Vyhľadávanie

Search

Potrebujete pomôcť s vyhľadávaním? Pozrite si pomocník.

Hľadaný výraz: Ex 3,1-4,31; Mt 26,1-30; Ž 19,1-6


Kniha Exodus, 3. kapitola

1 Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb.

2 Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára.

3 Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí."

4 Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: "Mojžiš, Mojžiš!" On odpovedal: "Tu som."

5 I hovoril mu: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!"

6 A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.

7 A Pán mu povedal: "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení.

8 Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov.

9 A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú.

10 Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!"

11 Tu Mojžiš povedal Bohu: "Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!"

12 On mu povedal: "Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu."

13 Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: "Boh vašich otcov ma poslal k vám." Oni sa budú pýtať: "Aké je jeho meno?" A čo im odpoviem?"

14 Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: "Ja-som" ma poslal k vám!"

15 A Boh Mojžišovi ešte povedal: "Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.

16 Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: "Zjavil sa mi Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, a povedal mi: Bedlivo som vás pozoroval, aj to, čo sa s vami dialo v Egypte.

17 Preto som sa rozhodol, že vás vyvediem z egyptského utrpenia do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom."

18 A oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: "Pán, Boh Hebrejov, nám prišiel v ústrety a teraz musíme ísť na tri dni cesty do púšte, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu."

19 Ja viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak pod silnou rukou.

20 Preto zdvihnem svoju ruku a budem biť Egypťanov všetkými svojimi zázrakmi, ktoré na nich vykonám. Potom vás prepustí.

21 A vzbudím tomuto ľudu priazeň v očiach Egypťanov, takže keď pôjdete preč, nedajú vám odísť naprázdno.

22 Ženy si vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajúcich zlaté a strieborné predmety a naložíte ich na svojich synov a na svoje dcéry, a tak vyplienite Egypt."

Kniha Exodus, 4. kapitola

1 Mojžiš namietal: "A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: "Nezjavil sa ti Pán!?"

2 Pán mu povedal: "Čo to máš v ruke?" On odvetil: "Palicu."

3 A on vravel: "Hoď ju na zem!" Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal.

4 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Načiahni ruku a chyť ho za chvost!" A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu.

5 "To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba."

6 A Pán mu hovoril ďalej: "Vlož si ruku do záňadria!" I vložil si ruku do záňadria a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh.

7 Potom mu povedal: "Opäť si vlož ruku do záňadria!" On opäť vložil ruku do svojho záňadria a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo.

8 "A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku.

9 A ak by neverili ani týmto dvom zázrakom a nepočúvali by tvoj hlas, potom vezmi trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na suchej zemi na krv."

10 Nato Mojžiš povedal Pánovi: "Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk."

11 Pán mu odvetil: "A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán?

12 A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!"

13 On však odpovedal: "Prosím, Pane, pošli niekoho iného!"

14 Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: "Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať.

15 Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť.

16 On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh.

17 Túto palicu si však zober do ruky, ňou budeš robiť zázraky!"

18 Tu Mojžiš šiel a vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: "Chcel by som ísť navštíviť svojich bratov v Egypte a pozrieť sa, či ešte žijú." Jetro odpovedal Mojžišovi: "Len choď v pokoji!"

19 A Pán povedal Mojžišovi ešte v Madiánsku: "Choď, vráť sa do Egypta, veď všetci, čo ti číhali na život, sú mŕtvi!"

20 Mojžiš vzal svoju ženu a svojich synov, vyložil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si však vzal Božiu palicu.

21 A pán mu ešte povedal: "Keďže sa vraciaš do Egypta, dávaj pozor, aby si urobil pred faraónom všetky tie zázraky, nad ktorými som ti dal moc. Ja však zatvrdím jeho srdce a on neprepustí ľud.

22 Potom povieš faraónovi: Toto hovorí Pán: "Izrael je môj prvorodený syn."

23 Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil! Ty si však odmietol prepustiť ho. Preto ja usmrtím tvojho prvorodeného syna."

24 Na ceste počas nočného oddychu sa však naň oboril Pán a chcel ho usmrtiť.

25 Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna a dotkla sa jeho nôh a povedala: "Ženíchom krvi si mi!"

26 Potom ho nechal, lebo povedala: "Ženíchom krvi si pre obriezku."

27 Pán hovoril aj Áronovi: "Choď na púšť naproti Mojžišovi!" On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho.

28 A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal.

29 Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela.

30 Áron im predniesol všetky slová, ktoré Pán hovoril Mojžišovi, a on robil zázraky pred očami ľudu

31 a ľud uveril. A keď počuli, že Pán (sústrastne) pozoroval Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa. V

Kniha žalmov, 19. kapitola

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk.

3 Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť.

4 Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť.

5 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.

6 Tam hore vybudoval stan pre slnko a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.

Evanjelium podľa Matúša, 26. kapitola

1 Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:

2 "Viete že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali."

3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš,

4 a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú.

5 Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril."

6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,

7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.

8 Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: "Načo takéto mrhanie?

9 Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným."

10 Ježiš to spozoroval a povedal im: "Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok;

11 veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.

12 Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb.

13 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila."

14 Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom

15 a vyzvedal sa: "Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných.

16 A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

17 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?"

18 On povedal: "Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka."

19 Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl.

21 A keď jedli, povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí."

22 Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?"

23 On odpovedal: "Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí.

24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."

25 Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: "Som to azda ja, Rabbi?" Odpovedal mu: "Sám si to povedal."

26 Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo."

27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: "Pite z neho všetci:

28 toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca."

30 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.