Hľadaný výraz: Sir 17,1-19,27; 2Jn 1,1-13; é 29,19-27
Kniha Sirachovcova, 17. kapitola
1 Boh stvoril človeka zo zeme a stvoril ho podľa svojho obrazu.
2 A zasa ho prinavráti do nej, ale - ako je sám mocný - vyzbrojil ho silou.
3 Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku, ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.
4 Každému stvoreniu vložil strach pred ním, aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.
5 Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú: dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši, ako aj srdce na myslenie; tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.
6 Stvoril v nich rozumného ducha, rozumom im naplnil srdce, naznačil im, čo je dobré a čo zlé.
7 Svoje oko im vložil do srdca, aby im ukázal veľkosť svojich diel.
8 Aby chválili (jeho) posvätné meno: aby sa honosili jeho podivnými činmi a zvestovali veľkoleposť jeho diel.
9 Okrem toho im dal náuku a zákon života im dal do dedičstva.
10 Uzavrel s nimi večnú zmluvu a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.
11 Ich oči videli jeho veľkolepú slávu, ich uši počuli jeho velebný hlas, keď im prikazoval: "Varujte sa neprávosti!"
12 A dal všetkým prikázania o blížnom.
13 Ich cesty sú mu vždy známe, nie sú ukryté pred jeho očami.
14 V každom národe ustanovil správcov:
15 no Izrael sa stal očividne Božím podielom.
16 Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko: jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.
17 Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti, lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.
18 Almužna každého ostáva akoby pečať u neho, ako zrenicu chráni zásluhu každého.
19 Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou každému jednému osobitne na jeho hlavu a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.
20 Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti, klesajúcich posilňuje k vytrvalosti a určuje im spravodlivý podiel.
21 Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:
22 modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.
23 Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;
24 poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia, vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená, a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!
25 Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie, riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.
26 Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)! Kto zomrel - je akoby nič - nie je schopný zvelebovať ho.
27 Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha), kým si živý a zdravý, zvelebuj ho! Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.
28 Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!
29 Lebo všetko nevystane od ľudí, keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.
30 Či je niečo jasnejšie nad slnko? - Časom sa aj ono zatmie. A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv? Ale stihne ho za to trest!
31 On sleduje vojsko vysokého neba: no všetci ľudia sú iba zem a popol.
Kniha Sirachovcova, 18. kapitola
1 Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije. Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár.
2 Kto by stačil vypočítať jeho diela?
3 Kto preskúma jeho veľkolepé činy?
4 Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti? Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?
5 Nič z toho nemôže ubrať ani pridať, ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.
6 Keby už človek končil, vtedy vlastne začína, a keby prestal, zmätie sa.
7 Načo je človek, aký je z neho osoh, čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?
8 Počet ľudských dní je najvýš sto rokov, oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku: a ako zrnko piesku - také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.
9 Preto je Boh trpezlivý s nimi a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.
10 Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci, a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.
11 Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie a ukazuje im cestu k spravodlivosti.
12 Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym: no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.
13 Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje a vodí ako pastier svoje stádo.
14 Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami.
15 Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje.
16 Či rosa neuľavuje horúčosť? Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar.
17 Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar? Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje!
18 Pochabý ostro nadáva: a dary nevľúdneho zožierajú oči.
19 Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu, a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť.
20 Užívaj liek pred chorobou, skúmaj sa pred svojím súdom a pred Bohom nájdeš zľutovanie.
21 Predtým, ako by si ochorel, sa upokor, a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil.
22 Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe, ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti!
23 Pred modlitbou si priprav ducha, nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha.
24 Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár.
25 Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť, a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom.
26 Čas sa môže zmeniť od rána do večera a pred Božími očami to všetko chytro beží.
27 Múdry je opatrný pri všetkom počínaní, ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti.
28 Kto je prehnaný, pozná múdrosť a zvelebuje každého, kto ju nájde.
29 Kto je rozvážny v reči, múdro si počína: takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť, a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady).
30 Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle.
31 Ak vyhovieš svojim náruživostiam, bude to na radosť tvojim nepriateľom.
32 Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe, lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú.
33 Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz, ak vo svojom vrecku nemáš ničoho: lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.
Kniha Sirachovcova, 19. kapitola
1 Kto robí a opíja sa, nezbohatne: kto si neváži málo, pomaly upadne.
2 Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych, trest uvádzajú aj na rozvážnych.
3 Kto sa viaže k smilniciam, bude sám ničomník: jeho dedičmi budú hniloba a červy. Postavia ho za výstražný príklad, lebo jeho duša vyhynie z počtu (živých).
4 Kto prenáhlene dôveruje, je ľahkoverný a príde do škody: a kto tak škodí sebe, za nič ho budú mať.
5 Kto sa raduje z neprávosti, dostane sa mu potupy, kto nenávidí pokarhanie, ukracuje si život: ale kto nenávidí táravosť udúša zlo.
6 Kto sa prehrešuje proti sebe, bude to ľutovať, kto má záľubu v zlosti, dostane sa mu potupy.
7 Neopakuj ničomné a tvrdé slovo, tak ani teba neuponížia.
8 O priateľovi a nepriateľovi nehovor, čo si myslíš: ak niečo pokladáš za hriešne, neodkrývaj to!
9 Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť, a tak sa bude vždy k tebe približovať.
10 Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe! Ver mi, neroztrhne ťa.
11 Pochabý dostane aj od slova bolesti, ako postenáva (rodička) pri pôrode dieťaťa.
12 Ako šíp zapichnutý do mäsitého stehna je slovo v srdci pochabého.
13 Napomeň priateľa - azda o ničom nevie a povie ti: "Neurobil som to!" Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil.
14 Napomeň blížneho - azda to ani nepovedal: ak však povedal, aby to neopakoval.
15 Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka.
16 Preto never každému slovu! Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne.
17 Ktože sa ešte neprevinil jazykom?! Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal.
18 Dovoľ, aby sa uplatnil zákon Najvyššieho, lebo všetka múdrosť je bázeň pred Bohom a bázeň pred Bohom je v nej a pri všetkej múdrosti je: zachovávať Zákon.
19 Nie je múdrosťou správať sa ničomne: ako nie je rozumnosťou zmýšľať hriešne.
20 To je ničomnosť a je ohavná; nemúdry je ten, komu sa dostalo málo múdrosti.
21 Lepší je menej múdry, komu chybuje vtip, ale nie bázeň, ako ten, kto vtipom oplýva, ale narušuje zákon Najvyššieho.
22 Zdatnosť môže byť aj dôkladná, a predsa hriešna.
23 Je aj taký, ktorý hovorí dôležité reči a rozpovie, čo je pravda, ale je zas iný, ktorý sa nemiestne uponižuje, pritom má útroby plné podvodu.
24 Iný sa príliš ukláňa v mnohej poníženosti: no niekto skláňa iba tvár a pretvára sa, že nevidel, o čom sa nevie;
25 a keď mu nedostatok sily nedovoľuje robiť zlé, predsa páše zlo, keď nadíde čas, že môže robiť zle.
26 Podľa vzhľadu možno poznať človeka, z výrazu tváre poznáš rozvážneho.
27 Oblek na tele a úsmev na perách a chôdza - ukazujú o každom, aký je.
Druhý Jánov list, 1. kapitola
1 Ja, starší, vyvolenej panej a jej deťom, ktoré v pravde milujem - a nielen ja sám, ale aj všetci, čo poznali pravdu -,
2 kvôli pravde, ktorá v nás zostáva a bude s nami naveky.
3 Bude s nami milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Ježiša Krista, Otcovho Syna, v pravde a láske.
4 Veľmi som sa zaradoval, keď som našiel medzi tvojimi deťmi také, čo žijú v pravde, ako sme dostali prikázanie od Otca.
5 A teraz ťa, pani, prosím - ale nie akoby som ti písal nové prikázanie, len to, ktoré sme mali od začiatku -, aby sme jeden druhého milovali.
6 A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To je to prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, aby ste podľa neho žili.
7 Lebo vyšlo do sveta mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je zvodca a antikrist.
8 Dávajte si pozor, aby ste neprišli o to, na čom ste pracovali, ale aby ste dostali plnú odmenu.
9 Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca aj Syna.
10 Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte.
11 Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch.
12 Mnoho by som vám mal písať; nechcel som to urobiť na papieri a atramentom, lebo dúfam, že sa dostanem k vám a povieme si to ústne, aby naša radosť bola úplná.
13 Pozdravujú ťa deti tvojej vyvolenej sestry.
