Prvý list Solúnčanom - kapitola 3
1 Preto keď sme to už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami,
2 a poslali sme Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka na Kristovom evanjeliu, aby vás utvrdil a povzbudil vo viere,
3 aby sa nik neplašil v týchto súženiach; veď sami viete, že je to náš údel.
4 Lebo aj keď sme boli u vás, predpovedali sme vám, že prídu na nás súženia; aj sa tak stalo, ako viete.
5 Preto keď som to ani ja už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som zvedel o vašej viere, či vás azda nepokúšal pokušiteľ a naša námaha nevyšla nazmar.
6 Teraz, keď k nám od vás prišiel Timotej a priniesol nám dobrú zvesť o vašej viere a láske a že si na nás stále po dobrom spomínate a túžite nás vidieť ako aj my vás,
7 potešili sme sa z vás, bratia, popri všetkej našej núdzi a súžení, pre vašu vieru.
8 Lebo teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi.
9 Ale akú vďaku môžeme vzdať Bohu za vás, za všetku tú radosť, ktorú z vás máme pred svojím Bohom?
10 Vo dne v noci sa vrúcne modlíme, aby sme mohli uzrieť vašu tvár a doplniť to, čo ešte chýba vašej viere.
11 Nech sám Boh, náš Otec, a náš Pán Ježiš upravia našu cestu k vám.
12 A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám.
13 Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.
