Hľadaný výraz: Jer 6,9-9,10; Gal 6,1-18; Prís 23,10-18
Kniha prísloví, 23. kapitola
10 Nevnikaj za medzu prastarú a neskracuj pole sirotám!
11 Lebo ich zástanca je mocný, on bude viesť proti tebe ich pravotu.
12 Vovádzaj svoje srdce do učenia a (napni) svoje uši k slovám rozumným.
13 Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.
14 Ty ho vyšľaháš korbáčom a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.
15 Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radovať sa bude moje srdce tiež
16 a moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.
17 Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom, no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,
18 lebo (ti) kynie budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.
Kniha proroka Jeremiáša, 6. kapitola
9 Toto hovorí Pán zástupov: "Dôkladne pooberajú hrozno, zvyšky Izraela. Prilož ruku ako vinohradník na jeho vinič!"
10 Proti komuže mám hovoriť a svedčiť, aby počuli? Ucho, hľa, majú neobrezané, nemôžu počuť, Pánovo slovo, hľa, je im na posmech, nemajú v ňom záľubu.
11 Plný som Pánovho hnevu, zunovalo sa mi zdržovať ho. "Vylejem ho na deti na ulici aj na hlúčok mladíkov. Áno, i muža chytia so ženou, starca s tým, čo doplnil vek.
12 Ich domy prejdú na cudzích, polia a ženy podobne, pretože vystriem ruku proti obyvateľom krajiny," hovorí Pán.
13 Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod.
14 Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: "Pokoj, pokoj!" Ale pokoja niet!
15 Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. "Preto padnú s tými, čo budú padať, klesnú, až ich navštívim" - hovorí Pán.
16 Toto hovorí Pán: "Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu." Ale povedali: "Nepôjdeme!"
17 Postavil som nad vás strážcov: "Pozorujte na hlas trúby!" Ale povedali: "Nebudeme pozorovať."
18 Preto počujte, národy a ktorí pasiete ich stáda!
19 Počuj, zem: "Hľa ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď na moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli!
20 Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia."
21 Preto takto hovorí Pán: "Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky a potknú sa na nich otcovia a synovia naraz, občan a priateľ zahynú."
22 Toto hovorí Pán: "Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.
23 Držia kušu a kopiju, ukrutní sú a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Sionská."
24 "Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku."
25 Nechoďte na pole a nekráčajte po ceste, lebo meč nepriateľa, hrôza je zôkol-vôkol.
26 Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám!
27 Ustanovil som ťa za vyzvedača pre svoj ľud, aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.
28 Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení.
29 Mech horí, v ohni mizne olovo, roztápač roztápa nadarmo: zločincov nemožno vylúčiť.
30 Striebrom odhodeným ich volajú, pretože Pán ich odhodil.
Kniha proroka Jeremiáša, 7. kapitola
1 Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi:
2 Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi.
3 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste.
4 Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: "Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!"
5 Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo,
6 cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi:
7 nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.
8 Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu.
9 Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte?
10 Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: "Sme v bezpečí," len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti?
11 Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán.
12 Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela!
13 Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste:
14 urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom.
15 A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo.
16 A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším.
17 Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema?
18 Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili.
19 Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?
20 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne. -
21 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso!
22 Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta.
23 Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo.
24 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár.
25 Odo dňa čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov,
26 ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia.
27 A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať nedajú ti odpoveď.
28 Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst.
29 Ostrihaj si a odhoď vlasy, na holiach zaspievaj žalospev, veď Pán zavrhol, odsotil rod, na ktorý sa hnevá,
30 pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili.
31 A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo.
32 Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete.
33 Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina."
Kniha proroka Jeremiáša, 8. kapitola
1 "V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema
2 a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli.
3 A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.
4 A povieš im: Toto hovorí Pán: Či, kto padne, nepovstane? Či, kto sa odvráti, nenavráti sa?
5 Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem) odpadom trvalým? Pridŕžajú sa klamu, odmietajú sa obrátiť.
6 Pozoroval som, počúval: hovorili, čo nie je pravda, svoj zločin nik neoľutoval, neoželel; vraj: "Čože som urobil?" Vo svojom behu sa neobrátia ako kôň, čo sa rúti do boja.
7 Ešte i bocian pod nebom pozná svoje obdobie; hrdlička, lastovička, žeriav zadržia čas svojho príchodu, ale môj ľud nepozná Pánovo nariadenie.
8 Ako len hovoríte: "Múdri sme a Pánov zákon máme my!"? Nuž hej, na lož obrátil lživý grifeľ pisárov.
9 Zahanbení sú mudrci, potkli sa, zakosílili; hľa, opovrhli slovom Pánovým, akúže múdrosť potom majú?
10 Preto oddám ich ženy iným, ich polia podmaniteľom, veď od najmenšieho po najväčšieho sú ziskuchtiví všetci a od prorokov až po kňazov všetci pášu podvod.
11 Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: "Pokoj! Pokoj!", ale pokoj a niet.
12 Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo budú padať, v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.
13 Ak som chcel oberať - hovorí Pán, nebolo strapcov na viniči, na figovníku nebolo fíg, ale lístie uvädlo; ak som ja dával, prestupovali.
14 "Prečože máme sedieť? Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest, nech tam zhynieme, pretože nás zničí Pán, náš Boh, a napojí nás otrávenou vodou, lebo sme zhrešili proti Pánovi.
15 Čakať na pokoj? Niet nič dobrého! Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!"
16 Od Danu počuť fučať jeho kone, erdžanie jeho tátošov otriasa celú zem. Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu, mesto i jeho obyvateľov.
17 Lebo hľa, pošlem proti vám hady, vretenice, ktoré nemožno očarovať, i budú vás hrýzť, hovorí Pán.
18 Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje, srdce mi je choré.
19 Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu z ďalekej krajiny: "Či Pán nie je na Sione, či nie je na ňom jeho kráľ?" "Prečo ma popudzovali svojimi modlami, cudzími ničomnosťami?"
20 Prešla žatva, leto pominulo, a my nie sme zachránení!"
21 Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený, smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22 Či nieto balzamu v Galaáde? Či tam nieto lekára? Áno, prečo sa nezacelie rana môjho ľudu?
23 Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu.
Kniha proroka Jeremiáša, 9. kapitola
1 Kiežby som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).
2 "Naťahujú si kušu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivosť zavládli v krajine, veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán.
3 Chráňte sa každý svojho blížneho, nedôverujte vlastnému bratovi, lebo každý brat podvádza a každý priateľ zháňa ohovárky.
4 Všetci sa podvádzajú vzájomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v Iživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť.
5 Útlak za útlakom, podvod za podvodom! Zdráhali sa poznať ma, hovorí Pán.
6 Nuž toto hovorí Pán zástupov: "Hľa, ja ich roztápam a skúmam; veď akože mám konať pre zločinnosť dcéry môjho ľudu?
7 Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria podvodne. "Pokoj!" hovorí priateľovi, v sebe však zamýšľa lesť.
8 Či ich nemám za to potrestať? - hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe?"
9 Na vrchoch spustím plač a kvílenie a na lúkach púšte žalospev, veď sú vyhorené, nik tam neprejde, ani nepočuť hlasy stád; nebeské vtáčky a zverina ušla, utiekla.
10 "A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál, na brloh šakalov, z júdskych miest urobím púšť bez obyvateľov."
List Galaťanom, 6. kapitola
1 Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia.
2 Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.
3 Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame.
4 Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v sebe, a nie pred iným.
5 Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno.
6 Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o všetky dobrá s tým, kto ho vyučuje.
7 Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.
8 Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život.
9 Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.
10 Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.
11 Pozrite, akými veľkými písmenami vám píšem vlastnou rukou.
12 Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž.
13 Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom.
14 Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.
15 Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie.
16 A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.
17 A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.
18 Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.
