Hľadaný výraz: Jób 8,1-10,22; Mt 19,16-30; Prís 3,11-20
Kniha Jób, 8. kapitola
1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel: B
2 Dokedy budeš vravieť také veci a slová tvojich úst budú ako víchor?
3 Azda Boh prevracia súdne právo, alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?
4 Ak ti deti zhrešili proti nemu, vydal ich napospas vlastnej vine.
5 Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi, vyprosíš si milosť Všemocného.
6 Ak budeš nevinný a spravodlivý, on bude hneď bedliť o teba a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.
7 Ak tvoj počiatok aj bude malý, tvoja budúcnosť veľmi narastie.
8 Len sa spýtaj pokolení minulých, na skúsenosť predkov pozor daj.
9 My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
10 Či nie oni učia ťa a hovoria ti, zo svojich sŕdc vynášajú slová?
11 Pučí azda rákosie, kde niet bahna, abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?
12 Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
13 To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.
14 Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
15 Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
16 Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17 lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18 Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
19 A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
20 Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
21 Ešte ústa naplní ti smiechom a tvoje pery jasotom radostným.
22 Tvojich nenávistníkov pokryje hanba a stánky hriešnikov sa pominú."
Kniha Jób, 9. kapitola
1 Jób odpovedal:
2 "Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.
3 Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca.
4 Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!
5 On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje.
6 Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať.
7 On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára.
8 On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.
9 Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.
10 On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
12 Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: "Čo to vystrájaš?"
13 Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory.
14 Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať.
15 Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu.
16 Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem...
17 On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,
18 nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou.
19 Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!
20 Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.
21 Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom.
22 Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!
23 Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu.
24 Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?
25 Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.
26 Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.
27 Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;
28 hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.
29 Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?
30 Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,
31 ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa.
32 On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!
33 Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by,
34 kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.
35 Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.
Kniha Jób, 10. kapitola
1 Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť.
2 To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!
3 Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných?
4 Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?
5 A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú,
6 že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,
7 hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve?
8 Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
9 Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?
10 Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
11 Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež;
12 dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila.
13 Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:
14 Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.
15 Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením.
16 Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
17 Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne.
18 Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?
19 Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu?
20 Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
21 prv ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy,
22 kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou."
Kniha prísloví, 3. kapitola
11 Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa súdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie,
12 lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád.
13 Blahoslavený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť!
14 Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.
15 Je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti.
16 Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici, bohatstvo a slávu v svojej ľavici.
17 Jej cesty (sú) cesty krásy a (na) jej chodníkoch (je plno) pokoja.
18 Je stromom života pre tých, čo ju chytili, a tí, čo sa jej držia, sú blažení.
19 Pán založil zem múdrosťou, nebesá poupevňoval umnosťou.
20 Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne a rosu kropia oblaky.
Evanjelium podľa Matúša, 19. kapitola
16 Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?" On mu povedal:
17 "Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!"
18 On sa ho opýtal: "Ktoré?" Ježiš odpovedal: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť!
19 Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!"
20 Mladík mu povedal: "Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?"
21 Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!"
22 Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
23 A Ježiš povedal svojim učeníkom: "Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.
24 Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."
25 Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: "Kto potom môže byť spasený?"
26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné."
27 Vtedy mu Peter povedal: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?"
28 Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.
29 A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.
30 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.
