Hľadaný výraz: Jer 9,11-13,27; Ef 1,1-23; é 109,21-31
Kniha proroka Jeremiáša, 9. kapitola
11 Kto je taký múdry, že to pochopí? Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval? Pretože hynie krajina ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde.
12 A Pán hovorí: "Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním,
13 ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia.
14 Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich otrávenou vodou,
15 rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.
16 Toto vraví Pán zástupov: Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu; po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia."
17 Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek, aby naše oči ranili slzy a spod našich mihalníc vyvierala vlaha.
18 Veď čuj ! Nárek počuť zo Siona: "Ako sme znivočení a zahanbení veľmi! Veď opúšťame krajinu, rozhádzali nám príbytky."
19 Počujte, ženy, slovo Pánovo, vaše uši nech načúvajú slová jeho úst; naučte svoje dcéry nariekať a družka družku žalospev.
20 Lebo smrť vchádza našimi oknami, vstupuje do našich palácov, vybíja deti z ulice a mladíkov z námestí.
21 Hovor! (Toto hovorí Pán:) "Mŕtvoly ľudí padajú ako hnoj na poli, ako snop za žencom, a nik ich nezdvihne."
22 Toto hovorí Pán: "Múdry nech sa nechváli múdrosťou, silák nech sa nehonosí silou, boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom,
23 ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.
24 Hľa navštívim všetkých obrezaných neobrezancov:
25 Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce."
Kniha proroka Jeremiáša, 10. kapitola
1 Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov.
2 Toto hovorí Pán: "Cestám národov sa nepriúčajte a znamení nebies sa neľakajte, ako sa ich ľakajú národy.
3 Veď zákony národov sú nič, je to drevo zoťaté v hore, dielo rúk umelca sekerou.
4 Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali.
5 Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, veď neublížia, ale ani dobro konať nevládzu."
6 Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký a veľké i mocné je tvoje meno.
7 Kto by sa ťa nebál, kráľ národov? Áno, tebe to patrí, veď medzi všetkými mudrcmi národov a vo všetkých ich kráľovstvách nie je ti nič podobné.
8 Hlúpi a sprostí sú dovedna, ich náuka je ničomná. Drevo je to,
9 striebro kované, donesené z Taršišu, a zlato z Ofíru; dielo umelca a rúk zlievača. Červený a fialový purpur je ich odev, všetko je to dielo umelcov.
10 Ale Pán je opravdivý Boh, on je Boh živý a večný kráľ, od jeho prchkosti trasie sa zem, národy nevydržia jeho hnev.
11 Takto budete o nich hovoriť: "Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba."
12 Zem stvoril svojou mocou, svojou múdrosťou postavil svet a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
13 Keď sa ozve, na nebi zahučia vody, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu pripája hromy a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.
14 Osprostel každý človek, vedomosti nemá, hanby sa dožil pre modlu každý zlievač, lebo klamom sú jeho liatiny a ducha nieto v nich.
15 Ničotou sú, dielom na posmech, v deň svojho navštívenia zahynú.
16 Jakubov údel nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého. A Izrael je kmeň jemu vlastný, Pán zástupov je jeho meno.
17 Pozberaj zo zeme svoj batoh, občan obliehaného mesta.
18 Lebo toto hovorí Pán: "Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny a dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli."
19 Beda mi pre moju skazu, moja rana je bolestná! Predsa som povedal: "Áno, to je moja nemoc, unesiem ju."
20 Môj stan je zvalený, roztrhané všetky povrázky, synovia ma nechali, niet ich; niet, kto by mi znova stan roztiahol a rozvinul moje plachty.
21 Veď pastieri konali nerozumne a nehľadali Pána; preto neprospievali, ich stáda sú rozprášené všetky.
22 Čuj! Ide akýsi chýr: veľký lomoz zo severnej krajiny, aby z miest Júdska urobil púšť, príbytok šakalov.
23 "Ja viem, Pane, že človek nemá v moci svoju cestu, človek nemá v moci svoju púť ani usmernenie svojich krokov.
24 Karhaj ma, Pane, ale mierne, nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil."
25 Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno, veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili a spustošili jeho nivy.
Kniha proroka Jeremiáša, 11. kapitola
1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi:
2 "Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema.
3 Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy,
4 ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom,
5 aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes." Odpovedal som slovami: "Tak je, Pane!"
6 A Pán mi povedal: "Rozhlás všetky tieto slová v júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich!
7 Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas!
8 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali."
9 I povedal mi Pán: "Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema.
10 Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojím slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami.
11 Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším.
12 Nato pôjdu mestá Júdska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia.
13 Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála.
14 A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne.
15 Čo chce môj miláčik v mojom dome? Strojí úklady. Či sľuby a posvätné mäso odstráni tvoje nešťastie, že zasa zaplesáš?"
16 Rozzelenená oliva, zdobená krásnym ovocím, to meno ti dal Pán; za zvuku veľkej vravy podpálil pod ňou oheň i znehodnotili sa jej vetvy.
17 A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.
18 Pán ma poučil a pochopil som; vtedy si mi ukázal ich výčiny.
19 Ja som bol ako krotký baránok, vedený na zabitie; ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: "Zmárnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa viac ani nespomenie jeho meno!"
20 Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo, ty skúmaš myseľ a srdce, uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor.
21 Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: "Neprorokuj v mene Pánovom tak nezomrieš našou rukou!"
22 Takto teda hovorí Pán zástupov: "Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu.
23 Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia.
Kniha proroka Jeremiáša, 12. kapitola
1 Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci?
2 Zasadil si ich a zakorenili sa, rástli a priniesli ovocie; si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu.
3 Ty ma však, Pane poznáš, vidíš ma, skúmaš, aké mám voči tebe srdce. Veď ich ako ovce na jatku a zasväť ich pre deň zabíjania!
4 Dokedy bude smútiť zem a vädnúť zeleň všetkých polí pre zlobu jej obyvateľov? Hynú zvieratá i vtáctvo, lebo vravia: "Nevidí našu budúcnosť.
5 "Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi, ako sa budeš pretekať s koňmi? Keď dôveruješ len bezpečnej krajine, čo budeš robiť v húštinách Jordánu?
6 Veď i tvoji bratia, dom tvojho otca aj tí sa odvrátili od teba, aj oni kričia za tebou naplno; never im, keď hovoria k tebe láskavo."
7 "Opustil som svoj dom, odvrhol svoje dedičstvo, vydal som miláčika, svoj ľud, do rúk jeho nepriateľov.
8 Moje dedičstvo je ku mne ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím.
9 Strakatý vták je pre mňa moje dedičstvo, dravce sú vôkol neho: Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poberte sa k pokrmu!
10 Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad, pošliapali mi dedičstvo, obrátili moju nivu rozkošnú na znivočenú púšť.
11 Obrátili ju na púšť, smúti spustošená predo mnou; celá krajina je zničená, ale nik si to k srdcu neberie."
12 Na všetky hole na pustatine prichádzajú lúpežníci. Lebo Pán má meč, ktorý požiera od jedného konca zeme po druhý; nijaké telo nemá pokoja.
13 Siali pšenicu, no žali tŕnie, namáhali sa bez vysledku, utŕžili hanbu so svojou úrodou pre Pánov Blčiaci hnev
14 Toto hovorí Pán: "Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich.
15 A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny.
16 A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: "Ako žije Pán!" - tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála -, budú upevnení uprostred môjho ľudu.
17 Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím," hovorí Pán.
Kniha proroka Jeremiáša, 13. kapitola
1 Pán prehovoril ku mne takto: "Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!"
2 Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá.
3 I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto:
4 "Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam, do skalnej pukliny!
5 Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán.
6 Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: "Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam."
7 Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič!
8 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto:
9 "Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema.
10 Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič.
11 Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali. -
12 Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: "Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?"
13 I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema.
14 A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím."
15 Počúvajte, nachýľte si ucho, nevypínajte sa, pretože Pán hovorí:
16 Vzdajte chválu Pánovi, svojmu Bohu, kým sa nezotmie a kým vám nohy nenarazia na mračné vrchy; potom budete čakať na svetlo, obráti ho však na noc, urobí z neho tmu.
17 Ak toto neuposlúchnete, v skrytosti mi bude plakať duša, pre pýchu usedavo nariekať, oči mi budú roniť slzy, lebo je Pánovo stádo zajaté.
18 "Povedz kráľovi a kráľovnej: Posaďte sa nižšie, pretože vám spadne z hlavy vaša skvostná koruna.
19 Mestá juhu sú uzavreté, nik ich neotvorí. Odvedú celé Júdsko, dôkladne odvedú.
20 Zdvihnite svoje oči a viďte tých, čo idú od severu! Kdeže je stádo, ktoré si dostal, tvoje prekrásne ovečky?
21 Čo povieš, keď ťa navštívia? Veď sám si ich učil proti sebe ako priateľov - nad hlavu! (?) Či ťa nezachvátia bolesti ako rodiacu ženu?
22 A ak si v srdci pomyslíš: "Prečo ma toto postihlo?" Pre tvoj veľký hriech ti odhalili vlečku, zmocnili sa tvojej päty.
23 Či aj Etióp zamení kožu a leopard svoje pásy? Ako budete môcť konať dobro vy, privyknutí na podlosť?
24 Rozprášim ich ako plevu do vetra na pustatinu.
25 Toto je tvoj údel, časť, čo som ti nameral, hovorí Pán, lebo si na mňa zabudol a na klam si sa spoliehal.
26 Nuž aj ja ti prehodím cez tvár vlečky, nech sa zjaví tvoja hanba.
27 Tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžanie, tvoje smilstvá hanebné. Na kopcoch, na poli som videl tvoje ohavnosti. Beda, Jeruzalem, neočistíš sa; ako dlho ešte?"
List Efezanom, 1. kapitola
1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, svätým v Efeze a veriacim v Kristovi Ježišovi:
2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
3 Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.
4 Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;
5 On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi
6 na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.
7 V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti,
8 ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti,
9 keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal
10 uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi. V ňom,
11 veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle,
12 aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista.
13 V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého,
14 ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.
15 Preto keď som aj ja počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske k všetkým svätým,
16 neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách.
17 Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali.
18 Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých,
19 a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily,
20 ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici
21 nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom.
21 nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom.
22 Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi,
22 Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi,
23 ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.
23 ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.
