Hľadaný výraz: Sir 28,15-31,11; Zjv 2,1-17; Prís 30,1-10
Kniha prísloví, 30. kapitola
1 Slová Agura, Jakeho syna z Massy. (Takto zneje) výrok (tohto) muža: Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia, do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci.
2 Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž a nemám rozum ako iní ľudia,
3 nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.
4 Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.
5 Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho.
6 Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.
7 Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem:
8 Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,
9 aby som sa nenasýtil (var') a nezaprel ťa a nepovedal: "Kto je Pán?", alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha.
10 Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.
Kniha Sirachovcova, 28. kapitola
15 Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk, vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.
16 "Tretí jazyk" uviedol mnohých do nepokoja a hnal ich od národa k národu.
17 Rozrúcal hradené mestá boháčov a domy veľmožov podkopal.
18 Silu národov podlomil a udatné rody rozbil.
19 "Tretí jazyk" povyháňal z domu zdatné ženy a obral ich (o výsledky) ich námah.
20 Kto naň bude dbať, nikdy si nenájde pokoja, nezíska si ani priateľa, u koho by spočinul.
21 Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka až kosti láme.
22 Mnohí padli ostrím meča, ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.
23 Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom, aj ten, kto sa nedostal do jeho zúrivosti, kto si nepritiahol jeho jarmo na seba a koho neviažu jeho putá.
24 Lebo jeho jarmo je jarmo železné a jeho putá sú putá z kovu:
25 zomrieť od neho je najhroznejšie zomieranie, od toho lepšie je aj samo podsvetie.
26 Chcel by vytrvať, ale neudrží sa; do svojej moci dostane iba tých, čo sú na ceste nespravodlivcov, svojím plameňom neupáli spravodlivých.
27 Ktorí opustia Boha, upadnú do jeho (moci), rozhorí sa v nich neuhasiteľne. Pustí sa do nich ako lev a dokaličí ich ako leopard.
28 Ohraď svoje uši tŕním a nepočúvaj zlý jazyk, aj na ústa si vlož bránu i zámky!
29 Zlato a striebro si dobre chrániš, tak si zadováž aj pre svoje slová vážky a na ústa si vlož primerané uzdy!
30 Daj si pozor, aby si jazykom neklesol a neupadol pred nepriateľmi, čo na teba číhajú. Tvoj pád nebude možno vyliečiť do smrti.
Kniha Sirachovcova, 29. kapitola
1 Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva: a kto - ako mocnejší - berie ho za ruku, zachováva príkazy.
2 Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi, a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu!
3 Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu: tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ.
4 Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli.
5 Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi, ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú.
6 Ale v čase splátky žiada čas (odkladu), mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy.
7 Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu, splatí sotva polovicu dlžoby aj to pokladá za nájdenú vec.
8 Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze, bez príčiny sa mu stáva nepriateľom.
9 Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním.
10 Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby, ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody.
11 Buď však voči ubiedenému veľkodušný a neodkladaj poskytnúť mu almužnu!
12 Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno!
13 Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa; (peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu.
14 Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho a bude ti to osožiť viac ako zlato.
15 Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca a vymodlí ťa za to zo všetkého zla.
16 Viac ako mohutný štít a oštep bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi.
19 Dobrý muž sa zaručí za blížneho, len kto nemá hanby, nechá ho na seba.
20 Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj: veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba.
21 Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec.
22 Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu.
23 Muž sa zaručuje za svojho blížneho; ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on.
24 Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny.
25 Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov, takže sa potulovali medzi cudzincami.
26 Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy, zapletie sa do nešťastného ručenia: a kto sa ženie po mnohých, podujatiach, prepadne svojmu odsúdeniu.
27 Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš, ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy.
28 Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom a (odev), čo zakrýva nahotu.
29 Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou, ako skvelé hodovanie ďaleko od domova.
30 Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš, a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou.
31 Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie, a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť.
32 Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájať nevďačníkov a k tomu počuje trpké slová (za všetko):
33 "Cudzinec, choď a prestri stôl!" a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných.
34 "Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov, mám prijať iného na pobyt v svojom dome, lebo mi je bratom."
35 To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe. Domu sa dostane výčitka a potupné meno: Úžerník!
Kniha Sirachovcova, 30. kapitola
1 Kto si miluje syna, často používa aj tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.
7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8 Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.
11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!
12 Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.
13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.
14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.
15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.
16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.
17 Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.
18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.
19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť ani ovoňať:
20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.
21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.
22 Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!
23 Veselosť srdca - to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.
24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!
25 Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.
26 Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.
27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.
Kniha Sirachovcova, 31. kapitola
1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo a ustarostenosť oň zaženie spánok.
2 Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ, ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.
3 Boháč sa namáha hromadením bohatstva, a keď spočinie, má plno statkov.
4 Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie, ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.
5 Kto má rád zlato, nebude bez viny, a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.
6 Mnohí prišli do záhuby pre zlato, ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.
7 Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria, ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú; kto je nemúdry, každý preň zahynie.
8 Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.
9 Ktože je to? - aby sme ho chválili, lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.
10 Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý, tomu patrí večná sláva! Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil, a mohol robiť zle, ale neurobil tak.
11 Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy) a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.
Kniha zjavenia, 2. kapitola
1 Anjelovi efezskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi:
2 Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári.
3 Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si.
4 Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku.
5 Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie.
6 To máš však k dobru, že nenávidíš skutky nikolaitov, ktoré aj ja nenávidím.
7 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.
8 Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil:
9 Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu - ale si bohatý -, i rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú židmi, a nie sú, ale sú synagógou satana.
10 Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
11 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.
12 Anjelovi pergamskej cirkvi napíš: Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč:
13 Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka; ktorého zabili u vás, kde býva satan.
14 Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť.
15 Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov.
16 Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst.
17 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.
