Hľadaný výraz: Joel 1,1-2,17
Kniha proroka Joela, 1. kapitola
1 Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela.
2 Čujte toto, starci, nakloňte si ucho, všetci obyvatelia zeme! Či sa stalo takéto za vašich dní alebo za dní vašich otcov?
3 Rozprávajte o tom svojim deťom a vaše deti svojim deťom a ich deti ďalším pokoleniam!
4 Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka, zvyšok po kobylke zožral skokan, zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.
5 Vzbuďte sa, opilci, plačte a kvíľte, všetci pijani vína, pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.
6 Lebo do mojej krajiny vystúpil mocný a nespočetný národ; jeho zuby sú zuby leva, hryzáky má ako levica.
7 Moju vinicu obrátil na púšť a moje figovníky obhrýzol, úplne ich olúpal a zahodil, obeleli ich konáre.
8 Kvíľ ako panna odiata vrecovinou pre muža svojej mladosti!
9 Pokrmové a nápojové obety zmizli z domu Pánovho, smútia kňazi, služobníci Pánovi.
10 Spustošené je pole, smúti roľa, veď je znivočené obilie, vyschol mušt, olej uvädol.
11 Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári pre pšenicu a jačmeň, lebo žatva je preč z poľa.
12 Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí.
13 Opášte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, bedlite vo vrecovinách, sluhovia môjho Boha, lebo domu Pánovmu sú upreté obety pokrmu a nápoja.
14 Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:
15 "Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň, príde ako pohroma od Hromovládcu!
16 Či nie pred naším zrakom hynie pokrm, z domu nášho Boha radosť a plesanie?"
17 Hnijú semená pod svojimi hrudami, pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady, lebo obilie vyšlo na hanbu.
18 Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.
19 K tebe, Pane, volám, lebo oheň strávil stepné lúky a plameň spálil všetky stromy poľa.
20 I zverina poľa túži po tebe, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné lúky.
Kniha proroka Joela, 2. kapitola
1 Zvučte trúbou na Sione, volajte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.
2 Deň tmy a mrákavy, deň oblakov a víchrice. Ako zora sa rozprestiera na vrchoch národ početný a mocný, jemu podobný nebol od prapočiatku a za ním už po roky rodov a rodov nebude.
3 Pred ním oheň zožiera a za ním vypaľuje plameň; sťa záhrada Eden je pred ním zem, za ním však znivočená púšť a nieto pred ním nijakej záchrany.
4 Ich výzor je ako výzor koní a ako jazdci, tak bežia.
5 Akoby hrmot vozov poskakujú na temene vrchov a ako šľahot plamenného ohňa, ktorý plevu zožiera; ako mocný národ zriadený do boja.
6 Pred ním sa chvejú národy, zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.
7 Bežia ako bohatieri a ako bojovníci lezú na múry; každý ide svojou cestou, neodchýli sa zo svojho chodníka.
8 Jeden nevráža do druhého, každý kráča svojou koľajou, i cez strely sa neprestajne rútia.
9 Vpadnú do mesta, bežia po múroch, vylezú na domy, vojdú ako zlodej cez okná.
10 Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo, slnko a mesiac sa zatemnia a hviezdy stiahnu svoj jas.
11 Pán vydá hlas pred svojím vojskom, veď jeho tábor je veľmi veľký, veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz. Áno, veľký je Pánov deň a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?
12 "Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom,
13 roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie."
14 Možno, že sa zmení a odpustí a zanechá po sebe požehnanie na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.
15 Zvučte trúbou na Sione, zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,
16 zvolajte ľud, zasväťte zástup, zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých aj tých, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej chyže.
17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia, a nech hovoria: "Ušetri, Pane, svoj ľud a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu, aby nad nimi panovali národy;" prečo by mali vravieť medzi národmi: "Kdeže je ich Boh?"
