Hľadaný výraz: Pies 3-4; Lk 8,4-25; 2 Krn 13-14;
Druhá kniha kroník, 13. kapitola
1 V osemnástom roku kráľa Jeroboama sa Abiáš stal kráľom nad Júdom.
2 Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Michaja, dcéra Uriela z Gabay. Medzi Abiášom a Jeroboamom bola vojna.
3 Abiáš začal vojnu so štyristotísícovou armádou hrdinských bojovníkov, vyberaných chlapov, Jeroboam však viedol proti nemu do boja osemstotisíc vyberaných mužov, udatných hrdinov.
4 Abiáš sa postavil na vrchu Semeron, ktorý bol v Efraimskom pohorí, a hovoril: "Čujte ma, Jeroboam a celý Izrael:
5 Vy neviete, že Pán, Boh Izraela, dal naveky kráľovstvo nad Izraelom Dávidovi; jemu a jeho synom zmluvou soli?!
6 Ale Nabatov syn Jeroboam, sluha Dávidovho syna Šalamúna, povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.
7 Zoskupili sa okolo neho daromní ľudia, naničhodníci a prevládli Šalamúnovho syna Roboama, lebo Roboam bol mladý a malomyseľný a nevládal ich zdolať.
8 A teraz sa nazdávate, že premôžete Pánovo kráľovstvo, (ktoré je) v rukách Dávidových synov, lebo vás je veľké množstvo a máte zlaté teľce, ktoré vám Jeroboam spravil za bohov.
9 Vyhnali ste Pánových kňazov, Áronových synov a levitov, a narobili ste si kňazov ako národy krajín. Každý, kto príde s býčkom, teliatkom a siedmimi baranmi, aby si naplnil ruky, stáva sa kňazom nebohov.
10 Naším Bohom je však Pán, my sme ho neopustili. Kňazi však, ktorí slúžia Pánovi, sú Áronovi synovia a leviti sú v službe
11 a pália Pánovi každé ráno a každý večer celopaly i voňavý tymian, predkladajú chleby na čistom stole, máme zlatý svietnik s jeho lampami, aby horeli každý večer. Lebo my zachovávame Pánove obrady, ale vy ste ho opustili.
12 Nám je teda v čele Boh, jeho kňazi a zvučné trúby, ktoré budú znieť proti vám. Synovia Izraela, nebojujte proti Pánovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať úspech!"
13 Jeroboam však poslal obchvatný oddiel, aby sa im dostal za chrbát. Oni boli pred Júdovcami, ale obchvatný oddiel im bol za chrbtom.
14 Keď sa Júdovci obzreli, videli, že musia bojovať aj spredu, aj odzadu, preto volali k Pánovi a kňazi trúbili na trúby.
15 Júdske mužstvo začalo kričať a keď júdske mužstvo kričalo, Boh porazil Jeroboama a celý Izrael pred Abiášom a Júdom.
16 Izraeliti utekali pred Júdovcami a Boh im ich vydal do ruky.
17 Abiáš a jeho ľud im zapríčinil veľkú porážku, takže z Izraela padlo prebodnutých päťstotisíc vybraných mužov.
18 Takto boli v tom čase pokorení synovia Izraela, synovia Júdu však zosilneli, lebo sa opierali o Pána, Boha svojich otcov.
19 Abiáš prenasledoval Jeroboama a odňal mu mestá: Betel a jeho osady, Jesanu a jej osady a Efron a jeho osady.
20 Za Abiášových dní sa už Jeroboam nevzchopil. Pán ho ranil, že zomrel.
21 Ale Abiáš zmocnel. Vzal si štrnásť žien a narodilo sa mu dvadsaťdva synov a šestnásť dcér.
22 Ostatok Abiášových dejín, jeho cesty a jeho slová sú napísané v Dejnách proroka Ada.
23 Potom sa Abiáš uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asa. Za jeho dní mala krajina desať rokov pokoj.
Druhá kniha kroník, 14. kapitola
1 Asa robil, čo bolo dobré a spravodlivé v očiach Pána, jeho Boha.
2 Odstránil cudzie oltáre a výšiny, polámal pomníky a povytínal ašery.
3 Júdovi prikázal, aby vyhľadával Pána, Boha svojich otcov, a plnil zákon a prikázania.
4 Odstránil zo všetkých júdskych miest výšiny a chamány. Kým bol on, kráľovstvo malo pokoj.
5 V Júdsku postavil opevnené mestá, lebo krajina bola v pokoji a v tých rokoch sa proti nemu nestrhla nijaká vojna, lebo Pán mu doprial pokoj.
6 Povedal Júdovi: "Stavajme tieto mestá a ohraďme ich múrom, vežami, bránami a závorami! Krajina je ešte pred nami, lebo sme hľadali Pána, svojho Boha. Hľadali sme a doprial nám pokoj zo všetkých strán." Stavali teda s úspechom.
7 V Asovom vojsku bolo z Júdu tristotisíc štítonošov a kopijníkov a z Benjamína dvestoosemdesiattisíc štítonošov a strelcov z luku. To všetko boli udatní bojovníci.
8 Vytiahol proti nim Etiópčan Zara s miliónovou armádou a tristo vozmi a došiel až k Marese.
9 Asa mu išiel naproti a zviedli boj v údolí Safata pri Marese.
10 Asa vzýval Pána, svojho Boha, a hovoril: "Pane, okrem teba niet nikoho, keď treba bezmocnému pomáhať proti početnému. Pomôž nám, Pane, náš Bože, lebo na teba sa opierame a v tvojom mene ideme proti tomuto množstvu. Pane, náš Bože, nech nie je človek mocnejší ako ty!"
11 A Pán porazil Etiópčanov pred Asom a pred Júdom, takže Etiópčania ušli.
12 Asa a vojsko, ktoré bolo s ním, prenasledovalo ich až po Gerar. Z Etiópčanov padli toľkí, že sotva bolo u nich živého, lebo Pán a jeho vojsko ich zlomili. Nabrali veľa koristi
13 a porazili všetky mestá na okolí Geraru, lebo sa ich zmocnil strach pred Pánom. Všetky tie mestá vyplienili, lebo v nich bolo veľa koristi.
14 Zborili aj stany pri dobytku, zajali množstvo oviec a tiav a vrátili sa do Jeruzalema.
Pieseň piesní, 3. kapitola
1 Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje. Hľadala som ho, ale nenašla.
2 Nuž vstanem, mesto pochodím; po námestiach a uliciach budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem. Hľadala som ho, ale nenašla.
3 Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. "Nevideli ste toho, ktorého z tej duše milujem?"
4 Sotva som trocha od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje. Chytila som ho a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej matky a do komôrky svojej rodičky.
5 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce!
6 Čože je to, čo stúpa zo stepi sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla a všakových práškov voňavých?
7 Hej, to je Šalamúnovo lôžko! Šesťdesiat bohatierov vôkol neho, hrdinov izraelských.
8 Všetci sú v zbroji, skúsení v boji. Každý má paloš pri boku pre nočné postrachy.
9 Kráľ Šalamún si dal spraviť trón z libanonských driev.
10 Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra. Operadlo zo zlata, sedadlo z purpuru, vnútri bol vyložený ebenovým drevom.
11 Jeruzalemské dcéry, poďte sem, podívajte sa, dcéry sionské, na kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho sobáša, v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.
Pieseň piesní, 4. kapitola
1 Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice za tvojím závojom. Tvoje vlasy ako stádo kôz, čo dol' sa valí z galaádskych hôr.
2 Tvoje zuby ako stádo strižných oviec, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.
3 Tvoje pery sťa purpurový pásik a tvoje ústa plné pôvabu. Tvoje líca sťa by krížalky granátového jablka za tvojím závojom.
4 Tvoj krk je sťa veža Dávidova vybudovaná s obrannými múrikmi. Na tisíc štítov visí z nej, veľké to štíty junákov.
5 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami.
6 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorček.
7 Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.
8 Poď z Libanonu, nevesta moja, z Libanonu zostúp! Opusť končiar Amana, vrcholce Senira a Hermona, peleše levov, vrchy leopardov.
9 Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.
10 Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja láska nad víno. A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky.
11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko a vôňa tvojich šiat je sťa vôňa Libanonu.
12 Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou.
13 Tvoje výhonky - to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s cyprusmi a nardami.
14 To nard a šafran, puškvorec a škorica, so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa, s rozličnými prevzácnymi balzamy.
15 Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú.
16 Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša ...! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby požíval jej znamenité ovocie! V
Evanjelium podľa Lukáša, 8. kapitola
4 Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve:
5 "Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.
6 Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy.
7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.
8 Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu." Keď to povedal, zvolal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
9 Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo.
10 On im povedal: "Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.
11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.
12 Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení.
13 Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.
14 Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu.
15 A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
16 Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
17 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.
18 Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má."
19 Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať.
20 Oznámili mu: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť."
21 On im odvetil: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
22 V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: "Preplavme sa na druhý breh jazera." I odrazili od brehu.
23 Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve.
24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Učiteľ, učiteľ, hynieme!" On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho.
25 A im povedal: "Kde je vaša viera?" A oni si so strachom a údivom hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?"
