Hľadaný výraz: Prís 4; 1 Kor 14; 1 Kr 21-22;
Prvá kniha kráľov, 21. kapitola
1 Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba.
2 Achab povedal Nabatovi: "Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna."
3 Nabot odpovedal Achabovi: "Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!"
4 Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: "Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!" Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť.
5 Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ha: "Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?"
6 Odpovedal jej: "Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: "Nedám ti svoju vinicu."
7 Jeho žena Jezabel mu na to povedala: "Máš ty ale moc nad Izraelom Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota."
8 Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom.
9 V liste napísala toto: "Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud!
10 Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: "Rúhal sa Bohu a kráľovi." Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!"
11 Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala.
12 Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom.
13 Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: "Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!" I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel.
14 Potom poslali Jezabel odkaz: "Nabota ukameňovali, je mŕtvy."
15 Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: "Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel."
16 Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil.
17 Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša:
18 "Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil.
19 Povedz mu: "Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!" Povedz mu toto: "Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv."
20 Achab povedal Eliášovi: "Našiel si ma, nepriateľ?!" Odpovedal: "Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči.
21 Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného.
22 S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael.
23 Ale aj o Jezabel hovorí Pán: "Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli.
24 Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo."
25 Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel.
26 Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela.
27 Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skľúčený.
28 Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša:
29 "Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Za dní jeho syna privediem nešťastie na jeho dom!"
Prvá kniha kráľov, 22. kapitola
1 Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi.
2 V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela.
3 Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: "Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa."
4 A Jozafata sa spýtal: "Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!"
5 Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!"
6 Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?" Odpovedali: "Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!"
7 Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?"
8 Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat odpovedal: "Nehovor tak, kráľu!"
9 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!"
10 Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi.
11 Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku."
12 A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."
13 Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!"
14 Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán."
15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!"
16 Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?"
17 Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: "Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!"
18 Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"
19 A tamten pokračoval: "Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane.
20 A Pán povedal: "Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?" Nato hovoril jeden tak, druhý onak.
21 Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: "Ja ho podvediem!" A Pán sa ho spýtal: "Ako?"
22 Odpovedal: "Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov." On povedal: "Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!"
23 Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie."
24 Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?"
25 Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval."
26 Kráľ Izraela povedal: "Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi
27 a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!"
28 Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán. ( A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!")
29 Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde.
30 Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja.
31 Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!"
32 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol
33 a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho.
34 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!"
35 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza.
36 Okolo západu slnka znelo táborom volanie: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny,
37 lebo kráľ zomrel!" Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii.
38 Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán.
39 Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
40 Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš. -
41 Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba.
42 Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho.
43 Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi.
44 Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.
45 S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji.
46 Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.
47 Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny.
48 V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca.
49 Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi.
50 Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: "Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach." Ale Jozafat nechcel.
51 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida. -
52 Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom.
53 Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.
54 Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.
Kniha prísloví, 4. kapitola
1 Počujte, deti, nabádanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu.
2 Lebo vám dávam dobré ponaučenie: Neopúšťajte moju náuku!
3 Lebo kým som bol (ešte ako) dieťa u otca, útly jedináčik pod dozorom matkiným,
4 poučoval ma a vravel mi: "Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov! Zachovávaj moje príkazy (a budeš žiť.
5 Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť)! Nezabúdaj (na ne) a neodchyľuj sa od slov mojich úst!
6 Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť, obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť.
7 Začiatok múdrosti (je): Zadováž si múdrosť a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť!
8 Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju (vážnosť), dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš.
9 Ovinie ti hlavu nádherným vencom (a) obdarí ťa zdobnou korunou."
10 Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky a rozmnožia sa ti roky života!
11 Ja ti ukážem cestu múdrosti a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti.
12 Keď pôjdeš (po nich), nebude tvoj krok stiesnený, a keď (nimi) pobežíš, nebudeš sa potkýnať.
13 Priviň sa (pevne) k náuke a nepusť ju, nerozlúč sa s ňou, bo ona ti (je) životom.
14 Nevstupuj na chodník bezbožných a nevykračuj cestou zlostníkov!
15 Varuj sa jej (a) neprechádzaj ňou! Vyhni sa jej a obíď (ju)!
16 Lebo nespia, kým (niečo) zlé nevykonajú, a obchádza ich spánok, ak (voľakoho) nezvedú.
17 Bo jedávajú chlieb nečestnosti a pijú víno násilia.
18 Púť bezbožných je ako tmavá (noc), nevedia, na čom sa potknú.
19 Lež chodník spravodlivých (je) sťa svetla rozbresku čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa.
20 Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom!
21 Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca!
22 Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom.
23 Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.
24 Odstráň od seba falošné ústa a úskočné pery nech sú ďaleko od teba.
25 Nech tvoje oči hľadia priamo vpred a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba!
26 Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa.
27 Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo, odvracaj svoju nohu od zlého! Chráň sa cudzoložnej ženy! V
Prvý list Korinťanom, 14. kapitola
1 Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali.
2 Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá.
3 Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie.
4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev.
5 A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.
6 Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky?
7 Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare?
8 A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja?
9 Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra.
10 Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov.
11 Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.
12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi.
13 A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať.
14 Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku.
15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou.
16 Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: "Amen," keď nevie, čo hovoríš?
17 Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky; ale druhý sa tým nebuduje.
18 Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci;
19 ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov.
20 Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí.
21 V zákone je napísané: "Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, ale ani tak ma nepočúvnu," hovorí Pán.
22 A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich; ale pre veriacich.
23 Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete?
24 Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo, jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia,
25 vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: "Naozaj je Boh medzi vami!"
26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie.
27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.
28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu.
29 Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú.
30 Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí.
31 Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili.
32 Prorocký duch je podriadený prorokom,
33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých
34 ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon.
35 Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení.
36 Vari od vás vyšlo Božie slovo alebo iba k vám prišlo.
37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem; je Pánov príkaz.
38 Kto to neuzná, nebude uznaný.
39 A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi.
40 Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.
