Hľadaný výraz: Jer 7-8; 2 Tim 4; Jób 33-34;
Kniha Jób, 33. kapitola
1 Moje slová teda, Jób, už dobre počúvaj, všetkým mojim rečiam sluchu doprajže!
2 Pozri, svoje ústa som ja teraz otvoril, jazyk v mojom hrdle prehovoril už.
3 Moje srdce zopakuje slová múdrosti, moje pery budú jasne rozprávať.
4 Utvoril ma predsa Boží dych rovnako, mňa Všemocného duch taktiež oživil.
5 Ak len teda môžeš, nože, daj mi odpoveď, pripravže sa (zaraz), staň si predo mňa!
6 Nuž, hľa! Pred Bohom ver' som ja taký ako ty, tiež som umiesený z hliny hrnčiarskej.
7 Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.
8 Ty si mi do uší (stále) toto hovoril, ja som zasa počul hlahol tvojich slov:
9 "Ja som iste čistý, ja som bez viny, ja som bez úhony, ja som bez hriechu.
10 Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,
11 preto moje nohy vkladá teda do klady, dáva pozor taktiež na každý môj krok."
12 V tomto nemáš pravdu, túto ti dám odpoveď: Boh je od človeka väčší oveľa.
13 Akože si jemu mohol robiť výčitky, že ti na slovo každé neodvetil?
14 Veď Boh hovorieva iba raz len jediný, neopakuje nič znova po druhé.
15 V spánku (obyčajne) a tiež v nočnom videní, keď už ľudí chytá úmor hlboký, keď si v noci oddychujú na lôžku,
16 vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia a svojimi znameniami desí ich.
17 Aby od spurnosti človeka on odvrátil, svoje diela často pred ním ukrýva.
18 Veď on jeho dušu zachraňuje pred hrobom, by mu život do priepasti nepadol.
19 Na jeho lôžku ho varuje on bolesťou, triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,
20 že si jeho život aj ten chlieb už zošklivil jeho duša (nechce) chutnú poživeň.
21 Jeho telo takto očividne tratí sa, jeho kosti schudli, až ich nevidno.
22 Jeho duša takto k hrobu priblížila sa, jeho život isto k mŕtvych obydliu.
23 Ale ak s ním vtedy bude (Pánov) služobník, jeden tlmočník to medzi tisícimi, aby človekovi povinnosti oznámil,
24 bude mať s ním sústrasť, prehovorí on: "Vysloboďže ho ty, aby nešiel do hrobu, za jeho dušu som našiel výkupné."
25 Jeho hlas mladosťou potom sa osvieži, navráti sa do dní svojho junáctva.
26 Bude vzývať Boha, on si ho zas obľúbi, na jeho tvár budú hľadieť s radosťou. Tak on spravodlivosť vráti človeku.
27 Toto ľuďom povie, takto bude hovoriť: "Veru, ja som zhrešil, právo zvrtol som, nebolo mi to však nijak na osoh.
28 Dušu mi zachránil, by som nešiel do hrobu, môj život už teraz svetlo zrie."
29 Nuž tak, všetko toto len Boh veru urobil človekovi druhý raz aj tretí raz,
30 aby jeho dušu odvrátil tak od hrobu, aby svetlo živých ožiarilo ho.
31 Jób, už dávaj pozor, nože ma len počúvaj, buďže teda ticho, ja chcem ešte hovoriť.
32 Ak máš vhodné slová, daj mi zaraz odpoveď! Hovor! Veď rád by som ti dal za pravdu.
33 Lenže ak (ich) nemáš, nože, ty mňa počúvaj! Zmĺkni a ja teba múdrosť naučím."
Kniha Jób, 34. kapitola
1 A Elihu vravel:
2 "Nože, moje slová počúvajte, mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchu dožičte,
3 lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie.
4 Stanovme si teda, čo spravodlivé je, to čo je dobré, vedzme vospolok.
5 Jób tu totiž hovoril: "Ja spravodlivý som, ale moje právo Boh mi odoprel.
6 Hoci v práve som ja, akoby som cigánil, z rán sa nevystrábim, bár som bez viny."
7 Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, čo by ani vodu píjal rúhanie,
8 ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, ba aj ku hriešnikom by sa pridružil?
9 Veď on (vlastne) tvrdil: "Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve."
10 Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho,
11 bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním.
12 To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť.
13 Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať?
14 Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si,
15 všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil.
16 Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže:
17 Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého?
18 Toho, ktorý rečie: "Lotor!" kráľovi, veľkomožným zasa: "Bezbožníci (ste)!"?
19 Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
20 O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára.
21 Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
22 Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo.
23 Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha.
24 Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania, iných na ich miesto ustanoví hneď.
25 Jemu dobre známe sú všetky ich počiny, v noci ich podvráti, budú zdrvení.
26 On ich iste skrotí ani dákych zločincov na mieste tom, čo je všetkým na očiach,
27 bo sa oni takto odvrátili od neho, ani jednu z jeho ciest uznať nechceli.
28 Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho výkriky úbohých vždycky počuje.
29 Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí?
30 Bedlí nad národom aj nad každým človekom, aby k vláde nikto z tých sa nedostal, ktorí národ iba kruto sužujú.
31 No ak Bohu zlosyn povie: "Bol som zvedený, nikdy sa už zlého nedopustím ja.
32 Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, ak som spravil chybu, už ju nespácham,"
33 podľa tvojej mienky má ho ihneď odmeniť, pretože sa rúhaš (Bohu samému)? Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste, čo si sa dozvedel, porozprávajže!
34 Mužovia mi umní takto budú hovoriť, každý múdry človek, čo ma počuje:
35 "Jób ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, jeho slová isto nie sú rozvážne.
36 Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze pre tie reči svoje, hodny hriešnikov,
37 bo si on hromadí vinu jednu na druhú, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, množí svoje slová proti Pánovi."
Kniha proroka Jeremiáša, 7. kapitola
1 Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi:
2 Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi.
3 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste.
4 Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: "Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!"
5 Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo,
6 cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi:
7 nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.
8 Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu.
9 Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte?
10 Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: "Sme v bezpečí," len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti?
11 Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán.
12 Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela!
13 Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste:
14 urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom.
15 A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo.
16 A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším.
17 Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema?
18 Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili.
19 Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?
20 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne. -
21 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso!
22 Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta.
23 Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo.
24 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár.
25 Odo dňa čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov,
26 ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia.
27 A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať nedajú ti odpoveď.
28 Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst.
29 Ostrihaj si a odhoď vlasy, na holiach zaspievaj žalospev, veď Pán zavrhol, odsotil rod, na ktorý sa hnevá,
30 pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili.
31 A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo.
32 Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete.
33 Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina."
Kniha proroka Jeremiáša, 8. kapitola
1 "V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema
2 a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli.
3 A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.
4 A povieš im: Toto hovorí Pán: Či, kto padne, nepovstane? Či, kto sa odvráti, nenavráti sa?
5 Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem) odpadom trvalým? Pridŕžajú sa klamu, odmietajú sa obrátiť.
6 Pozoroval som, počúval: hovorili, čo nie je pravda, svoj zločin nik neoľutoval, neoželel; vraj: "Čože som urobil?" Vo svojom behu sa neobrátia ako kôň, čo sa rúti do boja.
7 Ešte i bocian pod nebom pozná svoje obdobie; hrdlička, lastovička, žeriav zadržia čas svojho príchodu, ale môj ľud nepozná Pánovo nariadenie.
8 Ako len hovoríte: "Múdri sme a Pánov zákon máme my!"? Nuž hej, na lož obrátil lživý grifeľ pisárov.
9 Zahanbení sú mudrci, potkli sa, zakosílili; hľa, opovrhli slovom Pánovým, akúže múdrosť potom majú?
10 Preto oddám ich ženy iným, ich polia podmaniteľom, veď od najmenšieho po najväčšieho sú ziskuchtiví všetci a od prorokov až po kňazov všetci pášu podvod.
11 Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: "Pokoj! Pokoj!", ale pokoj a niet.
12 Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. Preto padnú s tými, čo budú padať, v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.
13 Ak som chcel oberať - hovorí Pán, nebolo strapcov na viniči, na figovníku nebolo fíg, ale lístie uvädlo; ak som ja dával, prestupovali.
14 "Prečože máme sedieť? Zhromaždite sa a poďme do opevnených miest, nech tam zhynieme, pretože nás zničí Pán, náš Boh, a napojí nás otrávenou vodou, lebo sme zhrešili proti Pánovi.
15 Čakať na pokoj? Niet nič dobrého! Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!"
16 Od Danu počuť fučať jeho kone, erdžanie jeho tátošov otriasa celú zem. Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu, mesto i jeho obyvateľov.
17 Lebo hľa, pošlem proti vám hady, vretenice, ktoré nemožno očarovať, i budú vás hrýzť, hovorí Pán.
18 Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje, srdce mi je choré.
19 Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu z ďalekej krajiny: "Či Pán nie je na Sione, či nie je na ňom jeho kráľ?" "Prečo ma popudzovali svojimi modlami, cudzími ničomnosťami?"
20 Prešla žatva, leto pominulo, a my nie sme zachránení!"
21 Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený, smútim, hrôza sa ma zmocňuje.
22 Či nieto balzamu v Galaáde? Či tam nieto lekára? Áno, prečo sa nezacelie rana môjho ľudu?
23 Kiežby moja hlava bola studňou a moje oči prameňmi sĺz: oplakával by som vo dne v noci zabitých dcéry môjho ľudu.
Druhý list Timotejovi, 4. kapitola
1 Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo:
2 Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.
3 Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši.
4 Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.
5 Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.
6 Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu.
7 Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.
8 Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.
9 Poponáhľaj sa a príď ku mne čo najskôr.
10 Démas ma opustil, lebo miluje tento svet, a odišiel do Solúna, Krescent do Galácie, Títus do Dalmácie.
11 Jediný Lukáš je so mnou. Vezmi Marka a priveď ho so sebou, lebo je mi užitočný v službe.
12 Tychika som poslal do Efezu.
13 Keď prídeš, prines plášť, čo som si nechal v Troade u Karpa, aj knihy a najmä pergameny.
14 Kováč Alexander mi spôsobil veľa zlého. Pán mu odplatí podľa jeho skutkov.
15 Aj ty sa ho chráň, lebo veľmi odporoval našim slovám.
16 Keď som sa prvý raz bránil, nebol pri mne nik; všetci ma opustili. Nech sa im to nepočíta.
17 Ale Pán stál pri mne a posilňoval ma, aby sa cezo mňa naplnilo ohlasovanie a aby ho počuli všetky národy; a bol som vyslobodený z tlamy leva.
18 Pán ma vyslobodí zo všetkého zla a zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva na veky vekov. Amen.
19 Pozdrav Prisku a Akvilu aj Oneziforov dom.
20 Erastus zostal v Korinte. Trofima som nechal chorého v Miléte.
21 Ponáhľaj sa a príď ešte pred zimou. Pozdravuje ťa Eubulus, Pudens, Línus, Klaudia a všetci bratia.
22 Pán nech je s tvojím duchom. Milosť s vami.
