Hľadaný výraz: Sir 44,1-47,31
Kniha Sirachovcova, 44. kapitola
1 Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov,
2 svojou odvekou veľkodušnosťou.
3 Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, (iní), obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.
4 Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.
5 Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne.
6 Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život) a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.
7 Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.
8 Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu.
9 A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.
10 No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky.
11 Pri ich potomstve zostal majetok,
12 u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,
13 ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.
14 Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody.
15 O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).
16 Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.
17 Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého: keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,
18 a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi, keď nastala potopa.
19 Uzavrel s ním večne platnú zmluvu: že ľudstvo viac nezahynie potopou.
20 Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov, sa slávou nenašiel nik podobný, lebo plnil zákon Vznešeného, a preto s ním uzavrel zmluvu.
21 Túto zmluvu potvrdil na jeho tele a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal ...
22 Preto mu prísahou zaručil slávu vo vlastnom národe: že ho rozmnoží ako prach zeme
23 a jeho potomstvo povýši ako hviezdy; a že dostane do vlády (zem) od mora k moru, od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.
24 Aj s Izákom si podobne počínal pre Abraháma, jeho otca.
25 Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.
26 Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním, preto mu priznal dedičný podiel; a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.
27 A zachoval mu zbožných mužov, ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.
Kniha Sirachovcova, 45. kapitola
1 Mojžiš je milý Bohu i ľuďom; jeho spomienku požehnávajú.
2 Podobne ho oslávil ako svätých (praotcov) a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov. Na jeho slovo zastavil príšerné udalosti.
3 Oslávil ho pred tvárou kráľov, dal mu prikázania, (určené) pre jeho národ, pri čom mu aj svoju slávu ukázal.
4 Pre jeho vernosť a pokoru povolal ho na svätú úlohu a spomedzi všetkých ľudí si ho vyvolil.
5 Lebo mu dal počuť svoj hlas a uviedol ho do mraku
6 a osobne mu odovzdal svoje prikázanie: zákon nábožného života, aby vyučoval Jakubov rod podľa jeho zmluvy, Izrael podľa toho, čo preň ustanovil.
7 Jeho brata Árona, z pokolenia Léviho, zvelebil jemu podobne.
8 Ujednal s ním večne platnú zmluvu a dal mu kňazskú (dôstojnosť) v národe; slávnym (rúchom) blaženým ho urobil:
9 lebo ho opásal ozdobným opaskom, obliekol ho do slávnostného rúcha a ozdobil ho znakmi (kňazskej) moci.
10 Dal mu (za oblek) spodky, dlhú sukňu a plášť (na ramená) a obklopil ho zlatými zvončekmi, ktoré hojne (navešal na neho) dokola,
11 aby sa rozzvučali pri jeho chôdzi, aby tak bolo počuť ich hlas v chráme na upomienku synov z jeho rodu.
12 (Odel ho) do svätého rúcha zo zlata, modrého a červeného purpuru, s tkaným náprsníkom s osudím;
13 (bolo to) tkané dielo umného muža, nadaného dokonalou zručnosťou. (Bola to) umelecká práca zo šarlátovej priadze, (zdobená) vzácnymi, rytými kameňmi, zasadenými do zlata - dielom kameňorytca - ktorý do nich vryl upomienku podľa počtu Izraelových pokolení.
14 Zlatou stuhou na (veľkňazskej) čiapke (ho ozdobil), s vyrytým označením: Svätý (Pána) - nádherná ozdoba, dielo prevzácne, slasť pre oči: (dokonalá) krása.
15 Pred ním od prvopočiatku nik nemal toľko krásy (na sebe),
16 nebol ňou odetý nijaký cudzinec, ale jedine jeho synovia (to nosievali) a jeho vnukovia po všetky časy.
17 Nech jeho obetu spaľuje oheň každodenne.
18 Mojžiš mu naplnil ruky (obetným mäsom) a pomazal ho svätým olejom.
19 Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu - ako sú dni neba - konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu) a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.
20 Jeho si vyvolil zo všetkých živých: prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu, kadidlo (páliť) pri suchej obeti a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.
21 Vo svojich prikázaniach mu dal moc (rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy, vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi.
22 Proti nemu sa vzbúrili mužovia z iného rodu, závisťou naplnení mužovia ho obkľúčili v púšti tí, čo boli (spojení) s Dátanom a Ábironom, a rozzúrená skupina Koreho.
23 Pán to videl a neľúbilo sa mu to, preto ich aj zničil v návale hnevu.
24 Desné veci spôsobil proti nim, nechal ich pohltiť plameňom ohňa.
25 Tak rozmnožil Áronovu česť, keď mu dal dedičský podiel a vyhradil mu prvé plody zeme.
26 Predovšetkým zaopatril im chleba do sýtosti: lebo jedia z obetných darov Pánových, ktoré prepustil jemu a jeho potomstvu.
27 Iný majetok nemá mať v zemi ostatného ľudu, (nijakú územnú) čiastku nebude mať v národe, keďže sám (Boh) je jeho čiastkou a dedičstvom.
28 Finés, Eleazarov syn, je tretí v tejto slávnej (hodnosti), lebo podobným sa mu stal v bázni Pánovej;
29 zostal pevný keď sa národ vzbúril, svojím dobrým a rozhodným duchom (uzmieril) Boha v zastúpení Izraela.
30 Preto uzavrel s ním zmluvu pokoja, (ustanovil ho) za knieža svätyne a ľudu, aby si podržal on sám a jeho potomstvo kňazskú hodnosť naveky.
31 Tak mal aj kráľ Dávid, syn Jesseho, z pokolenia Júdovho, zmluvu s (Bohom), že dostane dedičstvo on sám aj jeho potomstvo. Nech nám dá múdrosti do srdca, aby sme mohli spravovať ľud podľa pravdy, aby nevyšli ich dobrá nazmar, ale aby ich slávu urobil večnou v národe.
Kniha Sirachovcova, 46. kapitola
1 Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov, Mojžišov nástupca v prorockom úrade. On sa preslávil tým, čo znamená jeho meno:
2 bol veľkým záchrancom jeho vyvolených, porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu, aby zaujal dedičstvo pre Izrael.
3 Akú slávu dosiahol vtedy, keď dvíhal svoje ruky alebo keď sa s mečom vrhal proti mestám!
4 Ktože sa mu mohol postaviť naproti? Lebo sám Pán privádzal nepriateľov (k porážke).
5 Či nezastavil slnko svojou rozhorčenosťou a jeden deň stal sa mu akoby dva dni?
6 Vzýval všemohúceho Najvyššieho, keď bojoval proti nepriateľom dokola; náš velebný a svätý Boh ho vypočul, a (pomohol mu) mohutným kamením krupobitia veľkej sily.
7 Zaútočil na nepriateľský národ a na svahu zničil protivníkov,
8 aby pohanské národy poznali jeho silu a že nie je ľahké proti Bohu bojovať. Pretože nasledoval Mocného
9 a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť, tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili): postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec zlostnému reptaniu.
10 Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
11 A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,
12 aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.
13 A sudcovia - nech je ich meno akékoľvek! - ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:
14 nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!
15 Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov.
16 Od Pána, svojho Boha, milovaný Samuel, Pánov prorok, uviedol kráľovskú hodnosť a pomazal (prvých) panovníkov vo svojom národe.
17 Podľa Pánovho zákona súdil ľud na zhromaždeniach, a Pán milostivo zhliadol na Jakuba, a svojou vernosťou sa osvedčil ako jeho pravý prorok.
18 Z jeho slov poznali, aký bol vždy verný, lebo videl Boha, ktorý osvecuje.
19 Vzýval všemohúceho Pána, keď ho zvierali nepriatelia, ktorí sa postavili zovšadiaľ, pri obetovaní nepoškvrneného baránka.
20 Pán mu odpovedal hrmením z neba a veľkým rachotom mu dal počuť svoj hlas,
21 a tak mohol rozbiť týrske kniežatá a všetkých vodcov Filištíncov.
22 Pred ukončením života a svojho veku sa osvedčil pred Pánom a pred jeho pomazaným, že od nikoho neprijímal ani peniaze, ani obuv, a tak nemohol nik proti nemu pozdvihnúť žalobu.
23 A keď potom zomrel, ukázal sa kráľovi a oznámil mu, ako skončí svoj život. Pozdvihol zo zeme svoj hlas a svojím proroctvom zotrel neprávosť ľudu.
Kniha Sirachovcova, 47. kapitola
1 A po ňom povstal Nátan, prorok za Dávidovej vlády.
2 Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa, tak bol oddelený Dávid od Izraelových synov.
3 S levmi sa hral ako s baránkami a s medveďmi si počínal podobne ako s baránkami oviec za svojej mladosti.
4 Či neporazil obra - a tak neodňal potupu z národa?
5 Len čo napnul ruku, kameňom z praku povalil chvastavého Goliáša.
6 Lebo vzýval všemohúceho Pána a on dal silu jeho pravici, aby porazil udatného bojovníka, a tak zvelebil silu svojho národa.
7 Tak ho oslavovali "desaťtisícami", chválili ho pre požehnanie od Pána a venovali mu slávny veniec.
8 Lebo rozmlátil nepriateľov zo všetkých strán a vyhubil filištínskych protivníkov až podnes, naveky rozbil všetku ich silu.
9 Pri každom svojom počínaní vzdával chválu Svätému a Vznešenému oslavnou rečou.
10 Celým svojím srdcom vychvaľoval Pána, lebo miloval Boha, svojho stvoriteľa, a on mu udelil silu proti nepriateľom.
11 Ustanovil spevákov naproti oltáru a pre ich spev zložil sladké piesne.
12 (Sviatočným) oslavám dodal lesku, (sviatočné) časy skvele upravil až do konca roka, aby pri nich chválili sväté meno Pána; od rána sa mala mohutne ozývať svätyňa.
13 Boh ho očistil od hriechov a naveky pozdvihol jeho silu: dal mu pevný prísľub o (dôstojnosti) kráľovskej a o slávnom prestole v Izraeli.
14 Po ňom nastúpil jeho premúdry syn a pre (Dávida Boh) zvrhol všetku nepriateľskú moc.
15 Šalamún vládol v pokojných časoch; Boh mu podrobil všetkých nepriateľov, aby mohol vybudovať dom jeho menu a pripraviť svätyňu, (trvajúcu) naveky. Aký si bol múdry vo svojej mladosti,
16 naplnený si bol múdrosťou ako (mohutná) rieka, tvoj duch stačil pokryť zem!
17 Zaplnil si ju tajomnými múdroslovnými výpoveďami, takže sa tvoje meno rozchýrilo až na ďaleké ostrovy, i milovali ťa pre tvoju pokojnú dobu.
18 Pre piesne, príslovia, podobenstvá a pre výklady krajiny ťa obdivovali.
19 V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Boh Izraelov,
20 nahromadil si zlata ako mosadze a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo.
21 (Neskôr) si sa však s náruživosťou priklonil k ženám a svojmu telu si povolil bezuzdnosť.
22 Na svoju slávu si tým uvalil škvrnu a zhanobil si svoje potomstvo: tým si uviedol hnev na svoje dietky a dal si sa dráždiť svojej pochabosti.
23 Tak si zavinil, že sa rozdvojilo tvoje kráľovstvo a z Efraima vznikla ríša odbojná.
24 Ale Boh neopustí svoje milosrdenstvo, ani nezruší, ani nezničí svoje diela, nezničí potomkov svojho vyvoleného, ani nezahubí potomstvo toho, kto miluje Pána.
25 Ponechal teda Jakubovi (akýsi) zvyšok a Dávidovi výhonok zo samého koreňa.
26 Keď Šalamún došiel ku koncu (života) (a pochovali ho) s jeho otcami,
27 zanechal po sebe zo svojho potomstva (najväčšieho) sprostáka v národe,
28 ktorý nemal nijakej rozvahy - Roboama, ktorý svojím rozhodnutím priviedol národ k odpadu;
29 a tiež Jeroboama, Nabatovho syna, ktorý zviedol Izrael na hriechy a Efraimovi ukázal hriešnu cestu; a tak sa ich hriechy rozmnožili čo najviac.
30 (Hriechy) ich odviedli ďaleko od vlasti,
31 lebo sa (ľud) hnal za všetkou neprávosťou, až prišla na nich pomsta. Ale (Boh) ich zbavil všetkých ich hriechov.
