Vyhľadávanie

Search

Potrebujete pomôcť s vyhľadávaním? Pozrite si pomocník.

Hľadaný výraz: Sir 23-24; Lk 20,19-47; Tob 1-2;


Kniha Tobiáš, 1. kapitola

1 Kniha príbehov Tóbiho, syna Tobiela, syna Ananiela, syna Aduela, syna Gabaela, syna Rafaela, syna Raguela. Patril do Azielovho potomstva a do Neftaliho kmeňa.

2 Za čias panovania asýrskeho kráľa Salmanasara bol odvlečený do zajatia z Tisbe, ktoré je južne od Neftaliho Kádeša v Hornej Galilei, nad Asorom smerom na západ, na sever od Fogoru.

3 Ja, Tóbi, som kráčal po cestách pravdy a konal spravodlivé skutky po všetky dni môjho života. Veľa milosrdenstva som preukázal bratom z môjho kmeňa a národa, ktorí odišli so mnou ako zajatci do Ninive v asýrskej krajine.

4 Ešte keď som žil vo svojej vlasti, v izraelskej krajine - vtedy som bol mladý -, celý kmeň môjho otca Neftaliho odpadol od domu môjho otca Dávida a od mesta Jeruzalema, ktoré bolo vyvolené zo všetkých kmeňov Izraela, aby tam všetky kmene prinášali obetu.

5 Všetci moji bratia a dom môjho praotca Neftaliho prinášali na všetkých vrchoch Galiley obetu býkovi, ktorého urobil izraelský kráľ Jeroboam v Dane.

6 Iba ja sám som často chodieval do Jeruzalema na sviatky, ako predpisuje pre celý Izrael večný zákon. Do Jeruzalema som prinášal prvotiny úrody, prvorodené s desiatkami z dobytka a prvotiny zo strihania oviec.

7 Odovzdával som to všetko kňazom, Áronovým synom, na oltár. Desiatok pšenice, vína, oleja, granátových jabĺk a iného ovocia som dával Léviho synom, ktorí slúžili v Jeruzaleme. Druhý desiatok som šesť rokov predával za peniaze a každý rok som ich použil v Jeruzaleme.

8 Dával som to sirotám a vdovám a prisťahovalcom, ktorí žili spolu s Izraelitmi. Prinášal som to a dával som im to každý tretí rok; jedli sme to podľa prikázania Mojžišovho zákona a podľa rád, ktoré mi dala Debora, žena nášho starého otca Ananiela, matka môjho otca, lebo môj otec zomrel a zanechal ma ako sirotu.

9 Keď som sa stal mužom, vzal som si za manželku Annu z potomstva nášho rodu a z nej sa mi narodil syn, ktorému som dal meno Tobiáš. -

10 Keď ma odvliekli do zajatia do Asýrska, dostal som sa ako zajatec do Ninive. Všetci moji bratia a tí, čo boli z môjho rodu, jedli pokrmy pohanov.

11 Ja som sa však chránil jesť z nich.

12 A pretože som celým srdcom ostal verný svojmu Bohu,

13 Najvyšší mi dal milosť a priazeň u Salmanasara a zaobstarával som mu všetko, čo potreboval.

14 Chodieval som do Médska nakupovať pre neho, až kým nezomrel. V tom čase som v Rages v Médsku u Gabriho syna Gabaela uložil mešec s desiatimi talentami striebra.

15 Keď Salmanasar zomrel, kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Sennacherib. Moje cesty do Médska sa skončili a odvtedy som tam už nemohol ísť.

16 Za dní Salmanasara som vykonal mnoho skutkov milosrdenstva bratom z môjho rodu.

17 Svoj chlieb som dával hladným a svoj odev nahým a keď som videl mŕtveho z môjho národa, vyhodeného za ninivské hradby, pochoval som ho.

18 Takisto som tajne pochoval jedného, čo kráľ Sennacherib zabil, keď zutekal z Judey v dňoch súdu, ktorý nad ním vykonal Kráľ neba pre jeho rúhania. Lebo vo svojom hneve dal zabiť mnohých z Izraela. Ja som ich telá skrýval a pochovával. Sennacherib ich hľadal, a nenašiel ich.

19 Ktosi z Ninivčanov však šiel a udal ma kráľovi, že ich ja pochovávam. Keď som sa dozvedel, že to kráľ o mne vie a že ma hľadajú, aby ma zabili, naľakal som sa a ušiel som.

20 Všetok majetok mi skonfiškovali a prepadol v prospech kráľovej pokladnice. Ostala mi iba moja manželka Anna a môj syn Tobiáš.

21 Ale neprešlo ani štyridsať dní, čo ho jeho dvaja synovia zavraždili a ušli do hôr Araratu. Kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Asarhaddon, ktorý ustanovil za správcu nad celým hospodárstvom kráľovstva Achikara, syna môjho brata Anaela, a mal najvyššiu moc nad celou jeho správou.

22 Achikar prosil za mňa a ja som sa mohol vrátiť do Ninive. Achikar bol totiž najvyšším dvorným čašníkom, strážcom pečate a správcom a dozorcom daní za asýrskoho kráľa Sennacheriba a Asarhaddon ho ponechal v úrade. On bol môj synovec, z môjho príbuzenstva.

Kniha Tobiáš, 2. kapitola

1 Za vlády kráľa Asarhaddona som sa teda vrátil do svojho domu a vrátili mi aj moju manželku Annu a môjho syna Tobiáša. Na slávnosť Letníc - čo je sviatok siedmich Týždňov -, pripravili mi skvelú hostinu a sadol som si k stolu.

2 Keď ho prestreli a pripravili veľa jedál, povedal som svojmu synovi Tobiášovi: "Choď von a ak nájdeš chudobného z našich bratov, zajatých v Ninive, ktorý celým srdcom ostal verný Pánovi, priveď ho a bude stolovať so mnou. Dočkám, syn môj, kým sa nevrátiš."

3 A Tobiáš vyšiel hľadať niekoho z našich chudobných bratov. Keď sa vrátil, povedal mi: "Otče!" Ja som mu odvetil: "Čo je, syn môj?" On vravel: "Jedného z nášho národa uškrtili a nechali ho mŕtveho na námestí."

4 I vyskočil som, nechal som jedlo bez toho, že by som sa ho bol dotkol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl som ho v jednom dome, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať.

5 Keď som sa vrátil, umyl som sa a v žalosti som prijal pokrm.

6 Pri ňom som si spomenul na slová proroka Amosa, ktoré vyslovil nad Betelom: "Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše piesne na nárek."

7 I plakal som. Keď zapadlo slnko, šiel som vykopať jamu a pochoval som ho.

8 Moji susedia sa mi posmievali a hovorili: "Tento človek sa vôbec nebojí! Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli ho zabiť! No sotva im unikol, a už opäť pochováva mŕtvych."

9 Keď som ho pochoval, umyl som sa, v noci som prišiel domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo.

10 Nevedel som, že na stene nado mnou sú vrabce. Do očí mi padol ich teplý trus a spôsobil mi beľmo. Chodil som po lekároch, aby ma vyliečili, ale čím viac ma natierali liekmi, tým väčšmi sa mi oči zaťahovali škvrnami, až som celkom oslepol. Štyri roky som bol slepý a všetci moji bratia preto trpeli. Dva roky sa staral o moju výživu Achikar, kým neodišie do Elymaidy.

11 V tom čase moja manželka Anna konala doma za mzdu ženské práce; spracúvala vlnu

12 a dodávala ju zákazníkom a oni jej platili. Na siedmy deň mesiaca dystri dotkala látku a odovzdala ju zákazníkom. Oni jej vyplatili celú mzdu a dali jej do daru aj kozliatko na hostinu.

13 Keď sa vrátila domov, kozľa začalo bľačať. Zavolal som si ju a spýtal som sa jej: "Odkiaľ je to kozľa?! Aby nebolo ukradnuté! Vráť ho jeho majiteľom; veď my nesmieme jesť nič ukradnuté!"

14 Ona mi povedala: "Dostala som ho ako dar mimo zárobku!" Ale ja som jej neveril a opakoval som, aby ho vrátila majiteľom. A hanbil som sa za to pred ňou. Ona mi posmešne odvrkla: "Kde sú tvoje skutky milosrdenstva?! Kdeže je tvoje dobré správanie?! Už sa ukázalo, čo z toho máš!"

Kniha Sirachovcova, 23. kapitola

1 Pane, Otče a Vladár môjho života, neprenechaj ma im napospas, nedopusť, aby som nimi klesol.

2 Ktože ustanoví mojej mysli biče a môjmu srdcu (dá) múdru náuku, aby ma nešetrili pre ich viny, aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,

3 aby sa nerozmohli moje viny, nerozmnožili sa moje priestupky a nerozhojnili moje hriechy, aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi a neradoval sa zo mňa môj protivník.

4 Pane, Otče a Bože môjho života, neponechaj ma im napospas!

5 Nedaj nadutosti mojim očiam a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;

6 odstráň odo mňa žiadosti brucha, aby ma nepochytili necudné túžby, a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!

7 Synovia, vypočujte si poučenie o ústach: kto ho zachová, nezahynie pre pery, ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.

8 Hriešnika prichytia pri márnivej (reči), pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.

9 Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe, lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.

10 Božie meno nemaj ustavične v ústach a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí), lebo neobstojíš pre ne bez viny.

11 Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka, tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená, nie je bez hriechu.

12 Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti, a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.

13 Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho: ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.

14 Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť: lebo jeho dom bude za to plný odvety.

15 Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti, nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!

16 Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené, aby sa neváľali v bahne hriechov.

17 Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa, lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.

18 Pamätaj na svojho otca i matku, ak sedíš v spoločnosti veľmožov;

19 aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi, takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať a utrpel by si hanbu a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet, a preklial by si aj deň svojho narodenia.

20 Kto si zvykol slovom zlorečiť, ten sa vo svojom živote nedá poučiť.

21 Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.

22 Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň a neuhasne, kým niečo nezhltne.

23 Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.

24 Smilníkovi je každý pokrm sladký, nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).

25 Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom, opovrhuje svojou dušou, keď si povie: "Ktože ma vidí?

26 Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry - takže ma nemôže nik vidieť. Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší."

27 Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko, lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom, iba oči ľudí mu naháňajú strach.

28 Ani na to nemyslí, že Pánove oči svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko, sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú) a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.

29 Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci: a tak si aj po stvorení všíma všetkého.

30 Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta, a keby sa dal na útek ako konské žriebä, dolapia ho, kde sa ani nenazdá.

31 Bude na potupu všetkým, pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.

32 A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža a z cudzoložstva podvrhne dediča;

33 lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho, po druhé sa previní proti svojmu manželovi, po tretie smilní cudzoložne a od cudzieho muža nadobúda synov.

34 Pred zástup ľudu predvedú takú ženu, ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).

35 Jej dietky nezapustia korene do hĺbky a jej haluze nebudú prinášať ovocie.

36 Zanechá po sebe prekliatu pamiatku, lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.

37 Všetci po nej pozostalí poznávajú, že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.

38 Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom; lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.

Kniha Sirachovcova, 24. kapitola

1 Múdrosť sama sa vychvaľuje, aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu.

2 Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa, pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

3 Chváli ju aj jej ľud, obdivuje ju zhromaždenie svätých.

4 Množstvo vyvolených jej vzdá chválu, obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

5 Ja som vyšla z úst Najvyššieho ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

6 Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo, ako hmla som pokryla zem.

7 Svoj príbytok mám na výsostiach, prestol mám na stĺpe mrakov.

8 Okruh neba som pochodila a sama, prenikla som do morských hlbín, po vlnách mora som kráčala;

9 na každom mieste zeme som sa zastavila:

10 u každého ľudu, v každom národe som vládla.

11 Mocne som pošliapala srdcia všetkých, ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko: U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

12 Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil - lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku -

13 a riekol mi: "V Jakubovom (rode) prebývaj, v Izraeli maj podiel dedičný a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!"

14 Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takže naveky už nikdy nepominiem. V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.

15 Tak som sa trvale usadila na Sione a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie, lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.

16 V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok.

17 Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky, ako cyprus na vrchu Sion.

18 Vyrástla som ako palma v Engadi, (som) ako ružový sad v Jerichu;

19 ako utešená oliva na rovinách; tak sa vznášam ako platan pri vodách (na námestiach).

20 Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam: ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú.

21 Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, ónyxu a staktu a tiež samotokým kadidlom okurovala príbytok.

22 Ja ako terebinta rozkladám svoje haluze a moje haluze sú nádherné a utešené.

23 Ako vinič prinášam ľubovonné (plody) a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie.

24 Ja som matka krásneho milovania, (matka) bázne, uznanlivosti a svätej nádeje.

25 U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u mňa je všetka nádej silného života.

26 Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite, a nasýťte sa z mojich plodov!

27 Lebo môj duch je sladší ako med a mať mňa je (sladšie) ako plást medu.

28 Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

29 Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť, a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

30 Kto ma počúva, nezažije zahanbenie, ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia.

31 Ktorí (iným) dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život.

32 Toto všetko je obsahom knihy života a zmluvy s Najvyšším, a tak možno poznať pravdu.

33 Mojžiš sprostredkoval Zákon ako pravidlo spravodlivosti, ako dedičstvo Jakubovho rodu a prisľúbenia dané Izraelovi.

34 (Boh) dal do výhľadu Dávidovi, svojmu synovi, že z jeho (rodu) vyvedie najmocnejšieho vladára, ktorý si udrží slávny prestol naveky.

35 Táto (kniha) preteká múdrosťou ako (rieka) Fison a ako Tigris, keď sú prvotiny (obilia),

36 naplňuje rozumnosťou ako Eufrat: a dáva hojne (múdrosti), ako má Jordán v čase žatvy vody.

37 Dáva náuku, ako má Níl (vody), takže vystupuje (z riečišťa) ako v čase vinobrania Gihon.

38 Nestačí ju preskúmať ani ten, kto sa prvý ujme (práce), ako ju nepreskúma ani ten, kto sa na to neskôr podujal.

39 Lebo jej zmysel je hlbší ako more a jej múdra rada je väčšia ako (morská) priepasť.

40 Ja, múdrosť, vydala som (zo seba) rieky.

41 Ja (však) som ako struha z rieky nezmerných vôd, som ako priekopa vedená od rieky a ako vodný žliabok, čo vychádza zo záhrady.

42 Pomyslel som si: "Zvlažím svoju vysadenú záhradu a napojím úrodu svojej lúky."

43 A hľa, žliabok sa mi rozvodnil a moja rieka vzrástla ako more:

44 lebo svojou náukou posvietim všetkým ako ranná zora, budem ju ohlasovať veľmi ďaleko.

45 Preniknem do všetkých nížin zeme, poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte, a osvietim všetkých, čo dúfajú v Pána.

46 Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč, zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti, a neustanem ani cez ich pokolenia až do posvätného veku.

47 Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu.

Evanjelium podľa Lukáša, 20. kapitola

19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.

21 Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.

22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"

23 On však prehliadol ich lesť a povedal im:

24 "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?"

25 Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!"

26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.

27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:

28 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.

30 Vzal si ju druhý,

31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli.

32 Napokon zomrela aj žena.

33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku."

34 Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.

35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.

36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba".

38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."

39 Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal."

40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

41 On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."

44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"

45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

46 "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.

47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."