Hľadaný výraz: Nár 4; Jn 12,1-36; Am 8;
Kniha Náreky, 4. kapitola
1 Ako sa zatemnilo zlato, zmenil sa šľachtený kov! Sväté kamene ležia roztratené po rohoch všetkých ulíc.
2 Siona synov vzácnych, odvažovaných zlatom, pokladali za nádoby z hliny, dielo hrnčiarových rúk!
3 Ešte aj šakal podá prsia, pridojí svoje štence: len dcéra môjho ľudu je ukrutná ako pštros v púšti.
4 Dojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal.
5 Čo rozkošnícky jedávali, klesali na uliciach. Tí, čo si hovievali na purpure, objímali hnoj.
6 Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu než hriech Sodomy. Tá bola vyvrátená razom, ruky neustali v nej.
7 Čistejší než sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ružovší boli nad koraly, postava ich sťa zafír.
8 Ich výzor stemnel nad čierňavu, po uliciach ich nerozoznať, na kostiach scvrkla sa im koža, bola ako drevo zoschnutá.
9 Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč, než tí, ktorých pozrážal hlad; veď títo schradli, zrazila ich neplodnosť poľa!
10 Ruky jemnocitných žien piekli si vlastné dietky, ich pokrmom sa stali, keď mrela dcéra môjho ľudu.
11 Pán už dovŕšil svoju prchkosť, vylial svoj hnev žeravý, podpálil na Sione oheň, ktorý mu hltal základy.
12 Králi zeme neuverili, občania sveta tiež nie, že by odporca a nepriateľ vkročil do brán Jeruzalema.
13 Pre hriech jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, čo uprostred neho vylievali krv spravodlivých,
14 blúdili slepo po uliciach, poškvrnili sa krvou, nebolo preto možno dotýkať sa ich rúcha. S
15 Volajú na nich: "Preč! Nečistý! Netýkajte sa! Preč! Preč!" Ak sa odtackajú, národy im vravia: "Viac ich už nehostíme!"
16 Tvár Pánova ich roztrúsila, nepozrie sa viac na nich, osoby kňazov si nevážia, pre starcov niet milosti.
17 Oči nám stále túžia, márne hľadajú pomoc, na svojej postriežke sme striehli na národ, ktorý nezachráni.
18 Na naše kroky poľovali, bránili vkročiť na ulice. Prišiel náš koniec, došli nám dni, veru náš koniec prišiel.
19 Ľahší sú naši stíhatelia než orly nebies, po vrchoch nás hnali, na púšti striehli na nás.
20 Dych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám, o ktorom sme vraveli: "V jeho tôni budeme bývať medzi národmi."
21 Dcéra edomská, plesaj, teš sa, občianka krajiny Us! I k tebe príde kalich, opiješ, obnažíš sa. Tau
22 Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech, už ťa viac nedá do zajatia. Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu, tvoje hriechy odhalí.
Kniha proroka Amosa, 8. kapitola
1 Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, kôš ovocia!
2 I riekol: "Čo vidíš, Amos?" Odpovedal som: "Kôš ovocia." Pán mi povedal: "Príde koniec na môj ľud, Izrael, neprejdem viac popri ňom.
3 Kvíliť budú piesne paláca v ten deň - hovorí Pán, Jahve. Bude veľa mŕtvol a hocikde ich pohádžu. Ticho!
4 Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.
5 Hovoríte: "Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?
6 Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie."
7 Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: "Nikdy nezabudnem na ich skutky.
8 Či sa nemá pre toto triasť zem, a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?
9 V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.
10 Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.
11 Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova."
12 A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu.
13 V ten deň budú omdlievať krásne panny a mládenci od smädu.
14 Tí, čo prisahajú na hriech Samárie a vravia: "Ako žije tvoj boh, Dan, a ako žije púť do Bersabe!" Preto padnú a viac nevstanú.
Evanjelium podľa Jána, 12. kapitola
1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.
3 Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:
5 "Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?"
6 Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
7 Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!
8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy."
9 Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
10 A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára,
11 lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
12 Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema.
13 Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!"
14 Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:
15 "Neboj sa, dcéra sionská. Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice."
16 Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.
17 Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo.
18 A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie.
19 Vtedy si farizeji hovorili: "Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!" Gréci chcú vidieť Ježiša.
20 Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci.
21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša."
22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.
23 Ježiš im odpovedal: "Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.
24 Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.
26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.
27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel.
28 Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim."
29 Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: "Anjel s ním hovoril."
30 Ježiš povedal: "Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.
31 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.
32 A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.
33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
34 Zástup mu odvrával: "My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: "Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!" Kto je to ten Syn človeka?">
35 Ježiš im povedal: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide.
36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla." Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.
