Hľadaný výraz: Jer 49-50; Jn 9; Am 3;
Kniha proroka Jeremiáša, 49. kapitola
1 O synoch Amona. Toto hovorí Pán: "Či Izrael nemá synov? Či nemá dedičov? Prečo dedí po Gadovi Melchom a jeho ľud býva v jeho mestách?
2 Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď vyvolám lomoz vojny proti Rabat Amonu: premení sa na hŕbu zrúcanín, jeho dcéry vyhoria ohňom a Izrael zdedí po svojich dedičoch, hovorí Pán.
3 Kvíľ, Hesebon, lebo zničený je Hai, volajte, dcéry Raby, oblečte si vrecovinu, nariekajte, pobehujte po ohradách, lebo Melchom pôjde do zajatia, tiež jeho kňazi a kniežatá.
4 Čo sa pýšiš dolinami, (Odplávalo ti údolie!) dcéra odbojná!? Spoliehaš sa na svoje poklady: "Ktože príde proti mne?"
5 Hľa, dopustím na teba strach, hovorí Pán, Jahve zástupov, zo všetkých strán a roztratíte sa každý svojím smerom: utečencov nepozbiera nik.
6 Ale potom obrátim osud synov Amona" - hovorí Pán. -
7 O Edome. Toto hovorí Pán zástupov: "Či v Temane už niet múdrosti? Či mudrci ostali bezradní? Či sa ich múdrosť skazila?
8 Bežte, ujdite, usaďte sa v nížinách, obyvatelia Dedanu, veď na Ezaua dopustím nešťastie, čas jeho navštívenia.
9 Ak prídu k tebe oberači, nenechajú ani stebielka, ako zlodeji v noci narobia škody, koľko chcú.
10 Lebo ja odhalím Ezaua, objavím jeho skrýše, nebude sa môcť schovať, zahynie jeho rod i bratia, i jeho susedia a nebude ho viac.
11 Nechaj svoje siroty, ja ich uživím, a tvoje vdovy nech dúfajú vo mňa!
12 Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť.
13 Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami."
14 Počul som zvesť od Pána a hlásateľ je vyslaný k národom: "Zhromaždite sa, choďte proti nemu a pozdvihnite sa do boja!"
15 "Bo, hľa, malým som ťa urobil medzi národmi, opovrhnutým medzi ľuďmi.
16 Strach, čo si šíril, ťa sklamal aj pýcha tvojho srdca, čo bývaš v trhlinách skál, obsadzuješ vysoké kopce. Postav si hniezdo vysoko sťa orol, zrútim ťa odtiaľ - hovorí Pán.
17 A Edom bude na hrôzu, každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zapískne nad jeho ranami.
18 Podobne ako v spustošenej Sodome a Gomore a v susedných mestách, hovorí Pán, nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človiečik.
19 Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána na nivy trvalé. V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?
20 Preto čujte rozhodnutie Pána, ktoré vyniesol proti Edomu, a jeho úmysly, ktoré uvážil proti obyvateľom Temanu: Áno, odvlečú ich sťa najmenšie z oviec, áno, ich nivy sa zdesia nad nimi.
21 Hrmotom ich pádu otrasie sa zem, krik je na Červenom mori - to počuť ich hlas!
22 Hľa, ako orol sa dvíha, letí, ropreztiera si krídla nad Bozrouô a sdrce hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy, ktorá rodí.
23 O Damasku. "V hanbe je Emat a Arfad, pretože počuli zlú zvesť, stonú ako more, desia sa, uspokojiť sa nemôžu.
24 Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti zmocňujú sa ho sťa rodičky.
25 Ako by nebolo opustené oslavované mesto, obec rozkoše?
26 Preto budú padať jeho mladíci na uliciach, v ten deň zahynú všetci bojovníci - hovorí Pán.
27 Pod múrmi Damasku podpálim oheň, ktorý strávi Benhadadove palňace
28 O Kedare a kráľovstvách Chasoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Toto hovorí Pán: "Hor' sa, tiahnite proti Kedaru, spustošte synov Východu!
29 Ich stany a stáda zoberú, ich kože a všetko ich náradie, aj ich ťavy si vezmú a privolávajú im: "Hrôza zo všetkých strán!"
30 Bežte, utekajte veľmi, usaďte sa v nížinách, občania Chasoru, hovorí Pán, pretože babylonský kráľ Nabuchodonozor vyniesol proti vám rozhodnutie a vymyslel proti vám plán.
31 Hor' sa, tiahnite proti pokojnému národu, ktorý býva v bezpečí, hovorí Pán, nemá dverí ani závor, bývajú osamote.
32 Ich ťavy budú na lúpež, a množstvo ich stád na korisť a roztrúsim do všetkých vetrov tých, čo si strihajú sluchy, zo všetkých strán im privediem nešťastie, hovorí Pán.
33 Chasor bude bydliskom šakalov, pustatinou navekyô nebude tam bývať nik, neusadí sa tam človiečik."
34 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti Elamu na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša.
35 "Toto hovorí Pán zástupov: Veru zlámem kušu Elamu, jeho hlavnú silu,
36 a privediem na Elam štyri vetry zo štyroch končín nebies a rozprášim ich do všetkých týchto vetrov, takže nebude národa, ku ktorému by nešli utečenci Elamu.
37 Podesím Elam pred jeho nepriateľmi a pred tými, čo im striehnu na život. Privediem na nich nešťastie: svoj rozpálený hnev - hovorí Pán, a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.
38 Potom postavím v Elame svoj trón, odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Pán.
39 Ale na konci dní zmením osud Elamu," hovorí Pán.
Kniha proroka Jeremiáša, 50. kapitola
1 Slovo, ktoré prostredníctvom proroka Jeremiáša povedal Pán proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov.
2 "Rozhláste medzi národmi, oznámte, (zdvihnite zástavu, oznámte), nebojte sa, povedzte: "Podmanený je Bábel, v hanbe je Bél, zrútil sa Merodach. V hanbe sú jeho sochy, zrútili sa jeho modly."
3 Lebo tiahne proti nemu národ od severu, ten obráti na púšť, jeho krajinu, že v nej nebude obyvateľa: ľudia i zvieratá ušli, utiekli.
4 V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán - pôjdu synovia Izraela, oni a synovia Júdu spolu, pôjdu v ustavičnom plači a budú hľadať Pána, svojho Boha.
5 Budú sa vypytovať na cestu k Sionu, kam budú obrátení: "Poďte, pripojme sa k Pánovi zmluvou večnou, nezabudnuteľnou!"
6 Strateným stádom bol môj ľud, ich pastieri sa s nimi tárali: vodili ich sem-tam po horách, chodili z vrchu na kopec, na košiarenie zabudli.
7 Hltal ich každý, kto ich našiel, ich nepriatelia vraveli: "Neprehrešíme sa, pretože zhrešili proti Pánovi, spravodlivej nive, proti Pánovi, nádeji svojich otcov."
8 Bežte zo stredu Bábela, vyjdite z chaldejskej krajiny ako barany v čele stáda.
9 Lebo, hľa, ja popudím a privediem proti Bábelu zhluk veľkých národov zo severnej krajiny, nastúpia proti nemu, podmania ho; ich šípy sťa obratný bojovník, ktorý sa naprázdno nevráti.
10 Chaldejsko bude na plen, nasýtia sa všetci, čo ho plienia," hovorí Pán.
11 Len sa radujte a jasajte, vy, čo ste olúpili moje dedičstvo; len vyskakujte ako teľa na tráve a erdžite ako žrebce.
12 Veľmi sa vaša matka zahanbí, červenať sa bude vaša rodička. Hľa, bude posledný medzi národmi, púšťou, spáleninou, pustatinou.
13 Pre Pánov hnev nebudú v ňom bývať, bude osamelý celý, každý, kto prejde popri Bábeli, zhrozí sa a zapískne nad jeho ranami.
14 Nastupujte dookola proti Bábelu, všetci, čo naťahujete kušu; strieľajte naň, nešetrite šípmi, lebo sa prehrešil proti Pánovi.
15 Volajte proti nemu zôkol-vôkol, dvíha si ruky, stĺpy mu padajú, rúcajú sa mu múry. Áno, to je pomsta Pánova, pomstite sa na ňom, robte s ním, čo on robil.
16 Vyhubte z Babylonu rozsievačov aj tých, čo sa v čase žatvy chytajú kosáka. Pred mečom ničiacim každý sa obráti k vlastnému národu a každý pobeží do vlastnej krajiny.
17 Izrael je rozohnané stádo, rozohnali ho levy: asýrsky kráľ ho hltal prvý a babylonský kráľ Nabuchodonozor mu na konci dolámal kosti.
18 Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Veru navštívim babylonského kráľa i jeho krajinu, ako som navštívil kráľa asýrskeho.
19 Izrael však vrátim na jeho nivy: bude vypásať Karmel a Bášan; na vrchu Efraim a v Galaáde sa nasýti.
20 V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán - budú hľadať vinu Izraela, no nebude jej; a hriechy Júdu, ale ich nenájdu, lebo odpustím tým, ktorých ponechám.
21 Vystúp proti krajine Merataim a proti obyvateľom Pekodu, nivoč a pustoš ich, hovorí Pán, urob všetko, ako som ti rozkázal."
22 Vojnový lomoz je v krajine a veľká pohroma.
23 Ako sa rozbilo, rozdrúzgalo kladivo celej zeme! Ako sa hrôzou stal Bábel medzi národmi!
24 Postavil som ti osídlo a chytil si sa, Babylon, ani si to nezbadal, dolapili ťa a chytili, lebo si vyzýval Pána.
25 Pán otvoril svoju pokladnicu a vytiahol nástroje svojho hnevu, veď Pán, Jahve zástupov, má robotu v krajine Chaldejcov.
26 Poďte proti nemu od končín, otvorte jeho sypárne, hromaďte ho akoby do kôp a ničte ho, nech z neho neostane nič!
27 Zabite mu všetky býky, nech idú na jatku, beda im, veď prišiel ich deň, čas ich navštívenia!
28 Čuj, utečenci a zachránenci z babylonskej krajiny: majú oznámiť na Sione pomstu Pána, nášho Boha, (pomstu za jeho chrám).
29 Zvolajte proti Babylonu množstvo všetkých, čo napínajú kušu, táborte okolo neho, aby z neho neunikol nik; odplaťte mu podľa jeho skutkov, robte s ním všetko tak, ako on robil, pretože bol pyšný voči Pánovi, voči svätému Izraelovmu.
30 "Preto budú jeho mladíci padať po uliciach a všetci jeho bojovníci zahynú v ten deň, hovorí Pán.
31 Hľa, som proti tebe, ty pýcha, hovorí Pán, Jahve zástupov, áno, prišiel tvoj deň, čas tvojho navštívenia.
32 Potkne sa pyšný, padne a nezdvihne ho nik, podložil som oheň pod jeho mestá, ten strávi všetko jeho okolie."
33 Toto hovorí Pán zástupov: "Utláčaní sú synovia Izraela a synovia Júdu zároveň, všetci, čo ich zajali, ich zdržujú, zdráhajú sa ich prepustiť.
34 Ich vykupiteľ je mocný, volá sa Pán zástupov, on sám povedie ich spor, aby získal odpočinok zemi a podesil obyvateľov Bábelu.
35 Meč na Chaldejcov, hovorí Pán, a na obyvateľov Babylonu, na jeho kniežatá i na jeho mudrcov.
36 Meč na tárajov, nech zošalejú, meč na jeho hrdinov, nech popadajú!
37 Meč na jeho kone i jeho vozy a na všetku luzu, čo je v ňom, nech sú ako ženy! Meč na jeho poklady, nech sú vyplienené!
38 Meč na jeho vody, nech vyschnú! Lebo je to krajina modiel a strašidlami sa vychvaľujú.
39 Preto bude bývať zver púšte s hyenami, pštrosy v ňom budú bývať, nebude už nikdy obývaný, ani zaľudnený na večné pokolenia.
40 Ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru a susedné mestá, hovorí Pán, nebude tam bývať nik, neusadí sa tam človiečik.
41 Hľa, prichádza od severu ľud, veľký národ a mnohí králi, dvíhajú sa zo strání zeme!
42 Chápu sa kuše a oštepa, sú ukrutní a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, sú vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Bábelu.
43 Babylonský kráľ počul chýr, ovisli mu ruky, úzkosť sa ho zmocnila, bôle ako rodičky.
44 Hľa, vystupuje ako lev z nádhery Jordána na nivy trvalé! V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť?! Kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?!"
45 Preto čujte rozhodnutie Pánovo, ktoré vyniesol nad Babylonom, a jeho úmysly, ktoré uvážil proti krajine Chaldejcov. Áno, odvlečú ich ako najmenšie z oviec, ich nivy sa zdesia nad nimi.
46 Od hrmotu: "Podmanený je Bábel!" zem sa otrasie a krik počujú medzi národmi.
Kniha proroka Amosa, 3. kapitola
1 Čujte túto reč, ktorú Pán hovorí o vás, synovia Izraela, o celom pokolení, ktoré som vyviedol z egyptskej krajiny:
2 "Iba vás som poznal zo všetkých národov zeme, preto strescem na vás všetky vaše hriechy.
3 Či pôjdu dvaja spolu, ak sa nedohovorili?
4 Či lev reve v lese, ak nemá korisť? - Či sa ozve levíča z brlohu, ak nič nechytilo?
5 Či padne vták do siete na zemi, ak niet osídla? - Či sa strhne sieť zo zeme, ak nič nechytila?
6 Či zazneje v meste pozauna a ľud by sa nestrhol? - Či sa stane v meste nešťastie, ak ho neurobil Pán?
7 Veď Pán, Jahve, neurobí nič, ak nezjaví svoj plán svojim sluhom, prorokom.
8 Lev reve, kto by sa nebál? Pán, Jahve, hovorí, kto by neprorokoval?
9 Oznámte v palácoch Asýrska aj v palácoch egyptskej krajiny a vravte: "Zhromaždite sa na vrchoch Samárie" a všimnite si v nej veľký zhon a utláčanie v jej strede!
10 Nevedia konať priamo, hovorí Pán, hromadia násilie a lúpež vo svojich palácoch."
11 Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Nepriateľ obkľúči krajinu a pozbaví ťa sily, budú vyplienené tvoje paláce."
12 Toto hovorí Pán: "Ako pastier vytrhne z pysku leva dve nôžky alebo kúsok ucha, tak sa vyslobodia synovia Izraela, ktorí sedia v Samárii v rohu na pohovke a na damaškovom lôžku.
13 Čujte a dosvedčte v Jakubovom dome, hovorí Pán, Jahve, Boh zástupov.
14 Lebo v deň, keď navštívim hriechy Izraela a budem trestať pre oltár v Beteli, budú zrazené rohy oltára a padnú na zem.
15 Zrútim aj zimný dom spolu s domom letným; vtedy zaniknú domy zo slonoviny a bude koniec mnohým domom" - hovorí Pán.
Evanjelium podľa Jána, 9. kapitola
1 Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý.
2 Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?"
3 Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.
4 Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať.
5 Kým som na svete, som, svetlo sveta."
6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči
7 a povedal mu: "Choď, umy sa v rybníku Siloe," čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: "Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?"
9 Jedni tvrdili: "Je to on." Iní zasa: "Nie je, len sa mu podobá." On vravel: "Ja som to."
10 Pýtali sa ho teda: "Ako to, že sa ti otvorili oči?"
11 On odpovedal: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: "Choď k Siloe a umy sa!" Šiel som teda, umyl som sa a - vidím."
12 Pýtali sa ho: "Kde je ten človek?" Odpovedal: "Neviem."
13 Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom.
14 Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota.
15 Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: "Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím."
16 Niektorí farizeji hovorili: "Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: "Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?" A rozštiepili sa.
17 Znova sa teda pýtali slepého: "Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?" On odpovedal: "Je prorok."
18 Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov.
19 Opýtali sa ich: "Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?"
20 Rodičia odpovedali: "Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý.
21 Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba."
22 Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša; má byť vylúčený zo synagógy.
23 Preto jeho rodičia povedali: "Má svoje roky, jeho sa spýtajte."
24 Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: "Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik."
25 On odvetil: "Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím."
26 Spýtali sa ho teda: "Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?"
27 Odpovedal im: "Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?"
28 Vynadali mu a povedali: "Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci.
29 My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je."
30 Ten človek im odpovedal: "Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči.
31 Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu.
32 Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia.
33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť."
34 Povedali mu: "Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!" A vyhnali ho von.
35 Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: "Ty veríš v Syna človeka?"
36 On vravel: "A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?"
37 Ježiš mu povedal: "Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou."
38 On povedal: "Verím, Pane," a klaňal sa mu.
39 Ježiš povedal: "Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli."
40 Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: "Sme azda aj my slepí?!"
41 Ježiš im odpovedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: "Vidíme." A tak váš hriech ostáva.
