Hľadaný výraz: Múd 19; Lk 13,6-35; Ezd 1-2;
Kniha Ezdrášova, 1. kapitola
1 V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto:
2 "Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei.
3 Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, nech je s ním jeho Boh a nech ide do Jeruzalema, ktorý je v Judei, a nech buduje dom Pána, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý býva v Jeruzaleme.
4 A každého, kto sa ešte zdržal, nech všade tam, kde hosťuje, miestni obyvatelia napomôžu striebrom, zlatom, imaním a dobytkom popri dobrovoľnom dare na Boží chrám, ktorý je v Jeruzaleme!" -
5 A tak sa vybrali náčelníci Júdovho a Benjamínovho rodu, takisto kňazi s levitmi a vôbec každý, komu Boh vnukol, aby šiel a staval Pánov chrám, ktorý bol v Jeruzaleme.
6 Všetci navôkol ich napomáhali striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a drahocennosťami okrem všetkého toho, čo darovali dobrovoľne. -
7 Kráľ Kýros vydal aj nádoby Pánovho chrámu, ktoré Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema a uložil v chráme svojho boha.
8 Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitridata a ten ich odpočítal júdskemu kniežaťu Sasabasárovi.
9 A toto je ich počet: Zlatých mís - tridsať, strieborných mís - tisíc, nožov - dvadsaťdeväť,
10 zlatých čiaš - tridsať, podradnejších strieborných čiaš - štyristodesať, iných nádob - tisíc;
11 všetkých nádob zo zlata a striebra - päťtisícštyristo. Toto všetko niesol Sasabasár naspäť, keď sa zajatý ľud sťahoval z Babylonu do Jeruzalema.
Kniha Ezdrášova, 2. kapitola
1 Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povyvláčal do Babylonu a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta;
2 tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom Saraiášom, Reeliášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom. - Počet mužov izraelského ľudu:
3 Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva,
4 Šofatiášových tristosedemdesiatdva,
5 Arachových sedemstosedemdesiatpäť,
6 Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstodvanásť,
7 Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri,
8 Zatuových deväťstoštyridsaťpäť,
9 Zakajových sedemstošesťdesiat,
10 Baniových šesťstoštyridsaťdva,
11 Bebaiho šesťstodvadsaťtri,
12 Azgadových tisícdvestodvadsaťdva,
13 Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť,
14 Bigvaiho dvetisícpäťdesiatšesť,
15 Adinových štyristopäťdesiatštyri,
16 Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem,
17 Besaiho tristodvadsaťtri,
18 Jorahových stodvanásť,
19 Chašumových dvestodvadsaťtri,
20 Gibarových deväťdesiatpäť,
21 Betlehemčanov stodvadsaťtri,
22 Netofatčanov päťdesiatšesť,
23 Anatotčanov stodvadsaťosem,
24 Azmavetčanov štyridsaťdva,
25 Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri,
26 Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden,
27 Michmasčanov stodvadsaťdva,
28 Betelčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri,
29 Nebanov päťdesiatdva,
30 Magbiščanov stopäťdesiatšesť,
31 Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri,
32 Charimčanov tristodvadsať,
33 Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť,
34 Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť,
35 Senaanov tritisícšesťstotridsať. -
36 Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri,
37 z Imerovej tisícpäťdesiatdva,
38 z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem,
39 z Charimovej tisícsedemnásť. -
40 Levitov, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri. -
41 Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem. -
42 Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť. -
43 Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových,
44 Kerosových, Siahaových, Padonových,
45 Lebanahových, Chagabahových, Akubových,
46 Chagabových, Šamlaiho, Chananových,
47 Gidelových, Gacharových, Reaiášových,
48 Resinových, Nekodových, Gazamových,
49 Uzaových, Faseachových, Besaiho,
50 Asnahových, Meunimových, Nefusimových,
51 Bakbukových, Chakufových, Charchurových,
52 Baslutových, Mechidových, Charšaových,
53 Barkosových, Siserových, Tamachových,
54 Nesiachových a Chatifaových;
55 z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových,
56 Jálových, Darkonových, Gidelových,
57 Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových;
58 všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva. -
59 Aj títo vyšli z Tel-Melacha Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela:
60 šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.
61 Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom.
62 Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva.
63 Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim. -
64 Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat,
65 okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok.
66 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť,
67 tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať. -
68 Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál.
69 Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník.
70 Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu osadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.
Kniha múdrosti, 19. kapitola
1 Na bezbožných však neľútostný hnev dopadal až dokonca, bo predvídal budúce ich skutky,
2 totiž, že hoc sami nástojili na ich odchode a rýchle ich posielali preč, zmenia svoje zmýšľanie a prenasledovať ich budú.
3 Ešte boli zamestnaní smútočnými obradmi, ešte nariekali nad hrobmi zomrelých, keď sa ináč, nerozumne, rozhodli; a tých, ktorých úpenlivo posielali preč, prenasledovali ako utečencov.
4 Zaslúžený osud totiž poháňal ich k tomu koncu a dal im zabudnúť na to, čo sa prihodilo, aby doplnili trest, čo chyboval ich súženiam,
5 aby tvoj ľud prekonal (svoj) nevídaný prechod, tamtí však by našli neslýchanú smrť.
6 Lebo všetko tvorstvo sa pretváralo znova vo svojej podstate, aby poslúchalo celkom osobitné príkazy, aby tvoje deti boli zachované neporušene.
7 Bolo vidieť oblak, ktorý zatieňoval tábor, a tam, kde prv voda bola, vynoriť sa suchú zem, nehatenú cestu z Červeného mora, zeleňajúcu sa pažiť z prúdu dravého;
8 a keď cez ňu prešli, celý národ rukou tvojou chránený, uvideli neslýchané zázraky.
9 Veď sa pásli ako paripy, poskakovali jak baránky a teba velebili, Pane, ako svojho záchrancu.
10 Veď sa ešte pamätali na to, čo sa stalo, pokiaľ boli v cudzine, ako muchy neliahli sa zo zvierat, lež zo zeme a jak miesto vodných zvierat vychrlila rieka množstvo žiab.
11 Neskôr videli i nový spôsob vzniku vtákov, keď ich zmohla žiadostivosť bažiť po lahôdkach,
12 pretože k ich ukojeniu jarabice vystúpili z mora.
13 Ale tresty na hriešnikov neprišli bez predchádzajúcich výstrah strašným blýskaním.
14 Spravodlivo veru znášali trest za svoju zločinnosť, lebo veľmi rozhorčenou nenávisťou správali sa voči cudzincom. Tamtí totiž iba odopreli prijať neznámych, čo prišli k nim, títo si podrobovali za otrokov hostí, ktorí im dobro preukázali.
15 A to nie je všetko! Lebo - za čo dozaista s ohľadom potrestaní budú - tamtí prijali hneď od začiatku cudzích nepriateľsky,
16 títo však ich prijímali s oslavou, a keď im už zaistili práva občianske, utlačovali ich preukrutnými robotami.
17 Teraz boli bití slepotou takisto ako tamtí pri dverách spravodlivého, keď boli zahalení nepreniknuteľnou tmou a keď každý hľadal prístup k svojim dverám.
18 Veď sa živly pretvárajú samy v sebe, ako tóny na citare menia druh nápevu, ale ich zvuk ostáva vždy rovnaký. Pozorovaním sa toto môže nepochybne porozumieť z toho, čo sa stalo.
19 Lebo živočíchy suchozemské premieňali sa na vodné živočíchy a čo prv plávali, vychádzali na zem.
20 Oheň prevyšoval svoju vlastnú silu vo vode, a voda zabúdala na svoju hasivosť.
21 Plamene zas nestravovali krehké telá zvierat, ktoré sa do nich dostali, ani sa neroztápal tak ľahko roztopiteľný nebeský pokrm, ľadu podobný.
22 Lebo vo všetkom si, Pane, povýšil a oslávil svoj ľud, neopustil si ho, ale vždy a všade si mu pomáhal.
Evanjelium podľa Lukáša, 13. kapitola
6 A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.
7 Preto povedal vinohradníkovi: "Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?"
8 On mu odvetil: "Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.
9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš."
10 V sobotu učil v istej synagóge.
11 Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.
12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: "Žena, si oslobodená od svojej choroby,"
13 a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: "Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!"
15 Pán mu odpovedal: "Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?
16 A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?"
17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
18 Potom povedal: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?
19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch."
20 A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?
21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."
22 Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil.
23 Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal:
24 "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.
25 Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: "Pane, otvor nám!" A on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste!"
26 Vtedy začnete hovoriť: "Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil."
27 Ale on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!"
28 Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.
29 A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
30 A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými."
31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť."
32 On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške: "Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.
33 Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema."
34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom."
