Hľadaný výraz: Iz 49-50; 2 Sol 1; Jób 9-10;
Kniha Jób, 9. kapitola
1 Jób odpovedal:
2 "Vskutku viem, že je to tak, že človek nie je v práve pred Bohom.
3 Keby sa niekto chcel s ním pustiť do hádky, neodpovie mu ani na jedno z tisíca.
4 Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!
5 On nebadane vrchy prenáša a v rozhorlení ich poprehadzuje.
6 Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta, že sa jej stĺpy budú zachvievať.
7 On zakáže slnku a nevyjde a pod pečaťou hviezdy zatvára.
8 On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.
9 Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.
10 On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
11 Keď kol' mňa ide, ani si to nevšimnem, keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.
12 Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: "Čo to vystrájaš?"
13 Boh však svoj hnev nijak nezdržiava a koria sa mu voje Potvory.
14 Tým menej teda smiem s ním rokovať ja a proti nemu slová vyberať.
15 Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď; len prosiť môžem svojho žalobcu.
16 Keď oslovím ho, nechá ma hovoriť, že na môj hlas dbá, veriť nemôžem...
17 On, čo ma zaraz kruší pre maličkosť a pre nič za nič mi rany rozmnoží,
18 nedá môjmu duchu ani vydýchnuť si a nasycuje ma horkosťou.
19 Ak o moc ide, on je najsilnejší, ak ide o súd, kto ho predvolá?!
20 Keby som tvrdil, že som spravodlivý, vlastné ústa ma odsúdia, keby som nevinný robil sa, dokáže moju skazenosť.
21 Či statočný som, ani to nepoznám, nuž opovrhujem svojím životom.
22 Hej, povedal som: Všetko je už jedno, on nevinného so zlým zahubí!
23 Ak náhle zájde voľakto pod bičom, on posmieva sa dobrých zúfalstvu.
24 Ba kraj ak príde do rúk bezbožníka, on zrak jeho sudcov pozahaľuje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?
25 Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.
26 Sťa člnok z tŕstia sa iba prekĺzli, ako keď orol zlieta na korisť.
27 Ak pomyslím si: Na svoj nárek zabudnem, výzor si zmením, rozveselím sa;
28 hneď naľakám sa všetkých svojich bolestí, lebo viem, že ma ich nezbavíš.
29 Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), tak načo ešte mám sa namáhať?
30 Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,
31 ty ma zas pohrúžiš do špiny, že vlastným šatom budem hnusiť sa.
32 On nie je človek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred súd postavme!
33 Niet kto by mohol medzi nami rozsúdiť, kto na nás oboch ruku vložil by,
34 kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.
35 Lež prehovorím, pred ním strach mať nebudem, bo moje veci sa tak nemajú.
Kniha Jób, 10. kapitola
1 Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť.
2 To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!
3 Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných?
4 Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?
5 A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú,
6 že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,
7 hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve?
8 Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?
9 Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?
10 Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
11 Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež;
12 dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila.
13 Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:
14 Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.
15 Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením.
16 Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
17 Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne.
18 Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?
19 Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu?
20 Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,
21 prv ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy,
22 kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou."
Kniha proroka Izaiáša, 49. kapitola
1 Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.
2 Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval.
3 A riekol mi: "Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť."
4 Ja však som povedal: "Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu." Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.
5 Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou.
6 Povedal teda: "Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"
7 Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: "Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."
8 Toto hovorí Pán: "V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá
9 a povedal väzňom: "Vyjdite!" a tým, čo sú vo tme: "Zjavte sa!"
10 Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí.
11 Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.
12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny."
13 Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
14 Ale Sion povedal: "Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol."
15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.
16 Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.
17 Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.
18 Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha.
19 Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.
20 Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: "Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"
21 A budeš si vravieť v sebe: "Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?"
22 Toto hovorí Pán, Jahve: "Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú.
23 Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."
24 Či možno odobrať korisť obrovi ? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?
25 Áno, takto hovorí Pán: "Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím.
26 Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."
Kniha proroka Izaiáša, 50. kapitola
1 Toto hovorí Pán: "Kde je priepustný list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo kto je môj veriteľ, ktorému som vás predal? Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní, pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.
2 Prišiel som, prečože nebolo nikoho, volal som, a nik neodpovedal? Či mi je ruka prikrátka spasiť? A či nemám sily vyslobodiť? Hľa, svojou hrozbou vysušujem more a rieky na púšť obraciam, ich ryby pohnijú v nedostatku vody a budú zmierať od smädu.
3 Nebesá odejem čierňavou, vrecovinu im urobím závojom."
4 Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník.
5 Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil.
6 Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou.
7 Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
8 Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? - Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? - Nech pristúpi ku mne!
9 Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie.
10 Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha!
11 Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.
Druhý list Solúnčanom, 1. kapitola
1 Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu, našom Otcovi; a v Pánu Ježišovi Kristovi:
2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
3 Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých vás je čoraz väčšia.
4 A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate.
5 A to je znamenie spravodlivého Božieho súdu, že budete uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíte.
6 A u Boha je spravodlivé, že odplatí súžením tým, čo vás sužujú,
7 a vám, sužovaným, odpočinkom s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci,
8 aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu nášho Pána Ježiša.
9 Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci,
10 keď príde v onen deň, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich; lebo u vás sa naše svedectvo stretlo s vierou.
11 Preto sa aj ustavične modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery,
12 aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.
