Hľadaný výraz: Pies 1,1-4,16; 1Kor 12,1-26; é 99,1-9
Pieseň piesní, 1. kapitola
1 Veľpieseň od Šalamúna.
2 Zľúbaj ma bozkami svojich úst, bo láska tvoja lepšia je nad víno.
3 Dobrá je vôňa tvojich olejkov; jak olej rozliaty je tvoje meno. Zato ťa dievčence majú tak rady.
4 Tiahni ma za sebou! Pobežme! Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty! Tam jasať budeme a z teba tešiť sa a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno. Ozaj, právom ťa milujú.
5 Ja čierna som, no pekná jednako, dcéry jeruzalemské, jak stany kedarské, jak plachty šiatrov šalmaských.
6 Nehľaďte na mňa, že som čierna, že ma tak opálilo slnko! Synovia mojej matky zanevreli na mňa, postavili ma strážiť (svoje) vinice, nuž o vinicu svoju dbať som nemohla.
7 Povedz mi ty, ktorého z tej duše milujem, kde pásavaš, kde odpočívaš cez poludnie, aby som sa nemusela potĺkať od stáda ku stádu druhov tvojich.
8 Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia? Nuž choď len čriedam po stopách a kozliatka svoje pri pastierskych kolibách popásaj!
9 K paripám v kočoch faraónových ťa môžem prirovnať, priateľka moja.
10 Ako len svedčia lícam tvojim ozdobné retiazky a šiji tvojej náhrdelníky koralové!
11 Dáme ti vytepať zlatých retiazok so striebornými zvončekmi.
12 Pokiaľ kráľ hovie na svojom ležadle, vydáva môj nard svoju vôňu.
13 Vrecúškom myrhy je mi môj milý; odpočíva mi na prsiach.
14 Môj milý je mi strapcom cyprovým vo vinohradoch Engadi.
15 Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice!
16 Aký si krásny, milý môj, aký pôvabný! Postieľka naša samá zeleň!
17 Cédre sú trámami nášho paláca, doskami našich stien sú cyprusy.
Pieseň piesní, 2. kapitola
1 Som lúčny kvietok na saronských rovinách, ľalia v údoliach.
2 Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.
3 Sťa jabloň medzi plánkami je milý môj medzi mládencami. V jeho tôni sedím, ako sa mi žiadalo, a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
4 Vovádza ma do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska.
5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky!
6 Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.
8 Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
9 Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.
11 Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
12 Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie.
14 Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.
15 Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.
16 Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.
17 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!
Pieseň piesní, 3. kapitola
1 Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje. Hľadala som ho, ale nenašla.
2 Nuž vstanem, mesto pochodím; po námestiach a uliciach budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem. Hľadala som ho, ale nenašla.
3 Stretli ma strážcovia, čo boli v meste na obchôdzke. "Nevideli ste toho, ktorého z tej duše milujem?"
4 Sotva som trocha od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje. Chytila som ho a nepustila viac, kým som ho nepriviedla do domu svojej matky a do komôrky svojej rodičky.
5 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce!
6 Čože je to, čo stúpa zo stepi sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla a všakových práškov voňavých?
7 Hej, to je Šalamúnovo lôžko! Šesťdesiat bohatierov vôkol neho, hrdinov izraelských.
8 Všetci sú v zbroji, skúsení v boji. Každý má paloš pri boku pre nočné postrachy.
9 Kráľ Šalamún si dal spraviť trón z libanonských driev.
10 Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra. Operadlo zo zlata, sedadlo z purpuru, vnútri bol vyložený ebenovým drevom.
11 Jeruzalemské dcéry, poďte sem, podívajte sa, dcéry sionské, na kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho sobáša, v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.
Pieseň piesní, 4. kapitola
2 Tvoje zuby ako stádo strižných oviec, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.
3 Tvoje pery sťa purpurový pásik a tvoje ústa plné pôvabu. Tvoje líca sťa by krížalky granátového jablka za tvojím závojom.
4 Tvoj krk je sťa veža Dávidova vybudovaná s obrannými múrikmi. Na tisíc štítov visí z nej, veľké to štíty junákov.
5 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami.
6 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorček.
7 Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.
8 Poď z Libanonu, nevesta moja, z Libanonu zostúp! Opusť končiar Amana, vrcholce Senira a Hermona, peleše levov, vrchy leopardov.
9 Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.
10 Aká je sladká tvoja láska, sestrička moja, nevesta! Príjemnejšia je tvoja láska nad víno. A vôňa tvojich mastičiek je nado všetky voňavky.
11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko a vôňa tvojich šiat je sťa vôňa Libanonu.
12 Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, si zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou.
13 Tvoje výhonky - to rajský sad granátovníkov s utešeným ovocím, s cyprusmi a nardami.
14 To nard a šafran, puškvorec a škorica, so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa, s rozličnými prevzácnymi balzamy.
15 Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú.
16 Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša ...! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby požíval jej znamenité ovocie! V
Prvý list Korinťanom, 12. kapitola
1 A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.
1 A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.
2 Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami.
2 Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami.
3 Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: "Prekliaty Ježiš!", a nik nemôže povedať: "Ježiš je Pán", iba ak v Duchu Svätom.
3 Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: "Prekliaty Ježiš!", a nik nemôže povedať: "Ježiš je Pán", iba ak v Duchu Svätom.
4 Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.
4 Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.
5 Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý.
5 Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý.
6 A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
6 A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.
7 Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.
7 Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.
8 Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania,
8 Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania,
9 iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať,
9 iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať,
10 iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky.
11 Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
12 Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus.
13 Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.
14 Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov.
15 A keby noha povedala: "Nie som ruka, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu.
16 A keby povedalo ucho: "Nie som oko, nepatrím k telu," tým ešte neprestáva patriť k telu.
17 Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?
18 Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel.
19 Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo?
20 No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo.
21 A oko nemôže povedať ruke: "Nepotrebujem ťa!" ani hlava nohám: "Nepotrebujem vás!"
22 Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné.
23 A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť,
24 kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť;
25 aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý.
26 Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.
