Hľadaný výraz: Iz 47-48; 1 Sol 5; Jób 7-8;
Kniha Jób, 7. kapitola
1 Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
2 Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,
3 tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.
4 Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? a do súmraku iba zmietam sa.
5 Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.
6 Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
7 Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.
8 Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.
9 Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
10 už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.
11 Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
12 vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?
13 Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,
14 aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.
15 Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.
16 Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.
17 Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
18 že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?
19 Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť!
20 Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
21 Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?
22 Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude."
Kniha Jób, 8. kapitola
1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel: B
2 Dokedy budeš vravieť také veci a slová tvojich úst budú ako víchor?
3 Azda Boh prevracia súdne právo, alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?
4 Ak ti deti zhrešili proti nemu, vydal ich napospas vlastnej vine.
5 Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi, vyprosíš si milosť Všemocného.
6 Ak budeš nevinný a spravodlivý, on bude hneď bedliť o teba a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.
7 Ak tvoj počiatok aj bude malý, tvoja budúcnosť veľmi narastie.
8 Len sa spýtaj pokolení minulých, na skúsenosť predkov pozor daj.
9 My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
10 Či nie oni učia ťa a hovoria ti, zo svojich sŕdc vynášajú slová?
11 Pučí azda rákosie, kde niet bahna, abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?
12 Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
13 To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.
14 Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
15 Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
16 Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17 lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18 Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
19 A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
20 Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
21 Ešte ústa naplní ti smiechom a tvoje pery jasotom radostným.
22 Tvojich nenávistníkov pokryje hanba a stánky hriešnikov sa pominú."
Kniha proroka Izaiáša, 47. kapitola
1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou.
2 Vezmi si mlynček a múku meľ, odhaľ si závoj, odhrň vlečku, obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky!
3 Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik.
4 Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá, Svätým Izraela.
5 Seďže ticho a choď do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať paňou kráľovstiev.
6 Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk; nemala si k nim ľútosti, zaťažila si starcov svojím jarmom veľmi.
7 A riekla si: "Večne budem paňou," nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho.
8 Teraz však čuj toto, zmäkčilá, čo tróniš v bezpečí, čo si v srdci hovoríš: "Ja a nikto viac! Nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám."
9 Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.
10 Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: "Nik ma nevidí." Tvoja múdrosť a tvoja veda - tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: "Ja a nikto viac!"
11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš.
12 Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš!
13 Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba.
14 Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí.
15 Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.
Kniha proroka Izaiáša, 48. kapitola
1 Čujte toto, dom Jakubov, čo voláte sa menom Izrael a čo ste vyšli z útrob Júdových, čo prisahajú na Pánovo meno a honosia sa Bohom Izraela, nie pravdou a spravodlivosťou.
2 Veď sa volajú podľa svätého mesta a spoliehajú sa na Boha Izraela, Pán zástupov je jeho meno:
3 "Predošlé veci zjavil som oddávna, z mojich úst vyšli, oznámil som ich, náhle som učinil, že sa splnili.
4 Lebo som vedel, že si tvrdý, žilou železnou je tvoja šija a tvoje čelo z kovu;
5 zvestoval som ti to oddávna, skôr, než by sa stalo, som ti oznámil, by si nepovedal: "Moja modla to spravila, môj obraz a moja socha to rozkázala."
6 Počul si, hľaď na to všetko! - A či vy nerozhlásite? Odteraz ti zvestujem veci nové a veci skryté, o ktorých nevieš.
7 Teraz sú tvorené, nie oddávna, predo dňom si veru o nich nevedel, aby si nepovedal: "Hľa, vedel som o tom!"
8 Ani si nepočul, ani si nevedel, ani ucho nemáš dávno otvorené. Veď som vedel, celkom neverný si a od lona matky sa voláš vzbúrencom.
9 Pre svoje meno zdržujem svoj hnev a pre svoju slávu miernim sa k tebe, že som ťa nezničil.
10 Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy.
11 Pre seba, pre seba to spravím, veď ako by sa znesvätilo moje meno?! A svoju slávu inému nedám."
12 "Počúvaj mňa, Jakub a Izrael, môj pozvaný, to som ja, ja prvý a ja aj posledný.
13 Veď moja ruka založila zem a moja pravica roztiahla nebesá: Ak zavolám na ne, stoja tu razom."
14 Zhromaždite sa všetci a čujte - kto z nich oznámil tieto veci? - Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli a jeho rameno na Chaldejcoch.
15 "Ja, ja som hovoril a povolal som ho, priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.
16 Poďte ku mne, čujte toto: Od počiatku som nehovoril skryte, od času, čo sa to deje, som prítomný." Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.
17 Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: "Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa učím, aby si mal úspech, čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.
18 Keby si si bol všímal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morské vlny.
19 A bolo by ako piesku tvojho potomstva a plodov tvojho lona ako jeho zrniek, nebolo by zničené ani vyhubené tvoje meno predo mnou."
20 Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska, hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to, poroznášajte to až do končín zeme, vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.
21 A nežíznili, keď ich viedol pustinou, vode dal vyvierať pre nich zo skaly, rozštiepil skalu a rinuli sa vody.
22 Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.
Prvý list Solúnčanom, 5. kapitola
1 O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať,
2 lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci.
3 Keď budú hovoriť: "Je pokoj a istota," vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú.
4 Ale vy bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej.
5 Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme.
6 Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!
7 Tí, čo spia, spia v noci a opilci sa v noci opíjajú.
8 My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu.
9 Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista,
10 ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme.
11 Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
12 Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás.
13 Majte ich vo veľkej láske pre ich dielo! Žite jeden s druhým v pokoji!
14 Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví!
15 Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým!
16 Ustavične sa radujte!
17 Bez prestania sa modlite,
18 pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!
19 Ducha neuhášajte,
20 proroctvami nepohŕdajte!
21 Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!
22 Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!
23 Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.
24 Verný je ten, ktorý vás volá, a on to aj urobí.
25 Bratia, modlite sa aj za nás!
26 Pozdravte všetkých bratov svätým bozkom!
27 Zaprisahám vás v Pánovi, aby sa tento list čítal všetkým bratom.
28 Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami.
