Kniha proroka Izaiáša - kapitola 44
1 A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj, Izrael, ktorého som vyvolil.
2 Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti: "Neboj sa, sluha môj, Jakub, miláčik, ktorého som si vyvolil!
3 Veď rozlejem vody na to, čo je smädné, a riavy na vyschnutú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo, svoje požehnanie na tvoje vetvy.
4 I budú rásť uprostred zelene ako vŕby pri potokoch vôd.
5 Tento hovorí: "Pánov som" a tamten volá v mene Jakuba, tento si píše: "Pánov" na ruku a menom Izraela sa nazýva."
6 Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: "Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha.
7 Kto je ako ja, nech stojí a nech volá, nech to oznámi, nech mi to predloží! Kto zvestúva oddávna budúcnosť? - A to, čo má prísť, nech nám oznámia!
8 Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám."
9 Tvorcovia modiel sú ničomní všetci a ich miláčikovia neprospejú. Ich svedkovia nič nevidia a nič nezvedia, aby sa zahanbili.
10 Kto urobil boha a ulial sochu, aby mu neprospela?
11 Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe a umelci, tí sú iba z ľudí. Nech sa zídu všetci, nech sa postavia, budú sa triasť a hanbiť zároveň.
12 Majster železa ostrí dláto a pracuje uhlím, stvárňuje kladivami, utvára svojím mocným ramenom. Ak vyhladne, vysilí sa, ak nepije vodu, omdlie.
13 Majster dreva rozťahuje mieru a zakresľuje rydlom, vypracúva kresačkou a obkresľuje kružidlom; i urobí z toho obraz muža, ako skvost človeka, čo má bývať v dome.
14 Vytne si cédre, vezme haštru a dub, vyberie si v stromoví hory; zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.
15 A bude človeku na palivo, vezme z neho a zohreje sa, áno, zapáli a napečie chleba, aj boha z neho spraví a klania sa mu, urobí modlu a korí sa jej.
16 Polovičku spáli v ohni, pri polovičke požíva mäso, pečienku pečie a nasýti sa, aj sa zohreje a povie: "Ej, ale som sa zohrial, cítim oheň!"
17 A zvyšok spracuje na boha, modlu, korí sa mu a poklonkuje, modlí sa k nemu a vraví: "Vysloboď ma, veď si mi bohom!"
18 Nevedia a nechápu, lebo majú zaslepené oči, že nevidia a ich srdcia nechápu.
19 Nepremieta si v srdci, nevie a neuvažuje takto: "Polovicu z neho som spálil v ohni, hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba, upiekol som mäso a nasýtil som sa; a zo zvyšku mám spraviť ohavu? Polenu dreva sa mám koriť?"
20 Pasie sa na popole, zblúdilo mu srdce, zvádza ho, ale on si nezachráni dušu a nepovie: "Či nemám lož v pravici?"
21 Spomínaj na to, Jakub, Izrael, veď si mojím slohom, stvoril som ťa, ty si mojím sluhom, Izrael, nezabudnem na teba.
22 Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.
23 Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil; jasajte, hlbiny zeme, plesaním zaznejte, vrchy, les a všetko stromovie v ňom, pretože Pán vykúpil Jakuba, preslavuje sa na Izraelovi.
24 Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil a ktorý ťa formoval od materského lona: "Ja som Pán, čo som všetko stvoril, nebesá som sám roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou.
25 Ničím znamenia veštcov a hádačov šialencami spravím, mudrcov nazad zavraciam a ich múdrosť mením v nerozum.
26 Uplatňujem slovo svojho sluhu a plán svojich poslov spĺňam. Vravím Jeruzalemu: "Buď obývaný!" - a mestám Júdska: "Buďte zbudované!" - a jeho zrúcaniny postavím.
27 Hlbine hovorím: "Vyschni!" - a tvoje rieky vysuším.
28 Kýrovi vravím: "Môj pastier, splníš každú moju žiadosť." On povie Jeruzalemu: "Zbuduj sa!" a chrámu: "Buď založený!"
