Hľadaný výraz: Iz 53-54; 2 Sol 3; Jób 13-14;
Kniha Jób, 13. kapitola
1 Hľa, moje oko všetko toto videlo i ucho moje čulo, vnímalo.
2 Nuž čo viete vy, to ja poznám takisto, nie som od vás nijako podlejší.
3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a pred Bohom sa chcem obhájiť.
4 Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.
5 Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli, to za múdrosť by sa vám rátalo.
6 Len počúvajte perí mojich výčitky a úst mojich čujte žalobu!
7 To namiesto Boha hovoríte luhárstva a miesto neho lesti vravíte?
8 Chcete sa postaviť na jeho stranu a zástupcami Boha chcete byť?
9 To dobre bude, keď sa o vás presvedčí, že jak ľudí klamú, tak ho klamete?
10 On vás isto stihne trestom veľmi prísnym, ak tajne komu stranu držíte.
11 Nedesí vás jeho velebnosť a hrôza z neho nezachváti vás?
12 Tie vaše reči nie sú hádam z popola a nie sú z hliny vaše pevnosti?
13 Nuž mlčte trochu, by som mohol aj ja hovoriť, nech potom príde na mňa čokoľvek!
14 Však svoje telo držím medzi zubmi a svoju dušu na dlaň kladiem si.
15 Ak znivočí ma, ani sa nezachviem, len nech si pred ním poviem svoje.
16 To bude potom moja spása, veď nemá prístup k nemu darebák.
17 Tak počúvajte moje slovo a v ušiach vašich nech je výklad môj!
18 Pripravil som sa na súd a som presvedčený, že ja v práve som.
19 Kto sa teda chce pravotiť so mnou? Lebo potom zmĺknem a zahyniem...!
20 Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem:
21 Odtiahni odo mňa svoju ruku a hrôza z teba nech ma nedesí!
22 A zavolaj ma, budem ti odpovedať, alebo ja budem hovoriť a ty mi odpovieš.
23 Koľko mám pokleskov a hriechov? Tak moje viny, hriechy oznám mi!
24 Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?
25 Či desiť chceš lístok vetrom zmietaný a za slamkou suchou sa naháňať? -
26 že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti,
27 že moje nohy zatváraš do klady, všetky moje kroky strážiš bedlivo a nôh mi stopy skúmaš pozorne?
28 Rozpadá sa ako hniloba nejaká, jak šaty, čo ich mole vyžerú.
Kniha Jób, 14. kapitola
1 Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
2 jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
3 Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
4 Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver'.
5 Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
6 Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.
7 Veď aj strom nádej máva a mládnik jeho skazu nevezme.
8 Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie,
9 povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie.
10 No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú?
11 Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom,
12 tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku.
13 Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa!
14 Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena.
15 Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk.
16 Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
17 Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš.
18 Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;
19 tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.
20 Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.
21 Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.
22 A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len."
Kniha proroka Izaiáša, 53. kapitola
1 Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno?
2 Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.
3 Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
4 Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.
5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.
6 Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.
7 Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
8 Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.
9 So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.
10 Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením... Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.
11 Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy.
12 Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.
Kniha proroka Izaiáša, 54. kapitola
1 Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej - hovorí Pán.
2 Rozšír priestor svojho stanu, kože obydlia si roztiahni, nezužuj, predlžuj svoje povrazy a svoje kolíky upevňuj!
3 Veď doprava i doľava prerazíš, tvoje potomstvo zvládne národy a spustnuté mestá obsadí.
4 Nebojže sa, veď nebudeš zahanbená, a nepýr sa, veď nebudeš potupená! Áno, zabudneš hanbu mladosti, na potupu svojho vdovstva si nespomenieš viac.
5 Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ Pán zástupov je jeho meno, vykupiteľom Svätý Izraelov, Bohom celej zeme sa nazýva.
6 Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? - hovorí tvoj Boh.
7 Na krátku chvíľu som ťa opustil a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.
8 V návale hnevu som schoval svoju tvár nakrátko pred tebou, večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval, hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.
9 Je mi to ako v dňoch Noema: ako som sa zaprisahal, že viac nezalejú zem vody Noema, tak som sa zaprisahal, že sa nebudem hnevať na teba a že ťa nebudem karhať.
10 Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán, tvoj zľutovník.
11 Biedny, zmietaný, bezútešný! Hľa, ja ti položím z drahokamu základy a tvoju podstavbu zo zafíru.
12 Tvoju obrubu urobím z rubínu, tvoje brány z karbunkulu a tvoje hranice zo vzácnych kameňov.
13 Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána, vo veľkom pokoji budú tvoje dietky.
14 Budeš upevnený v spravodlivosti, vzdialený od utláčania - báť sa nebudeš - aj od hrôzy - veď sa ťa nezmocní.
15 Ak ťa napadnú, to nie je odo mňa, kto s tebou bojuje, padne proti tebe.
16 Hľa, ja som stvoril majstra, čo rozduchuje uhlie v ohni a svojím remeslom vyrába zbrane, ja som stvoril aj zhubcu, čo ničí.
17 Nijaká zbraň, kovaná na teba, sa nepodarí a každý jazyk, čo sa proti tebe zdvihne na súde, usvedčíš. To je údel sluhov Pánových a ich spravodlivosť u mňa - hovorí Pán.
Druhý list Solúnčanom, 3. kapitola
1 Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak, ako u vás,
2 a aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí; lebo nie všetci veria.
3 Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým.
4 Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme.
5 Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.
6 Bratia, prikazujeme vám v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, nie podľa učenia, ktoré prijal od nás.
7 Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne,
8 ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu.
9 Nie že by sme na to nemali právo, ale chceli sme vám seba dať za vzor, aby ste nás napodobňovali.
10 Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje.
11 Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami.
12 Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.
13 Ale vy, bratia, neochabujte v konaní dobra.
14 Ak niekto neposlúchne naše slovo v liste, toho si poznačte a nestýkajte sa s ním, nech sa zahanbí.
15 No za nepriateľa ho nepovažujte, ale napomínajte ho ako brata.
16 Sám Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade. Pán nech je s vami všetkými.
17 Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav, ktorý je znakom v každom liste; takto píšem.
18 Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.
