Hľadaný výraz: Iz 43-44; 1 Sol 3; Jób 3-4;
Kniha Jób, 3. kapitola
1 Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň:
2 Takto bedákal:
3 Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: "Chlapca počala!"
4 Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo!
5 Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia!
6 Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel!
7 Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný!
8 A bodaj by ju zaklínači prekliali, hoc krokodíla schopní vydráždiť.
9 Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku, by na lúč svetla darmo čakala, ba ani zora (čo) by jej nevzišla!
10 Veď neprimkla mi brány z lona matere a spred očí mi biedy neskryla!
11 Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!
12 Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?!
13 Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal, a odpočinok, keby som bol usnul
14 tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali;
15 s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili.
16 Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!
17 Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;
18 aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac.
19 Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je.
20 Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?!
21 Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú;
22 jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob.
23 Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil?
24 Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie,
25 bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.
26 Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie..."
Kniha Jób, 4. kapitola
1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2 "Možno s tebou hovoriť? Veď skleslý si! Kto však mohol by sa zdržať slova?
3 Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky,
4 posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych.
5 Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený.
6 Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa?
7 Len si spomeň: Nevinný var' zhynul? A či dobrí vyhubení boli?
8 Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich zožnú aj.
9 Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.
10 Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), zuby ich levíčat sa vylámu.
11 Lev hynie, keď nieto koristi mladé levíčatá sa rozpŕchnu.
12 Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi...
13 Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.
14 Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.
15 A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.
16 Zastal... Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:
17 "Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?"
18 Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
19 tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.
20 Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.
21 Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.
Kniha proroka Izaiáša, 43. kapitola
1 Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: "Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj.
2 Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.
3 Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ. Egypt dám ako výkupné za teba, Kuš a Sábu namiesto teba.
4 Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život.
5 Neboj sa, veď som s tebou ja, od východu privediem tvoje potomstvo a od západu ťa zhromaždím.
6 Severu poviem: "Vydaj!" - a juhu: "Nezdržiavaj!" - priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry od končín zeme,
7 všetkých, čo sa mojím menom zvú a ktorých som na svoju slávu stvoril, vytvoril a urobil.
8 Vyveď von ľud slepý, hoci majú oči, a hluchý, hoci majú uši.
9 Nech sa zídu všetci pohania a zhromaždia sa národy! Kto z nich toto zvestuje? Veci predošlé nech nám oznámia, nech si postavia svedkov a vyhrajú spor, nech počujú a nech povedia: "Pravda!"
10 Vy ste mi svedkami - hovorí Pán - a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude.
11 Ja, ja som Pán a okrem mňa niet spasiteľa.
12 Ja som predzvestoval, spasil a oznámil a cudzieho u vás nebolo, nuž vy ste mi svedkami - hovorí Pán - ja som však Boh,
13 aj odteraz ním budem a z mojej ruky nevytrhne nik; čo urobím, kto to odčiní?"
14 Toto hovorí Pán, váš vykupiteľ, Svätý Izraela: "Pošlem pre vás do Babylonu a vyženiem všetkých ako utečencov, i Chaldejcov do pyšných lodí.
15 Ja som Jahve, váš Svätý, Izraelov tvorca, váš kráľ."
16 Toto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník;
17 ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov... - ležia spolu, nevstanú, dotleli, zhasli ako knôt - :
18 "Nespomínajte udalosti dávne, o veciach predošlých neuvažujte.
19 Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.
20 Bude ma chváliť poľná zver, šakaly a pštrosy, lebo som dal vodu na púšti, rieky na pustatine, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.
21 Ľud, ktorý som si utvoril, bude ohlasovať moju chválu.
22 Nevzýval si ma, Jakub, netrápil si sa o mňa, Izrael.
23 Neprinášal si mi obetné baránky, svojimi žertvami si ma neuctieval. Neobťažoval som ťa darmi a netrápil som ťa tymianom.
24 Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro, tukom svojich žertiev si ma neopájal, lež obťažoval si ma svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi neprávosťami.
25 Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti.
26 Pripomeň mi, súďme sa spolu, hovor ty, aby si vyhral spor.
27 Tvoj prvý otec zhrešil, tvoji tlmočníci ma zradili.
28 Preto som znesvätil sväté kniežatá, Jakuba som dal do kliatby a Izrael na potupu."
Kniha proroka Izaiáša, 44. kapitola
1 A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj, Izrael, ktorého som vyvolil.
2 Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti: "Neboj sa, sluha môj, Jakub, miláčik, ktorého som si vyvolil!
3 Veď rozlejem vody na to, čo je smädné, a riavy na vyschnutú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo, svoje požehnanie na tvoje vetvy.
4 I budú rásť uprostred zelene ako vŕby pri potokoch vôd.
5 Tento hovorí: "Pánov som" a tamten volá v mene Jakuba, tento si píše: "Pánov" na ruku a menom Izraela sa nazýva."
6 Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: "Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha.
7 Kto je ako ja, nech stojí a nech volá, nech to oznámi, nech mi to predloží! Kto zvestúva oddávna budúcnosť? - A to, čo má prísť, nech nám oznámia!
8 Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám."
9 Tvorcovia modiel sú ničomní všetci a ich miláčikovia neprospejú. Ich svedkovia nič nevidia a nič nezvedia, aby sa zahanbili.
10 Kto urobil boha a ulial sochu, aby mu neprospela?
11 Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe a umelci, tí sú iba z ľudí. Nech sa zídu všetci, nech sa postavia, budú sa triasť a hanbiť zároveň.
12 Majster železa ostrí dláto a pracuje uhlím, stvárňuje kladivami, utvára svojím mocným ramenom. Ak vyhladne, vysilí sa, ak nepije vodu, omdlie.
13 Majster dreva rozťahuje mieru a zakresľuje rydlom, vypracúva kresačkou a obkresľuje kružidlom; i urobí z toho obraz muža, ako skvost človeka, čo má bývať v dome.
14 Vytne si cédre, vezme haštru a dub, vyberie si v stromoví hory; zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.
15 A bude človeku na palivo, vezme z neho a zohreje sa, áno, zapáli a napečie chleba, aj boha z neho spraví a klania sa mu, urobí modlu a korí sa jej.
16 Polovičku spáli v ohni, pri polovičke požíva mäso, pečienku pečie a nasýti sa, aj sa zohreje a povie: "Ej, ale som sa zohrial, cítim oheň!"
17 A zvyšok spracuje na boha, modlu, korí sa mu a poklonkuje, modlí sa k nemu a vraví: "Vysloboď ma, veď si mi bohom!"
18 Nevedia a nechápu, lebo majú zaslepené oči, že nevidia a ich srdcia nechápu.
19 Nepremieta si v srdci, nevie a neuvažuje takto: "Polovicu z neho som spálil v ohni, hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba, upiekol som mäso a nasýtil som sa; a zo zvyšku mám spraviť ohavu? Polenu dreva sa mám koriť?"
20 Pasie sa na popole, zblúdilo mu srdce, zvádza ho, ale on si nezachráni dušu a nepovie: "Či nemám lož v pravici?"
21 Spomínaj na to, Jakub, Izrael, veď si mojím slohom, stvoril som ťa, ty si mojím sluhom, Izrael, nezabudnem na teba.
22 Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.
23 Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil; jasajte, hlbiny zeme, plesaním zaznejte, vrchy, les a všetko stromovie v ňom, pretože Pán vykúpil Jakuba, preslavuje sa na Izraelovi.
24 Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil a ktorý ťa formoval od materského lona: "Ja som Pán, čo som všetko stvoril, nebesá som sám roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou.
25 Ničím znamenia veštcov a hádačov šialencami spravím, mudrcov nazad zavraciam a ich múdrosť mením v nerozum.
26 Uplatňujem slovo svojho sluhu a plán svojich poslov spĺňam. Vravím Jeruzalemu: "Buď obývaný!" - a mestám Júdska: "Buďte zbudované!" - a jeho zrúcaniny postavím.
27 Hlbine hovorím: "Vyschni!" - a tvoje rieky vysuším.
28 Kýrovi vravím: "Môj pastier, splníš každú moju žiadosť." On povie Jeruzalemu: "Zbuduj sa!" a chrámu: "Buď založený!"
Prvý list Solúnčanom, 3. kapitola
1 Preto keď sme to už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami,
2 a poslali sme Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka na Kristovom evanjeliu, aby vás utvrdil a povzbudil vo viere,
3 aby sa nik neplašil v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.
4 Lebo aj keď sme boli u vás, predpovedali sme vám, že prídu na nás súženia; aj sa tak stalo, ako viete.
5 Preto keď som to ani ja už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nepokúšal pokušiteľ a naša námaha nevyšla nazmar.
6 Teraz, keď k nám od vás prišiel Timotej a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske a že si na nás stále po dobrom spomínate a túžite nás vidieť ako aj my vás,
7 potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru.
8 Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi.
9 Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom?
10 Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.
11 Nech sám Boh, náš Otec, a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám.
12 A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám.
13 Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.
