Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 15
1 Pán mi povedal: "Keby Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, moja duša nie je pre tento ľud. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu!
2 A ak sa ťa opýtajú: "Kdeže pôjdeme?" odpovieš im: Toto hovorí Pán: Kto je pre smrť, na smrť, kto je pre meč, pod meč, kto je pre hlad, na hlad, kto je pre zajatie, do zajatia.
3 Štyri pokolenia vzbudím proti nim - hovorí Pán: meč, aby zabíjal, psy, aby vláčili, vtáky nebies a zverinu zeme, aby žrali a ničili.
4 A urobím ich postrachom všetkých kráľovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, kráľa júdskeho, pre to, čo robil v Jeruzaleme.
5 Nuž, ktože sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? A ktože ťa bude ľutovať? Kto sa u teba ohlási spýtať sa: "Ako sa máš?"
6 Ty si ma odvrhol, hovorí Pán, chrbát si mi ukázal, nuž vystrel som proti tebe ruku a zničím ťa, zunoval som zľutúvať sa.
7 Budem ich viať vejačkou v bránach krajiny, zbavím detí, znivočím svoj ľud: nevrátili sa zo svojich ciest.
8 Mám u nich viac vdov, ako je piesku v mori, proti matkám mladíkov privediem ničiteľa na pravé poludnie, znenazdajky na nich uvalím hrôzu a zdesenie.
9 Sedemnásobná rodička uvädla, vydýchla dušu ešte za dňa jej zašlo slnko, zahanbená je a potupená. Čo zvýši z nich, to vydám meču pred ich nepriateľmi," hovorí Pán.
10 Beda mi, mať moja, že si ma zrodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku, jednako ma preklínajú všetci.
11 Nech je tak, Pane, slúžil som ti dobre a naliehal som na teba v čase nešťastia a v čase úzkosti aj za nepriateľa.
12 Či sa zlomí železo, železo zo severu a kov?
13 ("Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy a na celom tvojom území.
14 A urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil môj hnev a blčí proti vám.")
15 Ty to vieš, Pane, pamätaj na mňa, navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu.
16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.
17 Nevysedávam v krúžku rozosmiatych, aby som plesal... Po tvojej ruke sedím osamelý, lebo si ma naplnil nevôľou.
18 Prečo je moja bolesť bez konca a moja rana nevyliečiteľná, nechce sa zahojiť? Azda si mi klamným potokom, na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?
19 Preto takto hovorí Pán: "Ak sa obrátiš, obrátim ťa, budeš stáť predo mnou; ale oddelíš vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Nech sa títo obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!
20 Urobím ťa pre tento ľud pevným múrom kovovým; budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja, aby som ťa spasil a oslobodil, hovorí Pán.
21 Vyslobodím ťa z rúk zločincov a vykúpim z moci násilníkov."
