdivuhodných činoch!
11 Nech plameň hnevu zožerie každého, kto by si myslel, že sa zachráni, a tí, čo trápia tvoj ľud, nech sa dožijú záhuby!
12 Rozdrv hlavu nepriateľským vladárom, ktorí si myslia: "Niet nikoho okrem nás."
13 Zhromaždi všetky Jakubove pokolenia, aby poznali, že okrem teba niet Boha; nech hovoria o tvojich veľkých činoch a urob ich svojím dedičstvom, ako to bolo od počiatku.
14 Zľutuj sa nad svojím ľudom, ktorý nesie tvoje meno, nad Izraelom, ktorého si rovným urobil svojmu prvorodenému.
15 Zľutuj sa nad mestom, ktoré je zasvätené tebe, nad Jeruzalemom, kde máš svoje bývanie.
16 Naplň Sion svojimi nevysloviteľnými dielami a svoj ľud svojou slávou!
17 Osvedč sa tým, ktorí sú prvotinami všetkého stvorenia, a splň všetko, čo v tvojom mene predpovedali dávni proroci.
18 Daj odmenu tým, ktorí sa spoliehajú (iba) na teba, aby sa ukázala spoľahlivosť tvojich prorokov: vyslyš modlitby svojich služobníkov
19 podľa Áronovho požehnania, ktoré dal ľudu, a upravuj nás na spravodlivú cestu! Nech vedia všetci, ktorí žijú na zemi, že ty si Boh, ktorý svojím okom sleduješ svet.
20 Žalúdok požíva každé jedlo, ale niektoré jedlo je lepšie než druhé.
21 Ako podnebie rozozná jedlo z divočiny, tak aj rozvážne srdce (pozná) falošné slová.
22 Podvodné srdce pôsobí zármutok, ale skúsený človek mu vie odporovať.
23 Žena prijíma každého muža, ale niektorá deva je hodnejšia od inej.
24 Krása ženy privábi veselosť na tvár jej muža a túžba (po nej) prevyšuje každú inú túžbu mužovu.
25 Ak má na jazyku prívetivosť, miernosť a srdečnosť, jej muž nie je potom ako ostatní ľudskí synovia.
26 Kto dostal dobrú ženu ten sa dostáva k bohatstvu, ona je pomocnicou aj stĺpom, o ktorý sa pokojne (opiera).
27 Kde niet plota, tam voľne kradnú majetok, kde niet ženy, tam (muž) zastone v biede.
28 Ktože dôveruje tomu, kto nemá hniezda? Uchýli sa tam, kde príde naňho súmrak. Je ako opásaný lúpežník, skokom sa ženie od jedného mesta k inému mestu.
Evanjelium podľa Lukáša, 23. kapitola
26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali.
28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: "Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!"
30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: "Padnite na nás! a kopcom: "Prikryte nás!"
31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?"
32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.
33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
34 Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec."
36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot
37 a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!"
38 Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ."
39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!"
40 Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté?
41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé."
42 Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
43 On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."
44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly
46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol.
47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý."
48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek
51 ž judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo,
52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.
53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.
54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota.
55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.
56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.
