Hľadaný výraz: Jer 11-12; Tit 2; Jób 37-38;
Kniha Jób, 37. kapitola
1 Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť.
2 Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
3 Svoj blesk vystreľuje po šírych nebesiach až veru po samy zeme končiny.
4 Za ním ozýva sa jeho hlas už dunením, mohutnému hlasu dáva lomoziť, blesky nezadrží, keď čuť jeho hlas.
5 Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
6 Veď aj snehu vraví: "Nože, na zem spúšťaj sa!", dažďom, lejaviciam: "Prudké buďteže!"
7 On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie, by tak jeho dielo všetci poznali.
8 Do skrýše si vlastnej (každé) zviera zalieza, ono sa vo svojej diere zdržuje.
9 Z južných komôr práve povíchrica prichádza, od severu zasa zima studená.
10 Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina.
11 A takisto mračno jeho bleskom vystrelí, oblak rozoseje jeho záblesky.
12 Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola, podľa jeho plánov v kruhu točia sa. A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže, po obvode celom jeho zeme ver'.
13 Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
14 Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť!
15 Chápeš, ako to Boh nado všetkým panuje, ako oblak jeho bleskom zažiari?
16 Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne.
17 Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane.
18 Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho.
19 Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať.
20 Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?
21 Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, oblaky ho totiž celkom zatmili. Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa,
22 od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slávu úžasnú.
23 Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
24 Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma."
Kniha Jób, 38. kapitola
1 Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:
2 "Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
3 Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
4 Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
5 Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
6 Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný,
7 keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
8 Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
9 keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne?
10 Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
11 A povedal som: "Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn."
12 Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej,
13 aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení?
14 Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami.
15 Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme.
16 Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal?
17 Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy?
18 Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
19 Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty,
20 aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova?
21 S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní.
22 K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež,
23 ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej.
24 Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný?
25 Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
26 nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka,
27 by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?
28 Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky?
29 Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
30 Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina.
31 Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?
32 Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými?
33 Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?
34 Svoj hlas pozdvihneš var' k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly?
35 Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: "Aha, tu sme už!"
36 Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?
37 Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské,
38 keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom?
39 Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,
40 keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave?
41 Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Kniha proroka Jeremiáša, 11. kapitola
1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi:
2 "Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema.
3 Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy,
4 ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom,
5 aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes." Odpovedal som slovami: "Tak je, Pane!"
6 A Pán mi povedal: "Rozhlás všetky tieto slová v júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich!
7 Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas!
8 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali."
9 I povedal mi Pán: "Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema.
10 Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojím slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami.
11 Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším.
12 Nato pôjdu mestá Júdska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia.
13 Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála.
14 A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne.
15 Čo chce môj miláčik v mojom dome? Strojí úklady. Či sľuby a posvätné mäso odstráni tvoje nešťastie, že zasa zaplesáš?"
16 Rozzelenená oliva, zdobená krásnym ovocím, to meno ti dal Pán; za zvuku veľkej vravy podpálil pod ňou oheň i znehodnotili sa jej vetvy.
17 A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.
18 Pán ma poučil a pochopil som; vtedy si mi ukázal ich výčiny.
19 Ja som bol ako krotký baránok, vedený na zabitie; ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: "Zmárnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa viac ani nespomenie jeho meno!"
20 Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo, ty skúmaš myseľ a srdce, uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor.
21 Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: "Neprorokuj v mene Pánovom tak nezomrieš našou rukou!"
22 Takto teda hovorí Pán zástupov: "Hľa, navštívim ich: mladíci pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu.
23 Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia.
Kniha proroka Jeremiáša, 12. kapitola
1 Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci?
2 Zasadil si ich a zakorenili sa, rástli a priniesli ovocie; si blízky ich ústam, ale ďaleký ich srdcu.
3 Ty ma však, Pane poznáš, vidíš ma, skúmaš, aké mám voči tebe srdce. Veď ich ako ovce na jatku a zasväť ich pre deň zabíjania!
4 Dokedy bude smútiť zem a vädnúť zeleň všetkých polí pre zlobu jej obyvateľov? Hynú zvieratá i vtáctvo, lebo vravia: "Nevidí našu budúcnosť.
5 "Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi, ako sa budeš pretekať s koňmi? Keď dôveruješ len bezpečnej krajine, čo budeš robiť v húštinách Jordánu?
6 Veď i tvoji bratia, dom tvojho otca aj tí sa odvrátili od teba, aj oni kričia za tebou naplno; never im, keď hovoria k tebe láskavo."
7 "Opustil som svoj dom, odvrhol svoje dedičstvo, vydal som miláčika, svoj ľud, do rúk jeho nepriateľov.
8 Moje dedičstvo je ku mne ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím.
9 Strakatý vták je pre mňa moje dedičstvo, dravce sú vôkol neho: Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, poberte sa k pokrmu!
10 Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad, pošliapali mi dedičstvo, obrátili moju nivu rozkošnú na znivočenú púšť.
11 Obrátili ju na púšť, smúti spustošená predo mnou; celá krajina je zničená, ale nik si to k srdcu neberie."
12 Na všetky hole na pustatine prichádzajú lúpežníci. Lebo Pán má meč, ktorý požiera od jedného konca zeme po druhý; nijaké telo nemá pokoja.
13 Siali pšenicu, no žali tŕnie, namáhali sa bez vysledku, utŕžili hanbu so svojou úrodou pre Pánov Blčiaci hnev
14 Toto hovorí Pán: "Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich.
15 A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny.
16 A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: "Ako žije Pán!" - tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála -, budú upevnení uprostred môjho ľudu.
17 Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím," hovorí Pán.
List Títovi, 2. kapitola
1 Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.
2 Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti.
3 Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia,
4 mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti,
5 aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo.
6 Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi;
7 vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť,
8 v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.
9 Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia,
10 neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť; aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha.
11 Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom
12 a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne,
13 a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista,
14 ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.
15 Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou. Nech nik tebou nepohŕda.
