Hľadaný výraz: Prís 7; 1 Kor 16; 2 Kr 5-6;
Druhá kniha kráľov, 5. kapitola
1 Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný.
2 Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene.
3 Ono povedalo svojej panej: "Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!
4 On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: "Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny."
5 Aramejský kráľ na to povedal: "Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list." On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat
6 a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: "Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!"
7 Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: "Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku."
8 Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: "Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok."
9 Náman teda išiel so svojimi koňmi a mužmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu.
10 Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: "Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!"
11 Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: "Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo.
12 Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?" Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal.
13 Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: "Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!"
14 Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.
15 Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: "Teraz viem; že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!"
16 Ale odpovedal: "Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!" A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol.
17 Vtedy Náman povedal: "Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi.
18 No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!"
19 Odpovedal mu: "Choď v pokoji!" Keď už odišiel od neho kus cesty,
20 povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: "Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho."
21 A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: "Je všetko v poriadku?"
22 Odpovedal: "V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat."
23 Náman povedal: "Prosím, vezmi dve hrivny!" I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním.
24 Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli.
25 On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: "Odkiaľ, Giezi?" Odpovedal: "Nebol tvoj sluha nikde."
26 I povedal mu: "Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky.
27 Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky." I odišiel od neho malomocný ako sneh.
Druhá kniha kráľov, 6. kapitola
1 Prorockí synovia hovorili Elizeovi: "Pozri, miesto, kde bývame s tebou, je tesné.
2 Pôjdeme až k Jordánu, vezmeme odtiaľ každý jedno brvno a urobíme si tam miesto na bývanie." Odpovedal: "Choďte!"
3 Ktorýsi vravel: "Poď aj ty so svojimi služobníkmi!" Odpovedal: "Pôjdem."
4 Išiel teda s nimi a keď došli k Jordánu, vytínali stromy.
5 Ako ktorýsi z nich vytínal kmeň, padlo mu železo do vody a vykríkol: "Beda, môj pane, a to bolo vypožičané!"
6 Boží muž sa opýtal: "Kde padlo?" A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva, hodil ho ta a železo vyplávalo.
7 I povedal: "Vezmi si ho!" On vystrel ruku a vzal si ho. -
8 Aramejský kráľ viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanými a povedal: "Na tom a tom mieste budete so mnou táboriť."
9 Vtedy Boží muž poslal izraelskému kráľovi odkaz: "Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo tam táboria Aramejčania!"
10 Izraelský kráľ poslal na miesto, ktoré mu označil Boží muž a pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať, a nielen raz alebo dva razy.
11 Táto vec rozčuľovala srdce aramejského kráľa. Zvolal svojich sluhov a spýtal sa ich: "Neviete mi povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľovi?"
12 Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: "Nie, môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni."
13 Nato povedal: "Choďte a pozrite sa, kde je; pošlem a dám ho chytiť." Oznámili mu: "Je v Dotane."
14 Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel. Došli v noci a obkľúčili mesto.
15 Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: "Beda, môj Pane! Čo budeme robiť?"
16 Odpovedal: "Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!"
17 A Elizeus sa modlil: "Pane, otvor mu oči, nech vidí!" Vtom Pán otvoril sluhove oči a videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov.
18 A keď (nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus k Pánovi: "Pobi, prosím, tento národ slepotou!" I pobil ich slepotou podľa Elizeových slov.
19 A Elizeus im povedal: "Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte!" A išiel s nimi do Samárie.
20 Keď došli do Samárie, Elizeus povedal: "Pane, otvor oči týmto, nech vidia!" Pán im otvoril oči a zrazu videli, že sú uprostred Samárie.
21 Keď ich uvidel izraelský kráľ, pýtal sa Elizea: "Mám ich postínať, otče?"
22 Odpovedal: "Nestínaj! Chceš postínať takých, ktorých si nezajal svojím mečom ani svojou kušou?! Predlož im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napijú a vrátia sa k svojmu pánovi."
23 Pripravil im teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Aramejskí koristníci potom viac neprišli do izraelskej krajiny. -
24 Po tomto zhromaždil aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu.
25 V Samárii vypukol veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia hlava po osemdesiat strieborných a štvrť kabu holubieho trusu po päť strieborných.
26 Keď raz izraelský kráľ prechádzal po múre, akási žena naň volala: "Pomôž mi, môj kráľovský pane!" Odpovedal: "Nepomáha ti Pán, ako ti môžem pomôcť ja?
27 Z humna? Alebo z lisu?"
28 Potom sa jej kráľ spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Táto žena mi vravela: "Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho syna však zjeme zajtra!"
29 Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: "Daj svojho syna, zjeme ho!" Ale ona svojho syna schovala."
30 Keď kráľ počul slová ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po múre, takže ľud videl, že má na holom tele vrecovinu.
31 I povedal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na ňom!"
32 Elizeus sedel vo svojom dome a starší sedeli s ním. Kráľ však poslal vopred akéhosi muža. Ale skôr, než k nemu prišiel posol, hovoril on starším: "Viete, že tento vrahov syn posiela zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, keď príde posol, zaprite dvere a držte ho
33 Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu kráľ a hovoril: "Hľa, takéto nešťastie prišlo od Pána; ako mám ešte dôverovať v Pána?"
Kniha prísloví, 7. kapitola
1 Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj!
2 Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu!
3 Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca!
4 Povedz múdrosti: "Ty si moja sestra" a dôvernicou volaj rozumnosť,
5 aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami.
6 Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka
7 a zahľadel som sa na neskúsených, videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil.
8 Poza roh išiel ulicou a vykračoval po ceste k jej domovu
9 na mrku, keď sa nachyľoval deň. keď spúšťala sa noc a (hustla) tma.
10 Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom;
11 náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá, jej nohy nemali v jej dome spočinku.
12 Hneď bola na ulici a hneď na námestí a striehla poza každý roh.
13 I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu:
14 "Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila.
15 Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť.
16 Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským.
17 Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou.
18 Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš!
19 Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť.
20 Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca."
21 Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier.
22 Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta,
23 kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život.
24 Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst:
25 Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!
26 Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila.
27 Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.
Prvý list Korinťanom, 16. kapitola
1 Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám.
2 Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky keď prídem.
3 Keď budem u vás, pošlem tých, ktorých uznáte za hodných, s listom do Jeruzalema zaniesť váš milodar;
4 ak bude vhodné, aby som aj ja šiel, pôjdu so mnou.
5 No prídem k vám, keď prejdem Macedónskom, lebo cez Macedónsko iba prejdem,
6 ale u vás sa hádam zdržím alebo aj prezimujem, aby ste ma odprevadili, kde pôjdem.
7 Nechcem vás teraz vidieť len tak idúcky; dúfam, že u vás nejaký čas ostanem, ak to dovolí Pán.
8 V Efeze zostanem až do Turíc,
9 lebo sa mi otvorili veľké a sľubné dvere; aj protivníkov je veľa.
10 Ak príde Timotej, hľaďte, aby sa u vás nemusel báť, veď koná Pánovo dielo tak, ako aj ja.
11 Nech ním teda nik neopovrhuje. Vyprevaďte ho v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo ho očakávam s bratmi.
12 Čo sa týka brata Apolla, veľmi som ho prosil, aby šiel k vám s bratmi, ale vôbec nemal vôľu ísť teraz; príde však, len čo mu to bude vhod.
13 Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční!
14 Nech sa všetko medzi vami deje v láske.
15 Len vás, bratia, prosím: Poznáte Stefanasov dom, že sú prvotinou Achájska a dali sa do služby svätým,
16 aby ste sa aj vy podriaďovali takýmto a každému, kto spolupracuje a namáha sa.
17 Teším sa prítomnosti Stefanasa, Fortunáta a Achaika, lebo oni doplnili to, čo ste vy nestačili urobiť,
18 osviežili môjho i vášho ducha. Nuž vážte si takýchto.
19 Pozdravujú vás ázijské cirkvi. Veľmi vás pozdravujú v Pánovi Akvila a Priska i s cirkvou v ich dome.
20 Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom.
21 Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav.
22 Kto nemá rád Pána, nech je prekliaty! Marana tha!
23 Milosť Pána Ježiša nech je s vami.
24 Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi.
