Hľadaný výraz: Jer 15-16; Flm; Jób 41-42;
Kniha Jób, 41. kapitola
1 Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti.
2 Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať?
3 Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver' nebom nikto zaiste.
4 Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.
5 Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?
6 Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.
7 Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.
8 Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.
9 Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.
10 Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice.
11 Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé.
12 Z jeho nozdier para vystupuje ver' jak z hrnca na ohni, keď je vo vare.
13 Jeho dych by uhlie vari zapálil, akoby mu plameň z tlamy vyšľahol.
14 V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá.
15 Svaly jeho tela pevne poja sa, môžeš tlačiť na ne, nepovolia však.
16 Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je.
17 Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi.
18 Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič.
19 Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým.
20 Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene.
21 Kyj sa mu jak steblo tŕstia pozdáva, keď oštepy svištia, on sa rehoce.
22 Pod ním jak by boli ostré črepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlačí.
23 Zvíri ani kotol hlbočinu on z mora si nádobku robí na olej.
24 Jeho cesta za ním trblieta sa ver' hĺbka sťaby bola vlasmi sivými.
25 Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý.
26 On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on."
Kniha Jób, 42. kapitola
1 Tu Jób odpovedal Pánovi:
2 "Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.
3 Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver' som nemohol.
4 Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.
5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.
6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."
7 Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: "Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.
8 Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.
9 Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.
10 Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie.
11 Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň.
12 A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.
13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry.
14 Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.
15 A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.
16 Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.
17 A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.
Kniha proroka Jeremiáša, 15. kapitola
1 Pán mi povedal: "Keby Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, moja duša nie je pre tento ľud. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu!
2 A ak sa ťa opýtajú: "Kdeže pôjdeme?" odpovieš im: Toto hovorí Pán: Kto je pre smrť, na smrť, kto je pre meč, pod meč, kto je pre hlad, na hlad, kto je pre zajatie, do zajatia.
3 Štyri pokolenia vzbudím proti nim - hovorí Pán: meč, aby zabíjal, psy, aby vláčili, vtáky nebies a zverinu zeme, aby žrali a ničili.
4 A urobím ich postrachom všetkých kráľovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, kráľa júdskeho, pre to, čo robil v Jeruzaleme.
5 Nuž, ktože sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? A ktože ťa bude ľutovať? Kto sa u teba ohlási spýtať sa: "Ako sa máš?"
6 Ty si ma odvrhol, hovorí Pán, chrbát si mi ukázal, nuž vystrel som proti tebe ruku a zničím ťa, zunoval som zľutúvať sa.
7 Budem ich viať vejačkou v bránach krajiny, zbavím detí, znivočím svoj ľud: nevrátili sa zo svojich ciest.
8 Mám u nich viac vdov, ako je piesku v mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na pravé poludnie, znenazdajky na nich uvalím hrôzu a zdesenie.
9 Sedemnásobná rodička uvädla, vydýchla dušu ešte za dňa jej zašlo slnko, zahanbená je a potupená. Čo zvýši z nich, to vydám meču pred ich nepriateľmi," hovorí Pán.
10 Beda mi, mať moja, že si ma zrodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku, jednako ma preklínajú všetci.
11 Nech je tak, Pane, slúžil som ti dobre a naliehal som na teba v čase nešťastia a v čase úzkosti aj za nepriateľa.
12 Či sa zlomí železo, železo zo severu a kov?
13 ("Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy a na celom tvojom území.
14 A urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil môj hnev a blčí proti vám.")
15 Ty to vieš, Pane, pamätaj na mňa, navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu.
16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.
17 Nevysedávam v krúžku rozosmiatych, aby som plesal... Po tvojej ruke sedím osamelý, lebo si ma naplnil nevôľou.
18 Prečo je moja bolesť bez konca a moja rana nevyliečiteľná, nechce sa zahojiť? Azda si mi klamným potokom, na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?
19 Preto takto hovorí Pán: "Ak sa obrátiš, obrátim ťa, budeš stáť predo mnou; ale oddelíš vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Nech sa títo obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!
20 Urobím ťa pre tento ľud pevným múrom kovovým; budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja, aby som ťa spasil a oslobodil, hovorí Pán.
21 Vyslobodím ťa z rúk zločincov a vykúpim z moci násilníkov."
Kniha proroka Jeremiáša, 16. kapitola
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 Nevezmi si manželku a nemaj synov ani dcéry na tomto mieste!
3 Lebo toto hovorí Pán o synoch a dcérach, narodených na tomto mieste, a o ich matkách, ktoré ich zrodia, a o ich otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine:
4 Zomrú smrťou plnou múk, neoplačú ich, ani nepochovajú, budú na zemi ako hnoj; zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom vtákov nebies a zvierat zeme."
5 Áno, toto hovorí Pán: "Nevkroč do domu hluku a nechoď nariekať, ani im nevyslov sústrasť, pretože som odňal od toho ľudu svoj pokoj, milosť a zľutovanie - hovorí Pán.
6 Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, ani ich neoplačú a nik sa neporaní, ani neostrihá pre nich.
7 A nebudú lámať smútočný chlieb, aby ich potešili pre mŕtvych, ani im nedajú piť kalich útechy za otcom a za matkou.
8 Ani do domu hostiny nevkroč, aby si si posedel s nimi a jedol a pil.
9 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja odstránim vo vašich dňoch z tohto miesta viditeľne spred vašich očí hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy.
10 A keď zvestuješ tomuto ľudu všetky tieto reči a oni sa ťa opýtajú: "Prečo Pán oznamuje proti nám všetko toto nešťastie? Čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorým sme sa previnili proti Pánovi, nášmu Bohu?"
11 ty im odpovieš: Pretože vaši otcovia opustili mňa - hovorí Pán, išli za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im mňa však opustili a môj zákon nezachovávali.
12 Nuž a vy ste robili horšie ako vaši otcovia; hľa, chodíte každý za svojím zatvrdnutým srdcom a nepočúvate mňa.
13 Vysotím vás teda z tejto krajiny do krajiny, ktorú nepoznáte ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam deň a noc slúžiť cudzím bohom, keďže vám neudelím milosť.
14 Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že už nebudú viac hovoriť: "Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,"
15 ale len: "Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich porozhadzoval." A ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom.
16 Hľa, ja pošlem mnohých rybárov - hovorí Pán, a vychytajú ich, potom však pošlem veľa poľovníkov a vylovia ich zo všetkých vrchov a zo všetkých kopcov i zo skalných puklín.
17 Lebo mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neschovajú a ich hriech nie je skrytý pred mojím zrakom.
18 A odplatím (najprv) dvojnásobne ich hriech a ich vinu, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ošklivosťami preplnili moje dedičstvo."
19 Pane, sila moja a pevnosť moja, útočište moje v čase úzkosti! K tebe pristúpia národy od končín sveta a povedia: "Len klam dedili naši otcovia, ničomnosť a veci neužitočné."
20 Nuž či si človek urobí bohov? Veď sú to nie bohovia!
21 Preto, hľa, ja ich naučím tento raz im dám poznať svoju ruku a silu a poznajú, že mám meno Jahve."
List Filemonovi, 1. kapitola
1 Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi,
2 sestre Apii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome:
3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista.
4 Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, keď si na teba spomínam vo svojich modlitbách,
5 keď počujem o tvojej láske a viere, akú máš k Pánu Ježišovi a k všetkým svätým,
6 aby sa tvoja účasť na viere stala zjavnou v poznávaní každého dobra, ktoré je v nás pre Krista.
7 Mal som totiž veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých.
8 Preto hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť,
9 radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša:
10 prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách.
11 Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne.
12 Poslal som ti ho na späť, jeho, to jest moje srdce.
13 Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba.
14 Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný.
15 Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy.
16 Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne - a o čo viac tebe - i podľa tela aj v Pánovi.
17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého.
18 A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj.
19 Ja, Pavol - píšem vlastnou rukou -, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého.
20 Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi.
21 Píšem ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím.
22 A zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že pre vaše modlitby dostanete mňa ako dar.
23 pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi,
24 Marek, Aristarchus, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci.
25 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom.
