Hľadaný výraz: Jób 39,1-42,17
Kniha Jób, 39. kapitola
1 Vieš ty, kedy kozy skalné liahnu sa kedy lane vrhnú, spozoroval si?
2 Jak sú dlho plné, čítaš mesiace, časy liahnutia ich poznáš takisto?
3 Ony sa len schúlia, mladé vypustia, ťaže pôrodnej sa takto pozbavia.
4 Ich mladé silnejú, rastú na stepi, raz sa odtúlajú, k nim sa nevrátia.
5 Ktože slobodu dal oslu divému a kto onagrovi putá rozviazal,
6 ktorému ja dal som púšte za bydlo, za sídlisko jeho slanú krajinu?
7 Z lomozu mesta on len sa vysmieva, na krik poháňača veľa nepodbá.
8 Po kopcoch len snorí, svojich pasienkoch, kde zeleň dáka je, hľadá bedlivo.
9 Ochotne ti byvol službu vykoná, či bude pri tvojich jasliach nocovať?
10 Môžeš na šiju mu vložiť opraty a bude za tebou brázdy vyrývať?
11 Spoľahneš sa naňho, že je mohutný, môžeš naňho svoju prácu ponechať?
12 Môžeš si byť istý, že sa vráti zas, že on na humno ti zrno dovezie?
14 Keď si on do zeme vajcia nakladie, potom si ich v piesku (telom) zahrieva,
15 zabúda, že noha ich tam rozšliape, aj divá zver ich tam môže rozdláviť.
16 K mladým krutý býva jak by k nevlastným, že sa darmo trápi, to ho nemrzí.
17 To Boh pozbavil ho (všetkej) múdrosti a nedal mu podiel na rozumnosti.
18 Lež ak do výšky sa letom povznesie, vysmeje sa z koňa, z jazdca jeho tiež.
19 Ty to azda dávaš silu koňovi, šiju jeho hrivou priodievaš ty?
20 Dávaš, aby skákal sťaby kobylka? Jak je hrozne hrdé jeho erdžanie!
21 Dupká po rovine, mocne vzpína sa, a potom sa proti zbraniam vyrúti.
22 Chichoce sa strachu, desu nepozná, pred taseným mečom neustúpi on.
23 Len tak na ňom tulec zvučne hrkoce, kopija sa blýska, oštep takisto.
24 Bujný, nepokojný, sťaby hltal zem, zadržať sa nedá, keď roh zazneje.
25 Keď poľnica zvrieskne, "Hihi!" zarehce a bitku zďaleka už on zavetrí, hromovanie vodcov, pokrik vojnový.
26 Jastrab operí sa podľa tvojho umu, aby letel na juh, krídla rozvinul?
27 Orol na tvoj rozkaz vzlietne do výšky, hniezdo postaví si veľmi vysoko?
28 Na brale on sídli, tamtiež nocúva, na útese skalnom, jak by v pevnosti.
29 Stadiaľ vyhľadáva svoju potravu, takto jeho oči jastria do diaľky.
30 Krv si posrkujú jeho mláďatá, zdochliny kde jesto, tam je aj on hneď."
Kniha Jób, 40. kapitola
1 Tu Pán hovoril Jóbovi:
2 "Ustúpi, kto prie sa so Všemohúcim, kto aj Boha kára, dá už odpoveď?"
3 A Jób odpovedal Pánovi:
4 "Hľa, úbohý som čo ti vravieť mám? Položím si iba ruku na ústa.
5 Raz hovoril som, opakovať nebudem, aj po dva razy, znovu nezačnem.
6 Tu Boh z lona búrky hovoril Jóbovi:
7 "Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš:
8 Naozaj chceš zmariť súdny nález môj, mňa ty odsúdiť chceš, by si v práve bol?
9 Rameno máš azda také ako Boh, hlasom takým hrmíš, ako jeho je?
10 Hrdosťou sa ozdob, vznešenosťou tiež, priodej sa slávou aj velebnosťou!
11 Zúrivosti svojej voľný rozbeh daj, všetko pyšné pozri, nože poníž to,
12 všetko spurné pozri, nože zvrhni to, bezbožníka rozšliap ihneď na mieste!
13 Pospolu ich všetkých pohrúž do prachu a do väzenia ich vrhni tmavého!
14 Ja sám potom budem teba velebiť, že ťa zachránila tvoja pravica.
15 Tu, hľa, pred tebou je vodná potvora, trávu ona žerie ani dobytok.
16 Hľa, to ona v bedrách svoju silu má, jej moc zas vo svaloch brucha spočíva.
17 Sťaby dáky céder svoj chvost napriami, šľachy stehien jej sú uzly akoby.
19 Je to prvotina Pána všetkých diel, za vládcu je druhom iste stvorená.
20 Hory dávajú jej tiež svoj poplatok, všetky divé zvery, čo sa hrajú tam.
21 Pod krom lotosovým ona líha si, v skrýši zo šašiny abo z trstiny.
22 Lotosové tiene ju zakrývajú a okolo nej sú vŕby potočné.
23 Ak je rieka dravá, nenaplaší sa, hoc jej k tlame siaha, býva pokojná.
24 Ktože zrakom svojím môže skrotiť ju, kto jej môže tŕňom nozdry prepichnúť?
26 Do nozdier mu hádam tŕnie zastrčíš, háčkom prepichneš mu jeho čeľustie?
27 Bude sa ti vari veľmi prosiť on a bude ti vravieť dáke lichôtky?
28 S tebou uzavrie on azda dohovor, bys ho vzal na celý život za sluhu?
29 S ním sa ako s vtáčkom budeš zabávať, pre svoje dcéry ho hádam priviažeš?
30 Budú sa jednať oň spoločníci aj, medzi obchodníkov v kusoch dajú ho?
31 Oštepom mu kožu môžeš preraziť, jeho hlavu azda bodcom na ryby?
32 Ak naň svoju ruku (raz) už položíš, na boj tuhý mysli, viac už nezačneš.
Kniha Jób, 41. kapitola
1 Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti.
2 Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať?
4 Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.
5 Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?
6 Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.
7 Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.
8 Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.
9 Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.
10 Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice.
11 Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé.
13 Jeho dych by uhlie vari zapálil, akoby mu plameň z tlamy vyšľahol.
14 V jeho šiji iste sila spočíva, všade ho predchádza hrôza desivá.
15 Svaly jeho tela pevne poja sa, môžeš tlačiť na ne, nepovolia však.
16 Tuhé ani kameň jeho srdce je, ani spodný žarnov, také tvrdé je.
17 Pred jeho velebou vlny trasú sa, ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi.
18 Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ani pika, oštep, strela vôbec nič.
19 Železo on má len sťaby za sečku, mosadz mu je iba drevom práchnivým.
20 Na útek ho strelec zahnať nemôže, ako pleva sú mu z praku kamene.
21 Kyj sa mu jak steblo tŕstia pozdáva, keď oštepy svištia, on sa rehoce.
22 Pod ním jak by boli ostré črepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlačí.
23 Zvíri ani kotol hlbočinu on z mora si nádobku robí na olej.
25 Na zemi sa jemu nevyrovná nik, veď on stvorený bol nebojazlivý.
26 On gáni na všetky hrdé bytosti a všetkým šelmám je iste kráľom on."
Kniha Jób, 42. kapitola
1 Tu Jób odpovedal Pánovi:
2 "Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.
4 Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.
5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.
6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."
7 Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: "Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.
8 Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.
9 Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.
10 Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie.
11 Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň.
12 A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.
13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry.
14 Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.
15 A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.
16 Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.
17 A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.
