Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 8
1 "V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema
2 a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli.
3 A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.
4 A povieš im: Toto hovorí Pán: Či, kto padne, nepovstane? Či, kto sa odvráti, nenavráti sa?
5 Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem) odpadom trvalým? Pridŕžajú sa klamu, odmietajú sa obrátiť.
6 Pozoroval som, počúval: hovorili, čo nie je pravda, svoj zločin nik neoľutoval, neoželel; vraj: "Čože som urobil?" Vo svojom behu sa neobrátia ako kôň, čo sa rúti do boja.
7 Ešte i bocian pod nebom pozná svoje obdobie; hrdlička, lastovička, žeriav zadržia čas svojho príchodu, ale môj ľud nepozná Pánovo nariadenie.
8 Ako len hovoríte: "Múdri sme a Pánov zákon máme my!"? Nuž hej, na lož obrátil lživý grifeľ pisárov.
9 Zahanbení sú mudrci, potkli sa, zakosílili; hľa, opovrhli slovom Pánovým, akúže múdrosť potom majú?
10 Preto oddám ich ženy iným, ich polia podmaniteľom, veď od najmenšieho po najväčšieho sú ziskuchtiví všetci a od prorokov až po kňazov všetci pášu podvod.
11 Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: "Pokoj! Pokoj!", ale pokoj a niet.
12 Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo budú padať, v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.
13 Ak som chcel oberať - hovorí Pán, nebolo strapcov na viniči, na figovníku nebolo fíg, ale lístie uvädlo; ak som ja dával, prestupovali.
14 "Prečože máme sedieť? Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest, nech tam zhynieme, pretože nás zničí Pán, náš Boh, a napojí nás otrávenou vodou, lebo sme zhrešili proti Pánovi.
15 Čakať na pokoj? Niet nič dobrého! Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!"
16 Od Danu počuť fučať jeho kone, erdžanie jeho tátošov otriasa celú zem. Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu, mesto i jeho obyvateľov.
17 Lebo hľa, pošlem proti vám hady, vretenice, ktoré nemožno očarovať, i budú vás hrýzť, hovorí Pán.
18 Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje, srdce mi je choré.
19 Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu z ďalekej krajiny: "Či Pán nie je na Sione, či nie je na ňom jeho kráľ?" "Prečo ma popudzovali svojimi modlami, cudzími ničomnosťami?"
20 Prešla žatva, leto pominulo, a my nie sme zachránení!"
21 Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený, smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22 Či nieto balzamu v Galaáde? Či tam nieto lekára? Áno, prečo sa nezacelie rana môjho ľudu?
23 Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu.
