Hľadaný výraz: Sir 19,28-22,32; 3Jn 1,1-14; é 139,11-16
Kniha Sirachovcova, 19. kapitola
28 Pomýlené je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve: je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré: ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym.
Kniha Sirachovcova, 20. kapitola
1 O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa: neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).
2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,
3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.
4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.
5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.
6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.
7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.
8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.
9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu.
10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.
11 Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.
12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne.
13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.
14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné.
15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň.
16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek.
17 Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva.
18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú!
19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží.
20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa.
26 Ničomná potupa pre každého je Iuhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba.
28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania.
29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov.
30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.
31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.
32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch?
33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.
Kniha Sirachovcova, 21. kapitola
1 Synu, zhrešil si? - nerob to viac! - ale odpros aj za predošlé viny, aby ti ich odpustili.
2 Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom, lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe.
3 Jeho zuby sú ako zuby levov: ktoré zabíjajú duše ľudí.
4 Každá neprávosť (ničí) ako dvojsečný meč: no na jeho ranu lieku niet.
5 Násilie a neprávosti ničia majetok: i dom, čo by bol aj veľmi bohatý, zničí pýcha: tak aj bohatstvo pyšného úplne spustne.
6 Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam a rozsudok mu rýchlo príde na pomoc.
7 Kto neprijíma rád pokarhanie, tam je stopa hriešnika, ale kto sa bojí Boha, srdcom sa obráti.
8 Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka: rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád.
9 Kto si buduje dom na cudzí náklad, podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu.
10 Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ, ich koniec bude ohnivý plameň.
11 Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom: no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.
12 Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu.
13 Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť.
14 Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.
15 Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla: niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).
16 Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň a jeho rada je stále ako živý prameň.
17 Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba, nijakú múdrosť neudrží v sebe.
18 Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec, pochváli ho a ďalšie pridá k nemu; ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu a odhodí ho za svoj chrbát.
19 Rozhovor s pochabým - to je ako bremeno pre pocestného, na ústach rozumného možno nájsť pôvab.
20 V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.
21 Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom: a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.
22 Čím sú putá pre nohy tým je náuka pre pochabého, pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.
23 Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas; ale múdry sa sotva potichu usmieva.
24 Náuka je múdremu zlatou ozdobou, akoby bola náramkom na pravej ruke.
25 Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho: ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom.
26 Pochabý oknom nazerá do domu, no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku.
27 Pochabosť je načúvať pri dverách, lebo múdreho trápi, ak niekoho hania.
28 Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach, kým múdri kladú svoje slová na vážky.
29 Pochabí nosia srdce na ústach, no múdri majú v srdci svoje ústa.
30 Keď bezbožný zlorečí satanovi, akoby zlorečil sebe samému.
31 Klebetár poškvrňuje seba samého, preto ho každý nenávidí; nenávidený je aj ten, kto s ním spolu drží: len mlčanlivý a múdry muž si získa úctu.
Kniha Sirachovcova, 22. kapitola
1 Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi, všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.
2 Hnojom od volov hádžu po leňochovi, kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.
3 Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna, (taká) dcéra mu však škodu prinesie.
4 Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža, ale hanebnica je pohanou pre rodiča.
5 Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi, u obidvoch bude v nevážnosti.
6 Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku, ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.
7 Kto sa ujíma poučiť pochabého, akoby zliepal črepiny.
8 Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva, ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.
9 So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti; lebo na konci rozhovoru sa pýta: "Ktože je tento?"
10 Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo: aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.
11 Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.
12 Ničomný život ničomníka je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.
13 Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní: u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.
14 S pochabým nemaj mnoho rečí a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!
15 Chráň sa ho, aby si nemal súženie a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.
16 Vyhni mu a nájdeš pokoj a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.
17 Čo je ťažšie od slova? Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?
18 Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa, ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.
19 Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí; tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.
20 Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.
21 Ako kolová (stavba) na výšine a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:
22 tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu, lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.
23 Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí, uvažovať - nikdy nepozná obavy: tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.
24 Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy, kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.
25 Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi ruší priateľstvo.
26 Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj: lebo k priateľovi je možný návrat.
27 Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zármútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ.
28 Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi, aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.
29 Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný, aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.
30 Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa: tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.
31 Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať.
32 Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.
Tretí Jánov list, 1. kapitola
1 Ja, starší, milovanému Gájovi, ktorého milujem v pravde.
2 Milovaný, prajem ti, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši.
3 Lebo veľmi som sa zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako ty žiješ v pravde.
4 Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti žijú v pravde.
5 Milovaný, verne konáš všetko, čo robíš pre bratov, a to pre cudzích.
6 Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej láske. A dobre urobíš, keď ich vystrojíš na cestu, ako sa patrí vzhľadom na Boha.
7 Veď oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nič neprijímajú.
8 Preto sme my povinní podporovať takýchto, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy.
9 Niečo som už cirkvi písal; ale Diotrefes, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma.
10 Preto až prídem, upozorním na jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči; a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by ich chceli prijať, bráni a vylučuje ich z cirkvi.
11 Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel.
11 Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel.
12 O Demetriovi vydávajú všetci dobré svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé.
12 O Demetriovi vydávajú všetci dobré svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé.
13 Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom.
13 Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom.
14 Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne.
14 Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne.
15 Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdrav priateľov, každého osve.
