Kniha Sirachovcova - kapitola 19
1 Kto robí a opíja sa, nezbohatne: kto si neváži málo, pomaly upadne.
2 Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych, trest uvádzajú aj na rozvážnych.
3 Kto sa viaže k smilniciam, bude sám ničomník: jeho dedičmi budú hniloba a červy. Postavia ho za výstražný príklad, lebo jeho duša vyhynie z počtu (živých).
4 Kto prenáhlene dôveruje, je ľahkoverný a príde do škody: a kto tak škodí sebe, za nič ho budú mať.
5 Kto sa raduje z neprávosti, dostane sa mu potupy, kto nenávidí pokarhanie, ukracuje si život: ale kto nenávidí táravosť udúša zlo.
6 Kto sa prehrešuje proti sebe, bude to ľutovať, kto má záľubu v zlosti, dostane sa mu potupy.
7 Neopakuj ničomné a tvrdé slovo, tak ani teba neuponížia.
8 O priateľovi a nepriateľovi nehovor, čo si myslíš: ak niečo pokladáš za hriešne, neodkrývaj to!
9 Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť, a tak sa bude vždy k tebe približovať.
10 Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe! Ver mi, neroztrhne ťa.
11 Pochabý dostane aj od slova bolesti, ako postenáva (rodička) pri pôrode dieťaťa.
12 Ako šíp zapichnutý do mäsitého stehna je slovo v srdci pochabého.
13 Napomeň priateľa - azda o ničom nevie a povie ti: "Neurobil som to!" Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil.
14 Napomeň blížneho - azda to ani nepovedal: ak však povedal, aby to neopakoval.
15 Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka.
16 Preto never každému slovu! Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne.
17 Ktože sa ešte neprevinil jazykom?! Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal.
18 Dovoľ, aby sa uplatnil zákon Najvyššieho, lebo všetka múdrosť je bázeň pred Bohom a bázeň pred Bohom je v nej a pri všetkej múdrosti je: zachovávať Zákon.
19 Nie je múdrosťou správať sa ničomne: ako nie je rozumnosťou zmýšľať hriešne.
20 To je ničomnosť a je ohavná; nemúdry je ten, komu sa dostalo málo múdrosti.
21 Lepší je menej múdry, komu chybuje vtip, ale nie bázeň, ako ten, kto vtipom oplýva, ale narušuje zákon Najvyššieho.
22 Zdatnosť môže byť aj dôkladná, a predsa hriešna.
23 Je aj taký, ktorý hovorí dôležité reči a rozpovie, čo je pravda, ale je zas iný, ktorý sa nemiestne uponižuje, pritom má útroby plné podvodu.
24 Iný sa príliš ukláňa v mnohej poníženosti: no niekto skláňa iba tvár a pretvára sa, že nevidel, o čom sa nevie;
25 a keď mu nedostatok sily nedovoľuje robiť zlé, predsa páše zlo, keď nadíde čas, že môže robiť zle.
26 Podľa vzhľadu možno poznať človeka, z výrazu tváre poznáš rozvážneho.
27 Oblek na tele a úsmev na perách a chôdza - ukazujú o každom, aký je.
28 Pomýlené je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve: je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré: ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym.
