Hľadaný výraz: Sir 31-32; Lk 22,39-71; Tob 9-10;
Kniha Tobiáš, 9. kapitola
1 Potom Tobiáš zavolal Rafaela a povedal mu:
2 "Brat Azariáš, vezmi si štyroch sluhov a dve ťavy a vyprav sa do Rages. Choď ku Gabaelovi, odovzdaj mu potvrdenku, prevezmi peniaze a priveď ho so sebou na svadbu.
3 Veď vieš, že otec počíta dni a ak budem čo len jeden deň meškať, veľmi ho zarmútim.
4 A vidíš, ako ma Raguel zaprisahal a jeho prísahu nemôžem porušiť."
5 Rafael, štyria sluhovia a dve ťavy odišli do médskeho Rages a dostali prístrešie u Gabaela. Rafael mu odovzdal jeho potvrdenku a povedal mu, že si Tóbiho syn Tobiáš vzal Raguelovu dcéru za manželku a že ho pozýva na svadbu. Gabael priniesol zapečatené mešce a odpočítal ich. Potom ich naložili na ťavy.
6 Zavčas rána spoločne vyrazili a šli na svadbu. Keď prišli do Raguelovho domu, našli Tobiáša sedieť za stolom. On vyskočil a pozdravil Gabaela, ktorý ho s plačom požehnal a hovoril: "Vynikajúci syn vynikajúceho, spravodlivého a dobročinného muža! Nech Pán
Kniha Tobiáš, 10. kapitola
1 Tóbi každý deň počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. A keď tie dni uplynuli a jeho syn neprichádzal,
2 myslel si: "Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael zomrel a Tobiášovi nemá kto dať peniaze?"
3 A začal sa zarmucovať.
4 Jeho žena Anna hovorila: "Môj syn zahynul a už nie je medzi živými! Preto neprichádza." Začala nariekať a žalostiť za svojím synom:
5 "Beda mi, dieťa moje, svetlo mojich očí, že som ti dovolila odísť!"
6 Tóbi jej vravel: "Buď ticho a nerob si starosti, sestra, náš syn sa má dobre. Zaiste ich tam zdržali. Veď človek, čo s ním išiel, je spoľahlivý a je z našich bratov. Nezarmucuj sa pre neho, sestra, čoskoro sa vráti."
7 Ona mu však vravela: "Nechaj ma a neklam ma! Moje dieťa zahynulo." A hneď vybehla pozrieť na cestu, ktorou odišiel jej syn. Tak to robila každý deň a nedala sa nikým presvedčiť. Keď zapadlo slnko, vracala sa dnu, žialila celú noc a nespala. -
8 Keď uplynulo štrnásť dní svadby, ktoré si Raguel prísahou vyrútil pre svoju dcéru, Tobiáš šiel za ním a povedal: "Prepusť ma. Lebo viem, že môj otec a moja matka sa vzdali každej nádeje, že ma ešte niekedy uvidia. Preto ťa, otče, prosím, aby si ma prepustil a vrátim sa k svojmu otcovi. Veď som ti už vysvetlil, v akom rozpoložení som ho zanechal."
9 Raguel povedal Tobiášovi: "Ostaň, syn môj, ostaň u mňa! Ja pošlem poslov k tvojmu otcovi Tóbimu a oznámia mu, čo je s tebou." Ale on povedal: "V nijakom prípade. Prosím ťa, nechaj ma vrátiť sa k môjmu otcovi."
10 Tu Raguel vstal, odovzdal Tobiášovi jeho ženu Sáru a polovicu svojho majetku: sluhov a slúžky, ovce a dobytok, osly a ťavy, i odevy, peniaze a nádoby.
11 Tak ich prepustil a keď sa s ním lúčil, povedal: "Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Nebeský Pán nech ochraňuje teba a tvoju manželku Sáru a nech uvidím vaše deti prv, ako umriem."
12 Potom pobozkal svoju dcéru Sáru a povedal jej: "Dcéra moja, cti si svojho svokra a svoju svokru, lebo oni sú odteraz tvojimi rodičmi tak, ako tí, čo ťa zrodili. Choď v pokoji, dieťa moje! Nech počúvam o tebe dobré správy, kým žijem." I rozlúčil sa s nimi
13 Edna povedala Tobiášovi: "Syn môj a brat milovaný, nech ťa Pán šťastne privedie domov, aby som videla tvoje deti a deti mojej dcéry Sáry prv, ako umriem, aby som sa tak potešila pred Pánom. Ja ti dávam svoju dcéru do opatery. Nezarmúť ju ani jeden deň po
14 Tobiáš odchádzal od Raguela s radosťou a velebil Pána neba a zeme, kráľa všetkých, že riadil jeho cestu úspešne. A žehnal Raguelovi a jeho žene Edne: "Kiež si vás ctím ako svojich rodičov po všetky dni vášho života!"
Kniha Sirachovcova, 31. kapitola
1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo a ustarostenosť oň zaženie spánok.
2 Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ, ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.
3 Boháč sa namáha hromadením bohatstva, a keď spočinie, má plno statkov.
4 Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie, ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.
5 Kto má rád zlato, nebude bez viny, a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.
6 Mnohí prišli do záhuby pre zlato, ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.
7 Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria, ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú; kto je nemúdry, každý preň zahynie.
8 Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.
9 Ktože je to? - aby sme ho chválili, lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.
10 Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý, tomu patrí večná sláva! Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil, a mohol robiť zle, ale neurobil tak.
11 Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy) a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.
12 Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!
13 Ani nehovor: "Ako mnoho je toho, čo je na ňom!"
14 Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.
15 Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko? Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.
16 Nenačahuj prvý rukou (do misy), aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.
17 Nedaj sa tlačiť pri hostine!
18 Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;
19 ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia: ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.
20 Prestaň prvý jesť už pre slušnosť; a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.
21 Ak sedíš vo veľkej spoločnosti, nečiahaj prv ako oni rukou (do misy), ani si nežiadaj prvý piť!
22 Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína; pri spánku nebudeš mať od neho bolesti ani ťa nič trápiť nebude.
23 Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti má iba nenásytník.
24 Mierny človek má zdravý spánok, spí až do rána a v radostnej nálade.
25 Ak ťa nútia veľa jesť, vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti a nezapríčiníš si slabosť tela.
26 Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! - Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).
27 Buď zručný pri všetkých svojich dielach, a tak ťa nestretne nijaká choroba.
28 Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.
29 Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.
30 Milovníkov vína nevyzývaj na preteky, lebo víno už mnohým vyhasilo (život).
31 Oheň skúša tvrdé železo, tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.
32 Spokojný život pre ľudí - to je víno s mierou (požité), ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.
33 Akýže je to život, ktorému chybuje víno?
34 (Čože nás olupuje o život? Smrť.)
35 Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo.
36 Duša a srdce sa (rovnako) radujú pri mierne požitom víne.
37 Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.
38 Len mnoho požitého vína spôsobuje podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.
39 Trpkosťou pre dušu je, ak sa pije mnoho vína.
40 Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu, zbavuje ho sily a zadáva mu rany.
41 Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho, ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.
42 Nehovor mu potupné slová ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!
Kniha Sirachovcova, 32. kapitola
1 Nevypínaj sa, ak ťa ustanovili za usporiadateľa (hostiny), správaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!
2 Staraj sa najprv o nich, až potom si sadni; až keď si splnil všetky svoje úlohy posaď sa (k stolu),
3 aby si z nich mal radosť a dostal ozdobný veniec (na znak) vďaky a získal uznanie od pozvaného zástupu.
4 Prehovor, starší vekom: sluší ti
5 prehovoriť s bedlivou rozvahou prvé slovo, ale ani hudbe a (spevu) neprekážaj!
6 Keď ťa nepočúvajú, neplytvaj mnohými slovami a nevypínaj sa nepríhodne svojou múdrosťou!
7 Ako vyniká rubínový kamienok na zlatej ozdobe, tomu sa podobá hudba na hostine pri víne.
8 Ako smaragdová pečať v zlatej obrube je nápev hudby pri radostnom a miernom požívaní vína.
9 Načúvaj mlčky a za tvoju úctu dostane sa ti vďačného uznania.
10 Ak si mladý, sotva čo povedz v svojej veci!
11 Ak sa ťa dva razy opýtajú, tvoja odpoveď nech má hlavu!
12 Pri mnohých (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci, počúvaj mlčky a spolu sa aj dopytuj!
13 V spoločnosti veľmožov nebuď náročný: a kde sú starší, tam nehovor mnoho!
14 Pred krupobitím sa dostavujú blesky: pred skromnosťou predchádza obľuba, za úctivosť dostane sa ti milej priazne.
15 Vo chvíli, keď iní vstávajú, nepočínaj si lenivo, odbehni ako prvý pred inými domov, tam sa zabávaj a veseľ,
16 tu si počínaj, ako ti napadne, nie však hriešne alebo pyšným slovom!
17 Za to všetko chváľ Pána, ktorý ťa stvoril a hojne ťa sýti svojimi dobrami
18 Kto sa bojí Pána, ten prijíma jeho náuku a ktorí ho včasne hľadajú, nájdu požehnanie.
19 Kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý, ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň.
20 Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo, ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam.
21 Hriešny človek vyhýba pokarhaniu a vyhľadáva si poučenie, aké mu lahodí.
22 Obozretný muž neodmietne rozumnú radu, len nerozvážny a pyšný sa nebojí strachu:
23 a keď aj urobil spolu s ním niečo bez rozvahy, trest nájde v tom, za čím sa hnal.
24 Synu, nerob nič bez rozvahy, potom neoľutuješ nič, čo sa stalo.
25 Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň: ani neschodnej ceste nedôveruj, aby si sa nepriviedol do skazy.
26 Opatrný buď aj voči svojim synom a maj sa na pozore pred svojimi domácimi!
27 Pri všetkom počínaní sa s dôverou spoliehaj na svedomie: lebo v tom je plnenie príkazov.
28 Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania, a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu.
Evanjelium podľa Lukáša, 22. kapitola
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
42 "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!"
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
46 I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48 Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?"
49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá povedali: "Pane, máme udrieť mečom?"
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51 Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna."
54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.
55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich.
56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala:
57 "Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel:
58 "Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter odpovedal: "Človeče, nie som."
59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan."
60 Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.
61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš."
62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.
63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.
64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!"
65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
67 a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte,
68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi.
69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci."
70 Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som."
71 Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!"
