Listovať vo Svätom Písme

Pieseň piesní - kapitola 4


2 Tvoje zuby ako stádo strižných oviec, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.

3 Tvoje pery sťa purpurový pásik a tvoje ústa plné pôvabu. Tvoje líca sťa by krížalky granátového jablka za tvojím závojom.

4 Tvoj krk je sťa veža Dávidova vybudovaná s obrannými múrikmi. Na tisíc štítov visí z nej, veľké to štíty junákov.

5 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami.

6 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorček.

7 Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.

8 Poď z Libanonu, nevesta moja, z Libanonu zostúp! Opusť končiar Amana, vrcholce Senira a Hermona, peleše levov, vrchy leopardov.

9 Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.

10 Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja láska nad víno. A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky.

11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko a vôňa tvojich šiat je sťa vôňa Libanonu.

12 Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou.

13 Tvoje výhonky - to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s cyprusmi a nardami.

14 To nard a šafran, puškvorec a škorica, so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa, s rozličnými prevzácnymi balzamy.

15 Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú.

16 Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša ...! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby požíval jej znamenité ovocie! V

1 Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice za tvojím závojom. Tvoje vlasy ako stádo kôz, čo dol' sa valí z galaádskych hôr.