Hľadaný výraz: Joz 15,1-63; Jn 1,1-28; é 53,1-6
Kniha Jozue, 15. kapitola
1 Podiel kmeňa Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu juhu.
2 Ich hranica sa začína na konci Soľného mora, od južného zálivu.
3 Ďalej ide južne od Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stúpa južne od Kadešbarny, pokračuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahýba do Karkay,
4 potom prechádza do Asemony, ďalej ide k Egyptskému potoku a hranica sa končí pri Mori. Toto bude vaša južná hranica.
5 Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začína od výbežku mora pri ústí Jordánu.
6 Potom hranica stúpa od Bet-Hagly a prechádza severne od Bet-Araby. Ďalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena.
7 Potom hranica ide z údolia Achor hore do Debery a zahýba na sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, ktorá je južne od potoka. Potom hranica prechádza vodou Slnečného prameňa a končí sa pri prameni Rogel.
8 Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim.
9 Od končiara vrchu hranica zatáča k prameňu Vody Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho pohoria. Potom hranica zahýba do Bály, to je Karjatiarim.
10 Od Bály sa hranica točí na západ k vysočine Seir, prechádza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Šemeša a prechádza do Tamny.
11 Ďalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohýba do Sechrony, prechádza cez vrch Bála a ide ďalej do Jebneela; a hranica sa končí pri mori.
12 Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím. -
13 Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Júdovcov, ako mu rozkázal Pán, totiž mesto Enakovho otca Arbea, čo je Hebron.
14 Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakových potomkov.
15 Odtiaľ tiahol vyššie proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer.
16 Tu povedal Kaleb: "Kto premôže Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu."
17 A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, ktorý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu.
18 Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: "Čo ti je?"
19 Odpovedala: "Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!" Dal jej teda horné pramene i dolné pramene. -
20 To je dedičný podiel kmeňa Júdových synov podľa ich rodov.
21 Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdovcov až po edomskú hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur,
22 Kina, Dimona, Adada,
23 Kádeš, Asor Jetnam,
24 Zif, Telem, Balot,
25 Nový Asor Karjot-Hesron, to je Asor,
26 Amam, Sama, Molada,
27 Aser-gada, Hasemon, Bet-felet,
28 Hasersual, Bersabe, Baziotia,
29 Bála, Jim, Esem,
30 Eltolad, Kesil, Harma,
31 Sikeleg, Medemena, Sensena,
32 Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu dvadsaťdeväť miest s ich dedinami.
33 Na nížine: Estaol, Sarea, Asena,
34 Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim,
35 Jerimot, Odolam, Socho, Azeka,
36 Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: štrnásť miest s ich dedinami.
37 Sanan, Hadasa, Magdal-gad,
38 Delean, Masefa, Jektel,
39 Lachiš, Baskat, Eglon,
40 Chebon, Leheman, Ketlis,
41 Giderot, Bet-Dagon Náma a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami.
42 Labana, Eter, Asan,
43 Jefta, Esna, Nesib,
44 Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich dedinami.
45 Akaron so svojimi dedinami a osadami.
46 Od Akarona až po more všetko, čo je na okolí (Azota a jeho dedín):
47 Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až po Egyptský potok. Veľké more je teda hranica.
48 Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot,
49 Dana, Karjat-sena, to je Dabir,
50 Anab, Istemo, Anim,
51 Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich dedinami.
52 Arab, Ruma, Esán,
53 Janum, Bet-Tafua, Afeka,
54 Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: deväť miest s ich dedinami.
55 Maon, Karmel, Zif, Jota,
56 Jezrael, Jukadam, Zanoe,
57 Akain, Gabaa Tamma: desať miest s ich dedinami.
58 Halhul, Besur, Gedor,
59 Maret, Bet-Anot, Eltekon: šesť miest s ich dedinami.
60 Karjat-bál, to je Karjatiarim, a Areba: dve mestá s ich dedinami.
61 Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha,
62 Nebsan, Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich dedinami.
63 Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Júdovci nemohli vypudiť. Tak Jebuzejci bývajú s Júdovcami v Jeruzaleme až dodnes.
Evanjelium podľa Jána, 1. kapitola
1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
2 Ono bolo na počiatku u Boha.
2 Ono bolo na počiatku u Boha.
3 Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
3 Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
5 A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
5 A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
6 Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.
6 Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.
7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.
8 On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
9 Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.
10 Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
11 Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
12 Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno,
13 čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.
14 A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
15 Ján o ňom vydal svedectvo a volal: "Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja."
16 Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.
17 Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
19 A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: "Kto si ty?",
20 on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: "Ja nie som Mesiáš."
21 "Čo teda," pýtali sa ho, "si Eliáš?" Povedal: "Nie som." "Si prorok?" Odpovedal: "Nie."
22 Vraveli mu teda: "Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?"
23 Povedal: "Ja som hlas volajúceho na púšti: "Vyrovnajte cestu Pánovi," ako povedal prorok Izaiáš."
24 Tí vyslaní boli spomedzi farizejov.
25 A pýtali sa ho: "Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?"
26 Ján im odpovedal: "Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.
27 On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi."
28 To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
