Kniha Kazateľ - kapitola 11
1 Púšťaj svoj chlieb po vode a po mnohých dňoch ho (zasa) nájdeš.
2 Podeľ svoj majetok na sedem, ba na osem častí, lebo nevieš, aké nešťastie sa, strhne nad krajinou.
3 Ak sú mraky plné, vylejú na zem dážď. Ak strom padne južne alebo severne, ostane ležať na mieste, kam padol.
4 Kto pozoruje na vietor, nebude chcieť siať a kto sa obzerá po mrakoch, nepustí sa do žatvy.
5 Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.
6 Za rána rozsievaj svoje semeno a do večera nedaj svojej ruke spočinúť, lebo nemôžeš vedieť, či sa ti toto alebo iné podarí, alebo či ti bude obidvoje dobré rovnako.
7 Svetlo je sladké a očiam lahodí vidieť slnko.
8 Preto ak človek žil už veľa rokov, nech sa zo všetkých raduje, ale nech pamätá, že dni temravy sú početnejšie. Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.
9 Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj si cestami svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú. Uvedomuj si však (pritom), že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.
10 Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo svojho srdca a odháňaj (každé) zlo od svojho tela, ale tak vek mladosti, ako aj úsvit života je iba - márnosť.
