Hľadaný výraz: Múd 3-4; Lk 9,37-62; 2 Krn 21-22;
Druhá kniha kroník, 21. kapitola
1 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram. -
2 Ten mal bratov, Jozafatových synov: Azariáša, Jahiela, Zachariáša, Azariáša, Michaela a Safatiáša. Títo všetci boli synmi Jozafata, kráľa Izraela.
3 Ich otec im dal veľké dary v striebre, zlate a skvostoch spolu s opevnenými mestami v Júdsku. Ale kráľovstvo dal Joramovi, lebo on bol prvorodený.
4 Joram sa chopil vlády nad kráľovstvom svojho otca, nadobudol moc a mečom pobil všetkých svojich bratov aj niektorých z izraelských kniežat.
5 Joram mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme.
6 Kráčal po cestách izraelských kráľov, robil ako Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči.
7 Ale Pán nechcel zničiť Dávidov rod pre zmluvu, ktorú uzavrel s Dávidom, a preto, lebo mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu.
8 Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa.
9 Joram so svojimi kniežatami prešiel ta a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomcov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov ...
10 Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až podnes. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna, lebo opustil Pána, Boha svojich otcov.
11 Aj on nastaval výšin po vrchoch Júdska a naviedol obyvateľov Jeruzalema na smilstvo a Júdsko na odpad.
12 Od proroka Eliáša mu došiel list, v ktorom bolo napísané: "Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Pretože si nekráčal po cestách svojho otca Jozafata a po cestách júdskeho kráľa Asu,
13 ale si kráčal po cestách izraelských kráľov a naviedol si Júdsko a obyvateľov Jeruzalema na smilstvo podobné smilstvu Achabovho domu, ba aj svojich bratov z domu svojho otca, ktorí boli lepší ako ty, si vyvraždil,
14 preto Pán dopustí veľký úder na tvoj ľud, na tvojich synov, na tvoje ženy a na celé tvoje imanie.
15 A ty budeš v mnohých chorobách, v chorobe vnútorností, až ti pre chorobu po uplynutí (istého) času vyjdú vnútornosti."
16 A Pán vzbudil proti Joramovi ducha Filištíncov a Arabov, ktorí susedili s Etiópcami.
17 Tiahli proti Júdsku, vnikli doň a ukoristili všetok majetok, ktorý bol v kráľovom dome, i jeho synov a ženy, takže mu neostal syn, okrem Joachaza, ktorý bol najmladší z jeho synov.
18 Po tomto všetkom ho Pán udrel nevyliečiteľnou chorobou vnútorností.
19 A po uplynutí času, po dvoch rokoch, keď už prichádzal koniec, vyšli mu v chorobe vnútornosti a zomrel v neznesiteľných bolestiach. A jeho ľud mu nezapálil oheň, ako zapaľoval jeho otcom.
20 Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, osem rokov kraľoval v Jeruzaleme a odišiel tak, že za ním nik neželel. Pochovali ho v Dávidom meste, ale nie v kráľovských hroboch.
Druhá kniha kroník, 22. kapitola
1 Obyvatelia Jeruzalema ustanovili namiesto neho za kráľa jeho najmladšieho syna Ochoziáša, lebo všetkých prvších pobila tlupa koristníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Kráľom sa teda stal Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Joram.
2 Ochoziáš mal štyridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, Amriho dcéra.
3 Aj on kráčal po ceste Achabovho rodu, lebo jeho matka mu bola v zločinnosti radkyňou.
4 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, lebo na jeho záhubu oni mu boli po smrti jeho otca radcami.
5 Na ich radu išiel s Achabovým synom, izraelským kráľom Joramom do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejčania Jorama porazili.
6 On sa vrátil, aby sa v Jezraeli vyliečil z rán, ktoré mu zasadili pri Ramote v Galaáde, keď bojoval proti Hazaelovi, kráľovi Aramu. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.
7 To bolo od Boha na pošliapanie Ochoziáša za to, že išiel k Joramovi. Lebo keď ta došiel, išiel s Joramom k Namsiho synovi Jehuovi, ktorého Pán pomazal, aby vyhubil Achabov dom.
8 A keď Jehu trestal Achabov dom, stretol júdske kniežatá a synov Ochoziášových bratov, ktorí boli v Ochoziášových službách a pobil ich.
9 Potom hľadal Ochoziáša a chytili ho, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho, lebo si vraveli: "Bol synom Jozafata, ktorý celým svojím srdcom vyhľadával Pána." A v Ochoziášovcom dome nebolo nikoho, kto by bol býval schopný
10 Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila všetko kráľovské potomstvo Júdovho domu.
11 Ale kráľova dcéra Josabet vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a dala ho aj jeho dojku do spálne. Josabet, dcéra kráľa Jorama, manželka kňaza Jojadu, ho schovala pred Ataliou preto, že bola Ochoziášovou sestrou, takže ho nemohla zabiť.
12 Bol pri nich v Božom dome schovaný šesť rokov, nad krajinou však panovala Atalia.
Kniha múdrosti, 3. kapitola
1 Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne.
2 Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod,
3 za skazu ich poberanie od nás. - Oni sú však na pokoji.
4 Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.
5 Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni.
6 Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu.
7 Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu,
8 súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi.
9 Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.
10 Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali, oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.
11 Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou, prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha a ich diela neužitočné.
12 Nerozumné sú ich manželky a ich deti hanobné, zlorečené je ich plemeno.
13 Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene, a čo nepoznala hriešne obcovanie. Bude mať plod pri prehliadke duší.
14 (Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi! Za vernosť dá sa mu skvelá odmena, utešený údel v chráme Pánovom.
15 Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie, neodumrie nikdy koreň múdrosti.
16 Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené a plod hriešnej lásky hynie.
17 I keď dlho žijú, nemajú ich za nič, bez cti bude nakoniec ich staroba.
18 Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje ani útechy v deň súdu,
19 lebo zlý je koniec nečestného rodu.
Kniha múdrosti, 4. kapitola
1 Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou, nesmrteľnosť je v jej spomienke; lebo ju uznáva Boh i ľudia.
2 Ak prítomná je napodobňujú ju, ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej. Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz, lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.
3 Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh, z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko, nechytajú sa pevnej postate.
4 Ak aj načas vyháňajú do ratolestí, to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor, prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.
5 Slabé vetvy budú olámané, ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo, a vôbec na nič sa nehodí.
6 Lebo deti, narodené zo snov protizákonných, pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.
7 Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.
8 Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria počtom liet.
9 Šediny sú človekovi múdrosťou, starým vekom život nepoškvrnený.
10 Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom, pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.
11 Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, alebo klam aby jeho dušu nezviedol.
12 Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné, závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.
13 Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.
14 Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč. Ľudia to videli, lenže nechápali, ani si to k srdcu nepripúšťali,
15 že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom a že navštevuje svojich nábožných.
16 Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov, mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.
17 Vidia síce koniec múdreho, a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal, ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.
18 Vidia, ale súdia opovržlivo, lenže im sa bude Pán posmievať.
19 Potom budú mŕtvolami bez úcty, na posmech medzi umrlcami večnými, lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú, vykýve ich z pevnej postate a až do posledného ich strašne odsúdi. Budú trpieť muky a vyhasne aj ich pamiatka.
20 S bázňou prídu vtedy, keď budú sa vypočítavať ich hriechy, a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Súd. Dôvera dobrých, nárek hriešnikov V
Evanjelium podľa Lukáša, 9. kapitola
37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.
38 Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa!
39 Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho.
40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli."
41 Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna."
42 Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi.
43 A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom:
44 "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí."
45 Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
46 Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.
47 Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba
48 a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."
49 Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.
50 Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"
51 Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema
52 a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah.
53 Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?"
55 On sa obrátil a pokarhal ich.
56 A odišli do inej dediny.
57 Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
58 Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."
59 Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."
60 Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!"
61 Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou."
62 Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo."
