Hľadaný výraz: Oz 6,1-7,16; Rim 7,14-8,8; é 88,9-18
Kniha proroka Ozeáša, 6. kapitola
1 "Poďte, vráťme sa k Pánovi lebo on nás poranil a on nás uzdraví, udrel nás, ale ošetrí.
2 Oživí nás po dvoch dňoch, na tretí deň nás vzkriesi a žiť budeme pred jeho tvárou.
3 Poznajme, usilujme sa poznať Pána: jeho východ je pripravený sťa zora a príde nám ako včasný dážď i ako dážď neskorý na zem." Národ sa nenapravil
4 Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána.
5 Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo.
6 Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.
7 Oni však zrušili zmluvu ako Adam, tam mi zostali neverní.
8 Galaád je mesto zločincov, plný krvavých šľapají.
9 Ako hrdlo zločincov je zástup kňazov, zabíjali na ceste do Sichemu, áno, zločin páchali.
10 V dome Izraela videl som ohavnosť, je tam smilstvo Efraima, poškvrnil sa Izrael.
11 Aj ty si, Júda, chystaj žatvu, až obrátim osud svojho ľudu.
Kniha proroka Ozeáša, 7. kapitola
1 Keď som chcel Izrael uzdraviť, vtedy sa odhalil zločin Efraima a neresť Samárie, lebo páchali podvod, zlodeji sa vlámali, na ulici plienili lupiči.
2 Pritom si neuvážia v srdci, že si všetky ich zločiny pamätám. Teraz ich obkľučujú ich hriechy, pred svojou tvárou ich mám.
3 Svojou zlobou rozveseľujú kráľa a svojou falošnosťou kniežatá.
4 Všetci páchajú cudzoložstvo, sú ako pec, rozpálená pekárom; prestáva kúriť po miesení, až pokým cesto neskysne.
5 "Dni nášho kráľa!", kniežatá začína rozpaľovať víno; so vzbúrencami si ruku podáva.
6 Prinášajú svoje srdce ako pec, vo svojej lesti spal ich pekár celú noc; ráno horí ako oheň plamenný.
7 Všetci pália ako pec, takže pohlcujú svojich sudcov. Ich králi všetci padajú, nik z nich ku mne nevolá. U cudzích darmo hľadajú pomoc
8 Efraim je medzi národmi, on sa zamieša; Efraim je sťa koláč, ktorý neobracajú.
9 Jeho silu strávia cudzinci, ale on to nebadá, je aj šedinami posiaty, ale on si to nevšíma.
10 Pýcha usvedčuje Izrael do očí, ale k Pánovi, svojmu Bohu, neobrátia sa, ani ho nehľadajú napriek všetkému.
11 Efraim je sťa holub, prostý, bez umu: Egypt privolávajú, kráčajú do Asýrska.
12 Ako idú, vystriem svoju sieť nad nimi, zrazím ich ako vtáky nebeské, skarhám ich, ako je ohlásené ich zhromaždeniu. Len Pán by mohol zachrániť
13 Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa, skaza im, veď sa mi spreneverili! No ja som ich vykúpil, lenže oni proti mne lož hovoria.
14 Nevolajú ku mne zo srdca, na svojich lôžkach len jajkajú; pre zbožie a mušt sú v úzkostiach, sú proti mne odbojní.
15 Ja som učil, posilňoval ich ramená: zločin zamýšľali proti mne,
16 odvrátili sa: "Jarmo preč!" Sú sťa kuša klamlivá, ich kniežatá padnú pod mečom pre zlosť svojho jazyka. To bude ich výsmech v egyptskej krajine.
List Rimanom, 7. kapitola
14 Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu.
15 Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.
16 No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý.
17 Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.
18 Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie.
19 Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem.
20 No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.
21 Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo.
22 Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom;
23 ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
24 Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti?
25 Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.
List Rimanom, 8. kapitola
1 Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi;
2 veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti.
3 Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech,
4 aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha.
5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne.
6 A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.
7 Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu - a ani sa nemôže.
8 A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu.
9 Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.
10 Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť.
11 A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.
12 A tak, bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela.
13 Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.
14 Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.
15 Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba Otče!"
16 Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti.
17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.
18 A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
