Hľadaný výraz: Jób 15,1-18,21; Mt 20,20-34; Ž 17,13-1
Kniha Jób, 15. kapitola
1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2 Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným?
3 Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami?
4 Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
5 To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
6 Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
7 Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
8 Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
9 Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
10 Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
11 Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
12 Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
13 keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
14 Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
15 Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
16 ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
17 Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
18 čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
19 ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
20 Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
21 V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
22 Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený.
23 Blúdi a hľadá chlieb: "Kade ísť?" Vie, že je deň tmy prichystaný.
24 Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj.
25 Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil,
26 útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých.
27 Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj, a nabral sadla na svoje slabiny.
28 Osídľoval spustošené mestá, domy, v ktorých nemal bývať nik, lebo boli celkom v rozvalinách.
29 Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi.
30 Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.
31 Lži nech márne neverí oklamaný, lebo vyjde iste navnivoč.
32 Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.
33 Strapce stratí ako vinič nezrelé, ako oliva on zhodí kvety.
34 Družina bezbožného jalová je a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky.
35 Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož."
Kniha Jób, 16. kapitola
1 Jób odpovedal:
2 Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
3 Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?
4 Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.
5 No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
6 Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
7 No teraz ma už naskrze vysilil a jeho tlupa sa ma zmocňuje.
8 Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.
9 Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
10 Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
11 Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.
12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
13 Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.
14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.
15 Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
16 To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,
17 hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.
18 Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
19 Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
20 Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
21 by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
22 Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
Kniha Jób, 17. kapitola
1 Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli a nič, len hroby sú mi potrebné.
2 Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?
3 Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?!
4 Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš!
5 Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.
6 Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.
7 Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám.
8 Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa.
9 Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk.
10 Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho.
11 Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca.
12 Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy.
13 Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil.
14 Nuž: "Môj otec si" - tak som hrobu povedal a červom: "Ste mi matkou, sestrami."
15 V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá?
16 Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?"
Kniha Jób, 18. kapitola
1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:
2 "Dokedy budete hádzať slová? Dobre rozvážte si, potom vravme:
3 Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí?
4 Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta? Hriešnik má zlý život
5 Isto zhasne svetlo bezbožného, nezažiari plameň jeho ohňa.
6 Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane, ba aj jeho svieca nad ním zhasne.
7 Jeho veľké kroky umenšia sa, povalia ho jeho vlastné plány.
8 Do oka sa zaplieta nohami, vykračuje si ako po sieti.
9 Za pätu ho zachytáva osídlo, sťahuje sa vôkol neho slučka.
10 Povraz na neho je skrytý v zemi, na chodníku naňho čaká pasca.
11 Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú sa mu valiť na päty.
12 Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá.
13 Choroba rozožerie jeho kožu, smrti prvý syn mu údy zhltá.
14 Vytrhne ho z bezpečného stanu, odvedie ho ku kráľovi hrôzy.
15 V jeho stane býva to, čo nie je jeho, a jeho príbytok sírou posypú.
16 Oddola mu vyschýnajú korene, konáre mu vädnú odvrchu.
17 Vymizla jeho pamiatka zo zeme, nespomenú jeho meno na námestiach.
18 Zo svetla ho zaháňajú do temnôt, zapudzujú ho z obvodu zeme.
19 Nemá synov, potomkov vo vlastnom ľude, nijaký ostatok vo svojom príbytku.
20 Jeho osud predesil najposlednejších, hrôza zachvátila prvých:
21 "Také sú príbytky zlého človeka, to je miesto tých, čo nepoznajú Boha."
Evanjelium podľa Matúša, 20. kapitola
20 Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.
21 On sa jej opýtal: "Čo chceš?" Vravela mu: "Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici."
22 Ježiš odpovedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?" Oni mu vraveli: "Môžeme."
23 On im povedal: "Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec."
24 Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.
25 Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: "Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.
26 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom.
27 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.
28 Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých."
29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup.
30 A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: "Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"
31 Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: "Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"
32 Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: "Čo chcete, aby som vám urobil?"
33 Odpovedali mu: "Pane, nech sa nám otvoria oči."
34 Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním.
