Hľadaný výraz: Iz 21-22; Flp 1; 1 Mach 13-14;
Kniha proroka Izaiáša, 21. kapitola
1 Výrok nad morskou púšťou: Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom, tak príde z púšte; z hroznej krajiny.
2 Bolo mi zjavené kruté videnie: Lupič lúpi, ničiteľ ničí. "Hor' sa, Elam! Zvieraj, Méd! Všetkej ich kviľbe koniec urobím."
3 Preto sú moje bedrá plné hrôzy, schvátili ma bôle sťa bôle rodičky, zronený som, keď to čujem, zmätený som, keď to vidím.
4 Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy, súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.
5 Prestrú stôl, postavia hliadku, jedia a pijú. "Hore, kniežatá, mažte štít!"
6 Lebo takto mi hovoril Pán: "Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!
7 Ak uvidí jazdcov, dvojice koní, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách, nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!"
8 I zvolal: "Vidím. Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále, na svojej stráži ja stojím celú noc:
9 Hľa, idú jazdci, dvojice koní." I ozve sa a hovorí: "Padol, padol Babylon, všetky sošky jeho bohov roztrieskal na zemi."
10 Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud, čo som počul od Pána zástupov, Boha Izraela, to som vám oznámil.
11 Výrok nad Dumou (Edomskom): Volá ku mne zo Seiru: "Strážca, ako je s nocou? Strážca, čo s nocou?"
12 Strážca povedal: "Príde ráno, ale aj noc. Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa, vráťte sa znovu!"
13 Výrok nad Arábiou: V kružine púšte nocujte, karavány dedanské!
14 V ústrety smädnému doneste vodu, obyvatelia krajiny Tema, choďte ubehlíkom naproti s chlebom!
15 Lebo ušli pred mečom, pred vytaseným mečom a pred natiahnutou kušou, pred ťažkým bojom.
16 Lebo takto hovorí Pán ku mne: "Ešte za rok, ako rok žoldniera, a zahynie všetka sláva Kedaru,
17 zvyšok z počtu lukov hrdinských synov Kedaru bude malý," lebo to riekol Pán, Boh Izraela.
Kniha proroka Izaiáša, 22. kapitola
1 Výrok nad Údolím videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,
2 plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce? Tvoji zomrelí nepomreli mečom.
3 Všetci tvoji vodcovia razom utiekli ukrutne spútaní, všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní, utiekli ďaleko.
4 Preto hovorím: "Odvráťte sa odo mňa! Horko zaplačem. Nesnažte sa potešiť ma nad skazou dcéry môjho ľudu!"
5 Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia drží Pán, Jahve zástupov. V Údolí videnia podkopávajú múr a krik je proti hore.
6 Elam zdvihol tulec; na vozoch ľudia, jazdci, a Qír obnažil štít.
7 Tvoje krásne údolia sú plné vozov a jazdci sa pevne postavili k bráne.
8 Odňal závoj Júdovi; v ten deň si hľadel na zbrojnicu Lesného domu.
9 Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín, zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,
10 sčitujete domy Jeruzalema, rúcate domy na opevnenie múrov
11 a robíte struhu medzi dvoma múrmi vodám starého rybníka. Nepozriete však na toho, ktorý to urobil, a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.
12 A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň: "Plačte a nariekajte, ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!"
13 Ale, hľa, plesanie a radosť, zabíjajú statok a režú ovce, jedia mäso a pijú víno: "Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!"
14 I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov: "Veru vám nebude odpustený tento hriech, pokiaľ neumriete" - hovorí Pán, Jahve zástupov.
15 Toto hovorí Pán, Jahve zástupov: Choďže k tomu úradníkovi, k Sobnovi, správcovi domu:
16 "Čože tu máš a kohože tu máš, že si si tu vytesal hrob?" Vysoko vytesal svoj hrob, v skale si vydlabal príbytok.
17 Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák, a pevne ťa zohne,
18 silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta do šírošírej krajiny. Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy, ty hanba domu tvojho pána!
19 Odstránim ťa z tvojho miesta a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.
20 V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, syna Helkiáša,
21 a oblečiem ho do tvojho rúcha, opášem ho tvojím pásom a dám mu do rúk tvoju moc. I bude otcom obyvateľom Jeruzalema a Júdovmu domu.
22 Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.
23 Osadím ho ako kôl na pevnom mieste, že bude slávnym trónom domu svojho otca.
24 Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy.
25 V ten deň - hovorí Pán zástupov - vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste, vyvalí sa a padne, i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom, lebo to vyriekol Pán."
Prvá kniha Machabejcov, 13. kapitola
1 Šimon sa dopočul, že Tryfon zhromaždil veľké vojsko aby mohol vtrhnúť do Júdskej krajiny a zničiť ju.
2 Pritom pozoroval úzkosť a strach ľudu. Preto sa vybral do Jeruzalema a zvolal tábor ľudu.
3 Povzbudzoval ich a vravel: "Sami viete, čo sme vykonali za Zákon a svätyňu ja, moji bratia a dom môjho otca a tiež aké boje a úzkosti sme preto prestáli.
4 Všetci moji bratia zahynuli za Izrael. Len sám som zostal.
5 Kiež je ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Seba nepokladám za cennejšieho, ako (boli) moji bratia.
6 Budem sa pomstiť za svoj ľud, za svätyňu za naše manželky a deti, lebo všetci pohania sa spolčili z nenávisti, aby nás zničili."
7 Keď ľud počul tieto slová, prebudil sa v jeho srdci niekdajší zápal
8 a odpovedali hlasitým zvolaním: "Ty si náš vodca miesto Júdu a tvojho brata Jonatána!
9 Veď náš boj! Urobíme všetko, čokoľvek nám rozkážeš."
10 Pozbieral všetkých bojaschopných mužov, postaral sa, aby boli rýchle dokončené múry Jeruzalema, a vôkol ho opevnil.
11 Do Joppe poslal Jonatána, syna Absalomovho, a s ním dostatočné vojsko; on vyhnal tamojšie osadenstvo a natrvalo tam ostal.
12 Tryfon medzitým odtiahol s veľkým vojskom od Ptolemaidy, aby vtrhol do júdskej krajiny; zajatého Jonatána mal so sebou.
13 Šimon sa utáboril v Adide na okraji roviny.
14 Keď sa Tryfon dozvedel, že Šimon nastúpil na miesto svojho brata Jonatána a že sa chce s ním pustiť do boja, odkázal mu po posloch:
15 "Tvojho brata Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici zo zverených mu úradov.
16 Pošli sto talentov striebra a dvoch jeho synov ako rukojemníkov - aby od nás neodpadol po prepustení -, a prepustíme ho."
17 Šimon spoznal, že s ním rozprávajú ľstivo, predsa však nariadil poslať striebro a chlapcov, aby neupadol do veľkej nenávisti u ľudu.
18 Veď by povedali: "Len preto zahynul, lebo som mu neposlal striebro a chlapcov."
19 Poslal teda chlapcov a sto talentov. Ale on nedodržal slovo a Jonatána neprepustil.
20 Potom sa Tryfon vydal na pochod, aby vtrhol do krajiny a zničil ju. Tiahol okľukou do Adory. Ale Šimon mu bol so svojím vojskom stále v boku po celej ceste, kade tiahol.
21 Hradná posádka vyslala k Tryfonovi poslov, ktorí ho mali pohnúť k tomu, aby k nim čím skôr prišiel cez púšť a poslal im potravu.
22 Tryfon sa už aj pripravil na cestu s celou svojou jazdou; lenže v noci napadlo veľmi veľa snehu, takže sa pre sneh nemohol dať na pochod. Preto odtiahol a vybral sa do Galaádu.
23 Keď sa priblížil k Baskame, zabil Jonatána a tam ho aj pochovali.
24 Potom sa Tryfon obrátil a odtiahol do svojej krajiny.
25 Šimon dal priniesť kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Modeine, meste svojich otcov.
26 Všetci Izraeliti ho oplakávali veľkým plačom a žialili za ním mnoho dní.
27 Šimon vybudoval nad hrobom svojho, otca a svojich bratov vysoký a zďaleka viditeľný náhrobník z kameňa hladeného spredu i zozadu.
28 Naň postavil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, totiž otcovi, matke a štyrom bratom.
29 K tomu ešte pristavil dookola veľké stĺpy. Na stĺpy dal pripevniť zbroj na večnú pamiatku a vedľa zbroje vytesať lode, aby ich mohli vidieť všetci, čo sa plavili po mori.
30 Taký je hrob, ktorý urobil v Modeine, a stojí až podnes.
31 Tryfon zaobchádzal s mladým kráľom Antiochom ľstivo a dal ho zabiť.
32 Stal sa miesto neho kráľom, položil si na hlavu korunu Ázie a narobil mnoho zla v krajine.
33 Šimon však vybudoval júdske pevnosti a vystrojil ich vysokými vežami, silnými múrmi, bránami a závorami. Tiež potravín uskladnil do pevností.
34 Potom Šimon vybral mužov a poslal ich ku kráľovi Demetriovi, aby urobil krajine nejakú úľavu; celé Tryfonovo počínanie bolo totiž iba lupičstvo.
35 Na túto prosbu vyslal kráľ Demetrius posolstvo a odpovedal mu listom tohto znenia:
36 "Kráľ Demetrius posiela Šimonovi, veľkňazovi a priateľovi kráľov, ako aj starším a židovskému národu pozdrav.
37 Zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali, sme prijali a hotoví sme uzavrieť s vami trvalý pokoj. Napíšeme tiež úradníkom, aby vám dali úľavu na poplatkoch.
38 Úľavy, ktoré sme vám udelili, zostávajú v platnosti. Takisto si podržíte aj pevnosti, ktoré ste si vybudovali.
39 Odpúšťame vám nedopatrenia a chyby (učinené) až podnes; priam tak korunu, ktorú dlhujete. Ak ešte vyberali aj v Jeruzaleme nejaký iný poplatok, už ho nebudú odvádzať.
40 Ak sa prihlásia niektorí schopní z vás na našu osobnú stráž, môžu byť pribratí. Kiež panuje medzi nami pokoj!"
41 Tak bolo roku stosedemdesiateho sňaté jarmo pohanov z Izraela.
42 A židovský národ začal písať v listinách a zmluvách: "V prvom roku Šimona, veľkého židovského veľkňaza, vojvodcu a kniežaťa."
43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil dobývací stroj a prisunul ho až k mestu. Udrel ním na jednu vežu a dobyl ju.
44 Vojaci, ktorí boli v dobývacom stroji, vyrazili do mesta, v ktorom nastalo veľké vzrušenie.
45 Obyvatelia mesta vystúpili so ženami a deťmi na múr, roztrhli si odev, hlasite kričali, žiadali Šimona, aby im podal pravicu,
46 a volali: "Nezaobchádzaj s nami podľa našich zlých skutkov, ale podľa svojho milosrdenstva!"
47 Šimon sa dal uzmieriť a prestal proti nim bojovať. Predsa ich však vyhnal z mesta, dal vyčistiť domy, v ktorých boli modly, a až potom vtiahol do neho za hlaholu žalmov a chválospevov.
48 Odstránil z neho každú (modlársku) nečistotu, osadil tam Zákonu oddaných mužov, opevnil ho a postavil si v ňom dom.
49 Medzitým bol obyvateľom jeruzalemského hradu znemožnený akýkoľvek styk krajinou aj každý nákup a predaj. Preto mali veľký nedostatok a dosť z nich zahynulo hladom.
50 Tu volali k Šimonovi, aby si mohli s ním podať pravicu; i podal im ju. Ale vyhnal ich odtiaľ a očistil hrad od (modlárskych) poškvŕn.
51 Vošli do neho dvadsiateho tretieho dňa druhého mesiaca stosedemdesiateho prvého roku s chválospevom a s palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, so spevmi a piesňami, pretože bol z Izraela vyhubený úhlavný nepriateľ.
52 A nariadil, aby bol tento deň slávený každoročne s veselosťou.
53 Opevnil chrámový vrch vedľa hradu a býval tam so svojimi.
54 Keď videl Šimon, že jeho syn Ján je udatný muž, ustanovil ho za hlavného veliteľa všetkých oddielov a býval v Gazare.
Prvá kniha Machabejcov, 14. kapitola
1 V stosedemdesiatom druhom roku zhromaždil kráľ Demetrius svoje vojská a tiahol do Médie, aby tam získal posilu do boja proti Tryfonovi.
2 Keď sa však Arsakes, kráľ Perzie a Médie, dopočul, že Demetrius vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich vojvodcov, aby ho zajal živého.
3 On aj vytiahol, porazil Demetriovo vojsko, zajal ho a priviedol k Arsakovi, ktorý ho uväznil. Chválospev na Šimona
4 Za Šimonovho života malo Júdsko pokoj. Vyhľadával blaho svojho ľudu, tešili sa jeho moci po všetky dni jeho slávy.
5 Popri všetkej svojej sláve dobyl ešte prístav Joppe; tak otvoril prístup k morským ostrovom.
6 Rozšíril kraj svojho ľudu a zmocnil sa krajiny.
7 Nahromadil si veľa zajatcov a bol pánom nad Gazarou, Betsurou a hradom. Odstránil z neho nečistoty a nebolo toho, kto by sa mu vzoprel.
8 V pokoji obrábali zem a zem vydávala svoje plody, stromy na rovinách svoje ovocie.
9 Starší vysedávali na uliciach, všetci pretriasali šťastie v krajine, mládenci sa vyobliekali do nádhery vojnového rúcha.
10 Mestám obstarával potraviny, vybudoval z nich opevnené bašty. Takto bolo jeho meno spomínané v sláve po samý kraj zeme.
11 Rozostrel pokoj nad krajinou, veľká radosť vládla v Izraeli.
12 Každý mohol sedieť pod svojím viničom alebo figovníkom a veru nebolo, kto by ich bol ľakal.
13 Nenašiel sa nik v krajine kto by bol proti nim viedol vojnu, králi boli v tých dňoch poničení.
14 Podvihol všetkých zakríknutých svojho ľudu, vyhľadával Zákon, vykynožil každého, či bol zradca a či zlosyn.
15 Svätyni dodal lesku a tiež rozmnožil riad chrámu.
16 Zvesť o Jonatánovej smrti vyvolala v Ríme, ba aj v Sparte veľký zármutok.
17 Ale keď sa dopočuli, že sa miesto neho stal veľkňazom jeho brat Šimon a že drží v moci krajinu a jej mestá,
18 písali mu na medených doskách, aby obnovili priateľstvo a spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom.
19 Prípis prečítali na zhromaždení ľudu v Jeruzaleme. Toto je osnova listu, ktorý poslali Sparťania:
20 "Vládcovia Sparťanov a ich mesto posielajú veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom, pozdrav.
21 Vyslanci, poslaní k nášmu národu, zvestovali nám o vašej sláve a cti a tešili sme sa z ich príchodu.
22 Ich vyhlásenie sme zapísali do uznesenia ľudu takto: "Prišiel k nám Numenius, syn Antiochov, a Antipater, syn Jasonov, židovskí vyslanci, aby s nami obnovili priateľskú zmluvu.
23 Ľud sa uzniesol, že prijme tých mužov okázale a že dá odpis ich správy vložiť do zvláštnych kníh, aby bol na pamiatku národu Sparťanov. Odpis z toho sme poslali veľkňazovi Šimonovi."
24 Šimon poslal Numenia do Ríma s veľkým zlatým štítom v cene tisíc mín, aby s nimi obnovil spojenectvo.
25 Keď sa ľud dopočul o týchto udalostiach, zvolal: "Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom?
26 Veď on, jeho bratia a dom jeho otca odrazili hrdinským bojom nepriateľov Izraela a zaistili mu slobodu! Napísali to na medené dosky, ktoré povesili na stĺpy na Sionskom vrchu.
27 Osnova tohto nápisu je: "Osemnásteho dňa mesiaca elul, stosedemdesiateho druhého roku, v treťom roku veľkňaza Šimona, kniežaťa Božieho ľudu,
28 vo veľkom zhromaždení kňazov (a ľudu), predstavených národa a starších krajiny uzniesli sa na tomto: Pretože bývali v našej krajine časté vojny,
29 Šimon, syn Matatiáša, potomka Joaribových synov, ako aj jeho bratia vystavili sa nebezpečenstvu a odporovali nepriateľom národa, aby obstála ich svätyňa a Zákon. Tým získali svojmu národu veľkú slávu.
30 Jonatán zjednotil svoj národ a stal sa jeho veľkňazom, až bol priradený k svojmu ľudu.
31 Potom ich nepriatelia zamýšľali vtrhnúť do ich krajiny, aby ju spustošili a násilne siahli na ich svätyňu.
32 Vystúpil však Šimon a bojoval za svoj národ; vynaložil veľkú časť svojho majetku na vyzbrojenie vojsk svojho národa a na žold pre nich.
33 Opevnil júdske mestá, tiež Betsuru na júdskych hraniciach, kde prv bývali nepriateľskí ozbrojenci, a osadil tam júdske mužstvo ako posádku.
34 Opevnil aj Joppe pri mori, ďalej Gazaru na pohraničí Azotska, kde prv bývali nepriatelia, osadil tam Židov a zaopatril ich všetkým, čo bolo potrebné na ich uživenie.
35 Keď ľud videl Šimonove činy a slávu, ktorú sa usiloval získať svojmu národu, ustanovil ho za svojho vodcu a veľkňaza pre všetky tieto činy, pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud.
36 Za jeho dní sa podarilo vykynožiť jeho rukami pohanov z krajiny aj tých, čo boli v Dávidovom meste Jeruzaleme, kde si vybudovali hrad, z ktorého podnikali výpady, pričom dookola poškvrňovali svätyňu, a tak zasadzovali ťažký úder jej (posvätnej) čistote.
37 Postavil do neho židovskú posádku, opevnil ho pre obranu územia a mesta a zvýšil múry Jeruzalema.
38 Tak sa stalo, že mu kráľ Demetrius potvrdil veľkňazstvo,
39 urobil ho jedným zo svojich dôverníkov a vyznamenal ho vysokými poctami.
40 Rozchýrilo sa totiž, že Rimania vyhlásili Židov za priateľov, spojencov a bratov a že okázalo privítali Šimonových poslov.
41 Židia a kňazi sa teda uzniesli: Šimon má byť ich kniežaťom a veľkňazom navždy, kým nepovstane spoľahlivý prorok.
42 Nech je ich vojvodcom a nech má starosť o svätyňu! Nech ustanovuje dozorcov nad prácami, nad zemou, nad zbraňami a pevnosťami!
43 Nech má starosť o svätyňu; nech ho všetko poslúcha! Všetky listiny nech sú vystavované v jeho mene! Nech sa oblieka do purpuru a zlata!
44 Nikomu ani z ľudu, ani z kňazov nech nie je dovolené porušiť niektorý z týchto predpisov alebo sa vzpierať proti jeho nariadeniam, alebo bez jeho vedomia zvolávať zhromaždenia v krajine, obliekať sa do purpuru a užívať zlatú stuhu!
45 Kto by sa teda proti tomu previnil a niečo z toho zavrhol vystaví sa trestu."
46 Všetok ľud sa uzniesol, že priznáva Šimonovi uvedené výsady.
47 Šimon to prijal a vyhlásil, že je ochotný zastávať veľkňazstvo, byť vojvodcom a kniežaťom Židov a kňazov a vôbec byť predstaveným všetkým.
48 Nariadil, aby táto listina bola vyrytá do medených dosiek a vystavená na múre svätyne na viditeľnom mieste.
49 Odpis z nej dali uložiť do klenotnice, aby ju mali poruke Šimon a jeho synovia.
List Filipanom, 1. kapitola
1 Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom:
2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
3 Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem;
4 vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých,
5 za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz.
6 A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.
7 A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia.
8 Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša.
9 A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní,
10 aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň,
11 plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu. Pavlovo väznenie je na osoh evanjeliu -
12 Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu:
13 moje okovy sa stali známymi v Kristovi v celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými
14 a mnohí z bratov v Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo.
15 Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti;
16 títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia,
17 tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám.
18 Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť,
19 lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista.
20 Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou.
21 Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.
22 Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť.
23 Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie,
24 ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás.
25 A s istotou viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a radosť z viery,
26 aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Kristovi Ježišovi, keď zasa k vám prídem. Výzva na vytrvalosť -
27 Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som - či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený - počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia
28 a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha.
29 Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho
30 tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate. Flp
