Hľadaný výraz: Múd 11-12; Lk 11,29-54; 2 Krn 29-30;
Druhá kniha kroník, 29. kapitola
1 Ezechiáš začal kraľovať, keď mal dvadsaťpäť rokov, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abia, Zachariášova dcéra.
2 Robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako robil jeho otec Dávid.
3 On v prvom roku svojho kraľovania, v prvom mesiaci, otvoril dvere Pánovho domu a opravil ich.
4 Priviedol kňazov a levitov a zhromaždil ich na východnom priestranstve.
5 A povedal im: "Počujte ma, leviti! Hneď sa posväťte a posväťte dom Pána, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne všetku nečistotu!
6 Lebo naši otcovia sa spreneverili, robili, čo sa nepáči Pánovi, nášmu Bohu, a opustili ho. Odvrátili si tvár od Pánovho príbytku a ukázali mu chrbát.
7 Dokonca zatvorili dvere predsiene, povyhášali lampy, tymian nepálili a celopaly neobetovali Izraelovmu Bohu vo svätyni.
8 Preto bol Pánov hnev nad Júdom a Jeruzalemom a obrátil ich na postrach, hrôzu a vypískanie, ako sami vidíte na vlastné oči.
9 Hľa, naši otcovia padli pod mečom, naši synovia, naše dcéry a ženy sú preto v zajatí.
10 Teraz však mám v úmysle uzavrieť zmluvu s Pánom, Bohom Izraela, aby odvrátil od nás svoj hnev.
11 Synovia moji, teraz nebuďte ľahostajní! Veď Pán si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním a slúžili mu! Aby ste boli jeho služobníkmi a pálili mu kadidlo!"
12 Povstali teda leviti: Amasaiho syn Mahat a Azariášov syn Joel z Kaátových synov, zo synov Merariho Abdiho syn Kis a Jalaleelov syn Azariáš a z Gersoncov Joah, syn Zemu, a Joahov syn Eden;
13 z Elisafanových synov Samri a Jahiel, z Asafových synov Zachariáš a Mataniáš,
14 z Hemanových synov Jahiel a Semei a z Idutunových synov Semeiáš a Oziel;
15 zhromaždili svojich bratov, očistili sa a vošli, aby podľa kráľovho rozkazu a Pánovho príkazu očistili Pánov dom.
16 Kňazi teda vošli do vnútra Pánovho domu, aby ho vyčistili, a všetku nečistotu, ktorú našli v Pánovom chráme, vyniesli na nádvorie Pánovho domu, odkiaľ to leviti vzali a povynášali von k potoku Kedron.
17 S posväcovaním začali v prvý deň prvého mesiaca a na ôsmy deň mesiaca došli k Pánovej predsieni. Pánov dom teda očistili za osem dní a šestnásteho toho mesiaca boli hotoví.
18 Vtedy vošli ku kráľovi Ezechiášovi a vraveli: "Očistili sme celý Pánov dom aj oltár celopalov so všetkým jeho náradím, aj stôl predkladných chlebov so všetkým jeho náradím.
19 A všetky nádoby, ktoré kráľ Achaz počas svojho panovania vo svojej nevernosti zavrhol, sme obnovili a posvätili. Hľa, sú pred Pánovým oltárom!" -
20 Kráľ Ezechiáš včasráno vstal, zhromaždil kniežatá mesta a išiel hore do Pánovho domu.
21 Priviedli sedem býkov, sedem baranov, sedem baránkov a sedem capov na obetu za hriech za kráľovstvo, za svätyňu a za Júdu a prikázal Áronovým synom, kňazom, aby to obetovali na Pánovom oltári.
22 Zabili teda býčky a kňazi chytili krv a kropili oltár, potom zabili barany a krv kropili na oltár a zabili aj baránky a krv vykropili na oltár.
23 Capy však, (určené) na obetu za hriech, priviedli ku kráľovi pred zhromaždenie, oni na ne vložili ruky
24 a kňazi ich zabili. Ich krv obetovali na oltári za hriech, aby získali zmierenie pre celý Izrael, lebo kráľ rozkázal, že celopal a obeta za hriech má byť za celý Izrael.
25 Potom postavil v Pánovom dome levitov s cimbalmi, harfami a citarami podľa príkazu Dávida, kráľovho vidca Gada a proroka Nátana. Lebo to bol príkaz Pána (daný) prostredníctvom jeho prorokov.
26 Leviti teda stáli s Dávidovými nástrojmi a kňazi s trúbami.
27 Vtedy Ezechiáš prikázal, aby na oltári obetovali celopal. A práve keď sa začal celopal, začala Pánova pieseň a trúby pod vedením nástrojov izraelského kráľa Dávida
28 a celé zhromaždenie sa klaňalo. Pieseň znela, trúby zvučali; a to všetko, kým sa neskončil celopal.
29 Keď sa celopal dokončil, sklonil sa kráľ i všetci, ktorí boli s ním, a klaňali sa.
30 Kráľ Ezechiáš a kniežatá prikázali levitom, aby oslavovali Pána slovami Dávida a vidca Asafa. Oni ho oslavovali s radosťou, skláňali sa a klaňali.
31 Potom sa ozval Ezechiáš a hovoril: "Teraz ste si naplnili ruky pre Pána. Priblížte sa a prineste žertvy a obety vďaky v Pánovom dome!" Zhromaždenie teda obetovalo žertvy a obety vďaky a každý, kto dobrovoľne chcel, celopaly.
32 Počet obiet, ktoré zhromaždenie prinieslo, bol sedemdesiat kusov hovädzieho dobytka, sto baranov a dvesto baránkov - to všetko ako celopal Pánovi.
33 A ako zásvätnú obetu šesťsto kusov hovädzieho dobytka a tritisíc oviec.
34 Len kňazov bolo málo, takže nestačili zdierať všetky celopaly, preto im pomáhali ich bratia leviti, kým sa práca nedokončila a kým sa neposvätili kňazi. Lebo leviti sa ochotnejšie posväcovali ako kňazi.
35 A bolo aj veľa celopalov s tukom pokojných obiet a s nápojovými obetami celopalov. Služba v Pánovom dome bola teda zavedená.
36 Ezechiáš a všetok ľud sa tešil z toho, čo Boh pripravil ľudu, lebo vec sa previedla veľmi rýchlo.
Druhá kniha kroník, 30. kapitola
1 Ezechiáš poslal ku všetkým Izraelitom a Júdovcom, ba aj Efraimcom a Manassesovcom napísal listy, aby prišli do Pánovho domu do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela.
2 Kráľ, jeho kniežatá a celé zhromaždenie sa uzniesli v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc v druhom mesiaci.
3 V tom čase to totiž nemohli urobiť, lebo nebol posvätený dostatočný počet kňazov a ľud sa ešte nezišiel v Jeruzaleme.
4 Vec sa páčila kráľovi a celému zhromaždeniu.
5 Rozhodli sa teda, že pošlú ohlas po celom Izraeli od Bersabe až po Dan, aby prišli sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela, do Jeruzalema, lebo nie mnohí ju slávili, ako je predpísané.
6 Posli sa s listami kráľa a jeho kniežat rozišli po celom Izraeli a Júdsku a podľa príkazu kráľa hovorili: "Synovia Izraela, obráťte sa k Pánovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, a on sa obráti k tým, ktorí sa oslobodili z ruky asýrskych kráľov a ostali vám.
7 Nebuďte ako vaši otcovia a ako vaši bratia, ktorí sa spreneverili Pánovi, Bohu svojich otcov, a vydal ich na záhubu, ako sami vidíte.
8 Nuž nezatvrdzujte si teraz šiju ako vaši otcovia! Podajte ruku Pánovi a príďte do jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Pánovi, svojmu Bohu, a odvráti od vás svoj hnev!
9 Lebo ak sa obrátite k Pánovi, dostanú vaši bratia a synovia milosť od tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Lebo Pán, váš Boh, je milosrdný a láskavý a neodvráti od vás svoju tvár, ak sa obrátite k nemu."
10 Bežci chodili z mesta do mesta v krajine Efraima a Manassesa až po Zabulon, ale vysmievali sa im a hanobili ich.
11 No niektorí z Asera, Manassesa a Zabulona sa predsa len poddali a prišli do Jeruzalema.
12 Aj v Júdsku pôsobila Pánova ruka že im dala jednotné srdce a splnili príkaz kráľa a kniežat podľa Pánovho slova.
13 Tak sa zišlo do Jeruzalema veľa národa, aby v druhom mesiaci oslávili sviatok Nekvasených chlebov. Bolo to zhromaždenie veľmi veľké.
14 I vybrali sa a odstránili oltáre, ktoré boli v Jeruzaleme, odstránili aj všetky kadidlové oltáre a pohádzali ich do potoka Kedron.
15 Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka. Kňazi a leviti sa zahanbili a posvätili sa a obetovali celopaly v Pánovom dome.
16 Stáli na svojom mieste podľa obradov zákona Božieho muža Mojžiša: kňazi kropili krv z rúk levitov;
17 lebo v zhromaždení boli mnohí, ktorí sa neposvätili, preto sa leviti starali o zabitie veľkonočného baránka pre všetkých, ktorí neboli čistí, aby ich zasvätili Pánovi.
18 Keďže mnohí z ľudu, mnohí z Efraima, Manassesa, Isachara a Zabulona, neboli očistení a jedli veľkonočného baránka nie tak, ako bolo predpísané, Ezechiáš sa za nich modlil: "Dobrý Pán nech sa uzmieri za
19 každého, kto s oddaným srdcom hľadá Boha, Pána, Boha svojich otcov, i keď nie sú v posvätnej čistote!"
20 A Pán vyslyšal Ezechiáša a odpustil ľudu.
21 Izraeliti teda, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedem dní sviatok Nekvasených chlebov s veľkou radosťou, leviti a kňazi deň po deň oslavovali Pána na zvučných nástrojoch.
22 A Ezechiáš sa láskavo prihováral všetkým levitom, ktorí prejavili vzácne porozumenie pre Pána. Sedemdňovú slávnosť dokončili tak, že obetovali pokojné obety a chválili Pána, Boha svojich otcov.
23 A celé zhromaždenie sa uznieslo, že budú sláviť ďalších sedem dní, a oslavovali sedem dní s radosťou,
24 lebo júdsky kráľ Ezechiáš venoval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedemtisíc oviec a kniežatá venovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Kňazi sa však hromadne posviacali.
25 Radovalo sa teda celé zhromaždenie Júdovcov i kňazi a leviti, aj celé zhromaždenie tých, čo prišli z Izraela, aj prisťahovalci, ktorí prišli z Izraelskej krajiny a bývali v Júdsku.
26 Bola to veľká radosť v Jeruzaleme, lebo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nič také v Jeruzaleme nebolo.
27 Potom levitskí kňazi vstali a požehnali ľud. Ich hlas dosiahol vyslyšanie, ich modlitba prenikla do jeho svätého príbytku, do neba.
Kniha múdrosti, 11. kapitola
1 Ich podujatia završovala úspechom pod vedením svätého proroka.
2 Prešli púšťou neobývanou, na neschodných miestach stavali si stany.
3 Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.
4 Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba a dostali vodu zo strmého skaliska, uhasenie smädu zo žulového kameňa.
5 Čím boli ich nepriatelia trestaní, toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.
6 Miesto rieky ustavične tečúcej, zamútenej krvou nečistou
7 ako trest za rozkaz vraždiť deti, dal si im hojnosť vody nečakane
8 a predošlým smädom si im ukázal, ako prísne si potrestal ich nepriateľov.
9 Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní, poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom, v hneve trestaným.
10 Ich si skúšal ako otec napomínaním, tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.
11 Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení,
12 stihol ich totiž dvojaký zármutok a ston, keď sa rozpamätali na minulosť
13 Lebo keď počuli, že ich trestmi sa tamtým pomáha, pocítili Pána.
14 Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom, museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec, keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.
15 Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy, ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný, poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,
16 aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.
17 Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke, čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty, poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,
18 či novostvorenú zver, ľútu, neznámu, ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu, alebo vypúšťa dym smradľavý, alebo vystreľuje z očí iskry desivé,
19 takže nielen útok jej ich mohol zničiť, ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.
20 Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť pomstou tvojou stíhaní, dychom tvojej moci odviati. Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko. Boh tresce mierne
21 Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc. Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?
22 Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.
23 Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.
24 Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.
25 Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?
26 Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života,
Kniha múdrosti, 12. kapitola
1 veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom.
2 Preto mierne karháš tých, čo poblúdia, napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.
3 Lebo si nenávidel tých, čo dávno obývali tvoju svätú zem,
4 pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva, bezbožného modlárstva,
5 taktiež boli nemilosrdnými vrahmi dietok, črevožrútmi na obetnorn hodokvase, (kde sa jedlo) ľudské mäso a krv, pretože sa dali zasväcovať uprostred šialencov,
6 tiež preto, že boli rodičmi, čo vlastnoručne zabíjali bezmocné deti, a rukou našich otcov chcel si ich vyhubiť,
7 aby v Božích dietkach mala osadníkov, akých zasluhuje krajina, ktorá ti je zo všetkých najdrahšia.
8 Lež aj ich si šetril, že to boli ľudia, nuž poslal si osy sťaby svojho vojska predchodcov, aby ich postupne ničili.
9 Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť,
10 trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie, hoc si vedel, že ich pôvod je zlý a ich zloba vrodená, že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení,
11 od počiatku boli totiž zlorečeným semenom. Ani nie z obavy pred niekým nechal si bez trestu to, čo spáchali.
12 A kto ti smie povedať: ,,Čo si to urobil?", alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť? Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých?
13 Lebo okrem teba nieto Boha, ktorý by sa staral o všetko, žeby si prv dokazovať musel, že si nespravodlivo nesúdil.
14 Ani kráľ a ani uchvatiteľ moci nemôže ti vyčítať pre tých, ktorých si potrestal.
15 Pretože však ty si spravodlivý, spravodlivo všetko usporadúvaš; odsúdiť však toho, kto trest nezasluhuje, ty pokladáš za vec s tvojou mocou nezrovnateľnú.
16 Tvoja moc je totiž základ spravodlivosti; a že vládneš nad všetkými, pôsobí, že si voči všetkým plný ohľadu.
17 Lebo ty len vtedy ukazuješ svoju silu, keď ľudia neveria v dokonalosť tvojej moci, a tých, čo ju poznajú, tresceš za odbojnosť.
18 Ty však, hoci si mocný panovník, súdiš láskavo a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou, lebo kedy len chceš, máš moc poruke.
19 Takým počínaním si poučil svoj ľud, že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný. Svojim synom dal si nádej radostnú, že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia.
20 Lebo ak si nepriateľov svojich detí, ktorí boli hodni smrti, s toľkým ohľadom, ba s prosbou trestával, že si im dal čas i príležitosť odvrátiť sa od zlého,
21 S koľkou zhovievavosťou si potom súdil svojich synov, ktorých otcom si dal pod prísahou zmluvy plné krásnych prísľubov!
22 Kým nás teda karháš, šľaháš našich nepriateľov desaťtisíc ráz, by sme mali na pamäti tvoju dobrotivosť, keď my súdime, a keď zasa budeme my trestaní, aby sme tiež zľutovanie čakali.
23 Preto si nespravodlivých, tých, čo prežili svoj život pochabo, trestával ich vlastnými ohavnosťami.
24 Veď až priďaleko zablúdili na chodníkoch omylu: Pokladali za bohov, čo medzi zvieratami je najodpornejšie a najopovrhovanejšie a sťa nerozumné deti dávali sa zavádzať.
25 Preto si tiež na nich, ako na deti, čo rozum nemajú, poslal smiešny trest.
26 Tí však, ktorí takým smiešnym trestom nedajú sa napraviť, tí musia okúsiť súd hoden Boha.
27 Lebo keď sa na nich, na domnelých bohov, skrze ktorých boli trestaní, sami vo svojom utrpení zlostili, videli, že pravý Boh je ten, ktorého prv poznať odopierali. Preto ich stihol tiež najkrajnejší trest. Nerozumnosť modlárstva hl. -
Evanjelium podľa Lukáša, 11. kapitola
29 Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.
30 Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
31 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún.
32 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.
33 Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
34 Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme.
35 Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou.
36 Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom."
37 Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu.
38 A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.
39 Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti.
40 Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro"?
41 Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.
42 No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!
43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach!
44 Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!"
45 Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš."
46 On mu povedal: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.
47 Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia!
48 Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky.
49 Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať;
50 a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta,
51 počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať.
52 Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."
53 Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.
