Hľadaný výraz: Kaz 11, 9 – 12, 8
Kniha Kazateľ, 11. kapitola
9 Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj si cestami svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú. Uvedomuj si však (pritom), že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.
10 Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo svojho srdca a odháňaj (každé) zlo od svojho tela, ale tak vek mladosti, ako aj úsvit života je iba - márnosť.
Kniha Kazateľ, 12. kapitola
1 V dňoch svojej mladosti pamätaj na svojho Stvoriteľa, kým ti neprídu dni nešťastia a kým ťa nezastihnú roky, o ktorých povieš: "Neľúbia sa mi!"
2 Kým sa ti nezatemní slnko a svetlo, mesiac i hviezdy a nevrátia sa ti mrákavy po daždi.
3 V deň, keď sa ti počnú strážcovia domu chvieť a zhrbia sa (kedysi) mocní mužovia, ustanú mlečky (v práci), keďže aj zredli, a zaľahne tma na tie, čo dostávajú videnie oknami.
4 Uzavrú sa ti obidvoje dvere od námestia, poklesne ti aj vrzgot žarnova, a keď sa vstáva na (každý) hlások vtáčka, poutichujú všetky zvuky spevavé.
5 Vyvýšeného miesta sa obávajú (nohy), veď na ceste vidia (pre seba) postrachy. Mandloňový strom už zakvitol (na bielo). Kobylky spôsobujú ťažobu, dráždidlo (na jedlo) minie sa účinkom, lebo človek je už na ceste do domu svojej večnosti a z okolitých ulíc už tiahnú oplakávači. (Stane sa tak), až sa pretrhne strieborný povrazec
6 a rozbije sa zlatá čaša, i rozbije sa džbán pri prameni, a doláme sa koleso na studni.
7 A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.
8 Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ, všetko je iba márnosť. Doslov Okrem toho, že Kazateľ bol učencom, patrí (o ňom) dodať:
