Hľadaný výraz: Prís 2; 1 Kor 12; 1 Kr 17-18;
Prvá kniha kráľov, 17. kapitola
1 Vtedy Tesban Eliáš z Tesbe v Galaáde povedal Achabovi: "Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo."
2 Potom ho Pán oslovil:
3 "Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána!
4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili."
5 Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána.
6 Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer a z potoka pil. -
7 Po istom čase potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa.
8 Vtedy ho Pán oslovil:
9 "Vstaň a choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som tam prikázal istej vdove, aby ťa živila!"
10 Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: "Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil."
11 Keď mu ona išla načrieť, zavolal za ňou: "Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!"
12 Ona na to odpovedala: "Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť."
13 Eliáš jej povedal: "Neboj sa! Choď a urob ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom.
14 Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: "Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď."
15 Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa
16 múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.
17 Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať.
18 Vtedy povedala Eliášovi: "Čo ja mám s tebou, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!"
19 Eliáš jej povedal: "Daj mi svojho syna!" Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko
20 a takto volal k Pánovi: "Pane, môj Bože, chceš aj ženu u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?"
21 Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: "Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!"
22 Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil.
23 Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: "Pozri, tvoj syn žije!"
24 Žena vravela Eliášovi: "Teraz už viem, že si Boží muž a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé."
Prvá kniha kráľov, 18. kapitola
1 Po dlhšom čase, v treťom roku Pán oslovil Eliáša: "Choď ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!"
2 Eliáš sa teda išiel ukázať Achabovi. V Samárii však bol hrozný hlad.
3 Achab zavolal správcu domu Abdiáša. Abdiáš si veľmi ctil Pána
4 a keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, vzal Abdiáš sto prorokov a po päťdesiat ich schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou.
5 Achab povedal Abdiášovi: "Choď ku všetkým vodným prameňom v krajine a ku všetkým potokom, azda nájdeme trávu a uživíme kone a mulice a nemusíme zo zvierat nič zmárniť."
6 I rozdelili si krajinu, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám a Abdiáš išiel sám druhou cestou.
7 Keď bol Abdiáš na ceste, práve išiel oproti nemu Eliáš. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: "Si to ty, môj pán, Eliáš?"
8 Odpovedal mu: "Ja. Choď a povedz svojmu pánovi: "Je tu Eliáš!"
9 Ale on vravel: "Čím som sa previnil, že vydávaš svojho sluhu do Achabovej ruky, aby ma zabil?
10 Ako žije Pán, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal hľadať ťa a keď mu povedali: "Niet ho," vyžiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nemožno nájsť.
11 A ty teraz vravíš: "Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!"
12 A keď odídem od teba, Pánov duch ťa odnesie ktovie kam. Ja však pôjdem a oznámim to Achabovi, a keď ťa nenájdu, zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi Pánovým ctiteľom.
13 Či nepovedali môjmu pánovi, čo som urobil, keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov? Že som z Pánových prorokov sto mužov schovával po päťdesiatich v jaskyni a živil som ich chlebom a vodou?
14 A teraz ty vravíš: "Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!", aby ma zabil."
15 Ale Eliáš povedal: "Ako žije Pán zástupov, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem!"
16 Abdiáš teda išiel oproti Achabovi, oznámil mu to a Achab šiel v ústrety Eliášovi.
17 Keď Achab zazrel Eliáša, Achab sa ho spýtal: "Si to ty, záhubca Izraela?"
18 Odpovedal: "Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi.
19 Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!"
20 Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel.
21 Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: "Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!" Ľud mu nič neodpovedal.
22 A Eliáš hovoril ľudu: "Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov.
23 Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň.
24 Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh." Všetok ľud na to odpovedal: "Návrh je dobrý!"
25 Eliáš hovoril Bálovým prorokom: "Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!"
26 Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: "Bál, vyslyš nás!" No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili.
27 Napoludnie sa im Eliáš posmieval: "Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!"
28 Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.
29 Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal.
30 Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: "Poďte ku mne!" Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár.
31 Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: "Izrael bude tvoje meno."
32 Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna.
33 Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo.
34 Potom povedal: "Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo! Nato vravel: "I druhý raz!" Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: "I tretí raz!" A spravili to aj tretí raz,
35 takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda.
36 Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: "Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo!
37 Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!"
38 Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku.
39 Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: Pán je Boh! Pán je Boh!"
40 Nato im Eliáš povedal: "Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden. Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť.
41 Potom Eliáš povedal Achabovi: "Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!"
42 A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená
43 a povedal svojmu sluhovi: "Choď hore a pozri sa smerom k moru!" On šiel, pozrel sa a povedal: "Niet ničoho!" Povedal mu: "Vráť sa sedem ráz!"
44 Na siedmy raz však povedal: "Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!" Nato mu povedal: "Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezastihol dážď!"
45 O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu.
46 Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu.
Kniha prísloví, 2. kapitola
1 Syn môj, ak prijmeš moje výroky a moje prikázania schováš u seba,
2 ak budeš napínať ucho za múdrosťou a nakloníš si srdce k umnosti,
3 keď budeš vzývať rozumnosť, dovolávať sa svojím hlasom umnosti,
4 ak ju budeš hľadať ako strieborniak a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi,
5 vtedy porozumieš bázni pred Pánom a získaš Božie poznanie.
6 Bo múdrosť udeľuje Pán, z jeho úst (pochádzajú) poznanie a rozumnosť.
7 Ukladá pomoc pre statočných, bude štítom tým, čo žijú neporušene,
8 lebo chráni cesty spravodlivosti a stráži dráhu svojich ctiteľov.
9 (Až) vtedy porozumieš, (čo je) spravodlivosť a (čo) právo (je), (čo je to) statočnosť (a) každý dobrý chodník,
10 bo sa ti múdrosť nasťahuje do srdca a tvoju dušu blažiť bude poznanie,
11 rozvaha bude bedliť nad tebou (a) rozumnosť ťa bude strážiť
12 tak, že ťa od zlej cesty zachová, od človeka, čo vraví mam a klam,
13 od (tých), čo zanechali priame chodníky a vykračujú temravými cestami,
14 ktorí sa tešia, keď sa môžu podopúšťať zla, rozplývajú sa radosťou z (tých) najmrzkejšich výčinov,
15 (od ľudí), ktorých cesty sú kľukaté a sú podlí (všade), kde len nohou vykročia.
16 zachová ťa (tiež) od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,
17 čo zanecháva druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha.
18 Jej dom sa vskutku zvažuje do smrti, jej cesty (vedú) k nebohým.
19 Nevráti sa nik z tých, ktorí zalietajú k nej, (nik z nich) viac nevkročí na chodník života.
20 Preto sa cestou dobrých uberaj a zachovávaj spravodlivých chodníky!
21 Lebo (len ľudia) správni budú bývať v krajine a zostanú v nej (iba) počestní.
22 Nečestní sa odstránia z krajiny a zločinci sa vykorenia z nej.
Prvý list Korinťanom, 12. kapitola
1 A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.
2 Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami.
3 Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: "Prekliaty Ježiš!", a nik nemôže povedať: "Ježiš je Pán", iba ak v Duchu Svätom.
4 Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.
5 Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý.
6 A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
7 Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.
8 Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania,
9 iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať,
10 iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky.
11 Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
12 Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus.
13 Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.
14 Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov.
15 A keby noha povedala: "Nie som ruka, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu.
16 A keby povedalo ucho: "Nie som oko, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu.
17 Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?
18 Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel.
19 Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo?
20 No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo.
21 A oko nemôže povedať ruke: "Nepotrebujem ťa!" ani hlava nohám: "Nepotrebujem vás!"
22 Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné.
23 A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť,
24 kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť;
25 aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý.
26 Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.
27 Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.
28 A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.
29 Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky?
30 Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?
31 Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.
