Hľadaný výraz: Jer 19-20; Jn 1,29-51; Oz 3-4;
Kniha proroka Jeremiáša, 19. kapitola
1 Toto hovorí Pán: "Choď a kúp hlinený krčah, pojmi niektorých starších z ľudu a starších z kňazov,
2 choď do údolia Ben-Hinom, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a vyhlás tam slová, ktoré ti budem hovoriť.
3 Povieš: Počujte slovo Pánovo, králi Júdu a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto miesto pohromu, že zacvendží v ušiach každému, kto o tom počuje.
4 Pretože ma opustili a odcudzili mi toto miesto, okiadzali na ňom cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani júdski králi, a naplnili toto miesto nevinnou krvou;
5 budovali výšiny Bálovi, aby v ohni spaľovali svoje dietky na obetu Bálovi - čo som im neprikazoval a nenariaďoval, ani na myseľ mi to neprišlo.
6 Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, a toto miesto sa už nebude volať Tofetom a údolím Ben-Hinom, ale Údolím vraždenia.
7 Zmarím na tomto mieste radu Júdu a Jeruzalema, pozrážam ich pred ich nepriateľom mečom rukou tých, čo im siahajú na život, ale ich mŕtvoly vydám na pokrm vtákom neba a zverine zeme.
8 A toto miesto obrátim na hrôzu a výsmech: každý, kto popri ňom prejde, zhrozí sa a bude sa posmievať jeho ranám.
9 Budem ich kŕmiť mäsom ich synov a mäsom ich dcér, každý bude jesť mäso svojho blížneho v obliehaní a úzkosti, keď ich budú zvierať nepriatelia a tí, čo im siahnu na život.
10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí išli s tebou.
11 I povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbije hlinená nádoba, že sa viac nescelí. A v Tofete budú pochovávať pre nedostatok pohrebišťa.
12 Takto naložím s týmto miestom a s jeho obyvateľmi - hovorí Pán. Toto mesto urobím podobným Tofetu.
13 Domy Jeruzalema a domy júdskych kráľov budú teda znečistené ako pôda Tofetu: všetky domy, na strechách ktorých okiadzali všetky nebeské vojská a liali nápoje cudzím bohom." -
14 Jeremiáš potom prišiel z Tofetu, kam ho poslal prorokovať Pán, zastal na nádvorí Pánovho domu a vravel celému národu:
15 "Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto mesto a na všetky mestá v jeho okolí každú pohromu, ktorou som im pohrozil. Veď vzopreli svoju šiju a nechcú poslúchať moje slová!"
Kniha proroka Jeremiáša, 20. kapitola
1 Lenže kňaz Pášur, syn Imerov - bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom -, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo.
2 Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme.
3 Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: "Pán ťa nebude volať Pášur, ale "Hrôza zôkol-vôkol".
4 Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom.
5 A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady júdskych kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu.
6 A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval."
7 Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol. Som na posmech celý deň, každý sa mi posmieva.
8 Kedykoľvek hovorím, len kričím: "Násilie a lúpež!" volám. Veď Pánovo slovo mi slúži na hanbu a výsmech celý deň!
9 I myslel som: "Nespomeniem si naň a nebudem viac hovoriť v jeho mene, ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal, no nevládal som.
10 Veď počúvam potupy mnohých (hrôza zôkol-vôkol): "Udávajte, nech ho oznámime!" Aj každý, kto mi bol priateľom, striehne na môj pád" "Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom!"
11 Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina, nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu, zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli, hanbou večnou, nezabudnuteľnou.
12 Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého, čo prezrieš myseľ a srdce, nechže vidím na nich tvoju pomstu, veď som tebe zveril svoj spor.
13 Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď život bedára vytrhol z ruky zločincov!
14 Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil! Deň, v ktorý ma porodila matka, nech nie je požehnaný!
15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi: "Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" - a naplnil ho radosťou.
16 Nech je muž ten ako mestá, ktoré rozvrátil Pán bez milosti. Za rána nech počuje krik a lomoz v poludňajšom čase!
17 Pretože ma neusmrtil v lone, aby mi bola matka hrobom, jej život večne ťarchavý.
18 Prečože som vyšiel z lona vidieť bolesť a utrpenie, aby sa v hanbe míňali moje dni?
Kniha proroka Ozeáša, 3. kapitola
1 Pán mi znova riekol: "Choď a miluj ženu, ktorá má milenca a cudzoloží, ako Pán miluje synov Izraela, hoci sa oni obracajú k iným bohom a majú radi hroznové koláče."
2 Tak som si ju kúpil za pätnásť strieborných, za chomer a letek jačmeňa.
3 A riekol som jej: "Dlhé dni mi budeš sedieť, nebudeš smilniť, a muža mať nebudeš, ja tiež nebudem mať nič s tebou."
4 Lebo synovia Izraela budú sedieť dlhé dni bez kráľa a bez kniežaťa, bez obety a pomníka, bez efódu a terafimov.
5 Potom sa synovia Izraela obrátia a hľadať budú Pána, svojho Boha, i Dávida, svojho kráľa. Privinú sa k Pánovi a jeho darom na konci dní.
Kniha proroka Ozeáša, 4. kapitola
1 Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela, lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny; veď niet vernosti, niet milosrdenstva, ani poznania Boha niet v krajine!
2 "Krivá prísaha, lož, vražda, krádež a cudzoložstvo vnikli a krv stíha krv.
3 Preto smúti krajina a vädne všetko, čo v nej býva, či poľná zverina, či vtáčky nebeské, ešte aj morské ryby hynú.
4 Nech nik nežaluje, nech nik nevyčituje, tvoj ľud je ako (ten), kto protirečí kňazovi.
5 Lebo klesneš dnes a s tebou klesne i prorok v noci, i tvoju matku znivočím.
6 Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.
7 O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne, ich slávu zmením na hanbu.
8 Hriechom môjho ľudu kŕmia sa a po jeho vine túžbou mrú.
9 Ako ľudu, tak bude aj kňazovi, jeho cesty na ňom potrescem, a jeho skutky mu odplatím.
10 Jesť budú, no nenasýtia sa, smilniť budú, no nerozmnožia sa, lebo nechceli dbať o Pána. Zanechať modloslužbu!
11 Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.
12 Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.
13 Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety a na pahorkoch prinášajú kadidlo, pod dubom, topoľom a terebintou, lebo chládok ich dobrý je. Preto smilnia ich dcéry a cudzoložia ich nevesty.
14 Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo a pre cudzoložstvo ich nevesty, veď sami sa uchyľujú k smilniciam, obetujú s neviestkami svätýň, a tak padá nechápavý ľud.
15 Ak smilníš ty, Izrael, nechže Júda nehreší! Do Galgaly nechoďte, k Betavenu nevystupujte a neprisahajte sa: "Ako žije Pán!"
16 Ako krava, ktorá strečkuje, tak strečkuje Izrael. Teraz ho Pán má pásť ako baránka na rozsiahlej pastve?
17 Spoločníkom modiel je Efraim, nechaj ho!
18 Hostina je oddelená, ustavične smilnia, jeho ochrancovia radi prinášajú hanbu.
19 Víchor ich do svojich krídel zahalí a ponesú hanbu pre svoje obety.
Evanjelium podľa Jána, 1. kapitola
29 Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.
30 Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja.
31 Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu."
32 Ján vydal svedectvo: "Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom.
33 Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: "Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým."
34 A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn."
35 V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov.
36 Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: "Hľa, Boží Baránok."
37 Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom.
38 Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: "Čo hľadáte?" Oni mu povedali: "Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?"
39 Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.
40 Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra.
41 On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: "Našli sme Mesiáša," čo v preklade znamená Kristus.
42 A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: "Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," čo v preklade znamená Peter.
43 Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: "Poď za mnou!"
44 Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta.
45 Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta."
46 Natanael mu vravel: "Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip mu odpovedal: "Poď a uvidíš!"
47 Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: "Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti."
48 Natanael sa ho opýtal: "Odkiaľ ma poznáš?" Ježiš mu vravel: "Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom."
49 Natanael mu povedal: "Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!"
50 Ježiš mu odvetil: "Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto."
51 Potom mu povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka."
