Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 9
1 Kiežby som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).
2 "Naťahujú si kušu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivosť zavládli v krajine, veď sa vrhajú z hriechu do hriechu, mňa však nepoznajú, hovorí Pán.
3 Chráňte sa každý svojho blížneho, nedôverujte vlastnému bratovi, lebo každý brat podvádza a každý priateľ zháňa ohovárky.
4 Všetci sa podvádzajú vzájomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvičia v Iživých rečiach, sú skazení, nechcú sa obrátiť.
5 Útlak za útlakom, podvod za podvodom! Zdráhali sa poznať ma, hovorí Pán.
6 Nuž toto hovorí Pán zástupov: "Hľa, ja ich roztápam a skúmam; veď akože mám konať pre zločinnosť dcéry môjho ľudu?
7 Ich jazyk je smrtiaci šíp, ich ústa hovoria podvodne. "Pokoj!" hovorí priateľovi, v sebe však zamýšľa lesť.
8 Či ich nemám za to potrestať? - hovorí Pán. Či sa nemám pomstiť na takomto národe?"
9 Na vrchoch spustím plač a kvílenie a na lúkach púšte žalospev, veď sú vyhorené, nik tam neprejde, ani nepočuť hlasy stád; nebeské vtáčky a zverina ušla, utiekla.
10 "A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál, na brloh šakalov, z júdskych miest urobím púšť bez obyvateľov."
11 Kto je taký múdry, že to pochopí? Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval? Pretože hynie krajina ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde.
12 A Pán hovorí: "Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním,
13 ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia.
14 Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou,
15 rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.
16 Toto vraví Pán zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu; po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia."
17 Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek, aby naše oči ranili slzy a spod našich mihalníc vyvierala vlaha.
18 Veď čuj ! Nárek počuť zo Siona: "Ako sme znivočení a zahanbení veľmi! Veď opúšťame krajinu, rozhádzali nám príbytky."
19 Počujte, ženy, slovo Pánovo, vaše uši nech načúvajú slová jeho úst; naučte svoje dcéry nariekať a družka družku žalospev.
20 Lebo smrť vchádza našimi oknami, vstupuje do našich palácov, vybíja deti z ulice a mladíkov z námestí.
21 Hovor! (Toto hovorí Pán:) "Mŕtvoly ľudí padajú ako hnoj na poli, ako snop za žencom, a nik ich nezdvihne."
22 Toto hovorí Pán: "Múdry nech sa nechváli múdrosťou, silák nech sa nehonosí silou, boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom,
23 ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.
24 Hľa navštívim všetkých obrezaných neobrezancov:
25 Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce."
